*Ako sa blíži začiatok hodiny, učebňa sa pomaly zapĺňa tými vytrvalcami, čo majú ešte stále nadšenie pre tento predmet. Niektorí sem prišli možno len preto, že ešte stále neobjavili svoj element a nevzdajú sa, kým ho nenájdu. Dvere za posledným študentom sa zavrú, ten sa usadí a všetci študenti už zvyknutí na to, že Lucien používa vchodové dvere len v desiatich percentách prípadov sa začnú obzerať okolo a diskutovať odkiaľ vylezie tento krát. Lucien stojac uprostred voľného priestranstva, ktoré vyzerá ako kameňolom, aj keď sa tam nikdy neťažilo, čaká na študentov celkom istý tým, že im minulý rok povedal aby prišli nabudúce do tréningového priestoru. Nervózne hľadí na hodinky a neveriac, že tento rok nik neprišiel sa rozhodne pozrieť do učebne. Rezkým krokom vykročí k dverám tréningového priestoru, vyjde na chodbu, kde sa nachádzajú dvere do učební a nazrie do tretej učebne.* Dobrý deň. *Pootvorí trochu viac dvere a študentov veľmi prekvapí, že ho v nich vidia.* Asi som vám minule zabudol povedať, že ďalšiu hodinu máme v tréningovom priestore. *Zaškerí sa a pokynie im, aby išli za ním. Lucien sa so študentmi čo najrýchlejšie presunie do lomu, kde na nich čakal, otočí sa k nim, chvíľu počká, kým dobehnú tí poslední a potom prehovorí.* Prejdime rýchle k veci, stratili sme už dosť času…samozrejme vďaka mne. *Jeho hlas sa ozýva lomom až dostane chuť, kričať nejaké sprostosti, aby ich lom zopakoval, no odloží si to na neskôr, keď tu nebudú študenti a radšej začne s výkladom.* Ako vám určite všetkým došlo, podľa toho kde sa nachádzame, budeme dnes preberať elementárnu mágiu zeme. Jediný kameň, s ktorým by ste mohli trénovať v učebni je ten, z ktorého sú steny a keďže som nechcel aby ste rozobrali náš prekrásny hrad, tak budeme mať dnešnú hodinu tu. *Prehovorí tento krát tichšie, aby sa to už tak neozývalo, no tak aby ho všetci počuli. Lucien si na chvíľu predstaví, ako by to vyzeralo, keby ostali v učebni, no z hrôzou sa radšej vráti späť do reality.* Ovládanie zeme... *Na chvíľu sa odmlčí, formulujúc vetu v hlave tak, aby ho každý pochopil.* Ako si iste spomínate, pri krotení elementov sú veľmi nápomocné pohyby tela, mágiu tak môžeme ľahšie nasmerovať. Pohyby pri ovládaní elementu súvisia s jeho charakterom, preto rýchlosť pohybov pri elemente zem závisí od toho aký ťažký je kus zeme, ktorý používame a takisto ich musíme prispôsobiť jeho veľkosti, preto sú pohyby pri tomto elemente často veľmi ťažkopádne,...akoby ste ju zdvíhali vlastnou fyzickou silou, aj keď to robíte svojou mysľou. Pre lepšiu zrozumiteľnosť to aj predvediem... *Otočí sa doprava, lebo nechce omylom trafiť nejakého zo študentov a ihneď sa rozkročí na šírku ramien. Zadíva sa na zem niekoľko metrov pred sebou veľmi sústredene, čo je dosť postrehnuteľné na jeho zvraštenej tvary, keď ho študenti vidia z ľavej strany a nie spredu. Vystrie pravú ruku dlaňou nahor k miestu, kam sa díva. Zodvihne ju pomaly nahor a zo zeme vystrelí kameň veľký ako Lucienov trup. Päsťou ľavej ruky spraví rýchly pohyb ku kusu skaly, ten vystrelí do steny lomu, kam sa zborí a Lucien si zloží ruky späť k telu.* Teraz trochu väčší. *Povie študentom, vystrie ruky k miestu odkiaľ vyzdvihol prvý kameň s prstami roztiahnutými naširoko, pričom dlaň jeho pravej ruky smeruje nahor a dlaň ľavej k miestu kam sa díva. Lucien sa sústredí na to aby zodvihol kus veľký dva krát toľko ako je jeho vlastná výška. Miesto kam sa díva sa zachveje jemným otrasom a pomaly sa z neho vynorí balvan. Sprevádzaný pomalým dvíhaním sa Lucienových rúk nahor, až do výšky jeho tváre, balvan stúpa do vzduchu. Opadávajú z neho menšie kusy, ktoré nevydržali otras a ulomili sa. Študentom neujde ani veľký kráter v zemi, ktorý vznikol vybratím toho balvanu, no ďalej sledujú Luciena, ktorý vyzerá akoby ten balvan držal svojimi svalmi a nie silou mysle. Lucien balvan zastaví v takej výške, aby ním nešúchal o zem, keď ho posunie mimo kráteru. Ruky drží celý čas, akoby ho pravou rukou držal zospodu a ľavou za stranu, ktorá je otočená k nemu. Len čo balvan zastaví, potiahne Lucien svoju ľavú ruku zatnúc v päsť popri svojej tvary dozadu. Rýchlo ju vystrie vpred a kus skaly vystrelí veľkou rýchlosťou v smere jeho päste rovno do steny lomu, zároveň potiahne ľavú ruku k telu, lebo už ňou nemusí držať balvan pred sebou. Keď balvan narazí na stenu lomu, celým priestorom sa ozve zvuk lámajúceho sa kameňa. Balvan sa rozlomil na menšie kusy, strhol kus steny a spolu s ňou sa zosypal dolu. Lucien sa otočil k študentom a nebadateľne si vydýchol .* Čím väčší váha, tým viac sa musíte sústrediť aby ste ho udržali vo vzduchu, ako viete, mojím elementom je vzduch a nie zem, takže je to pre mňa ťažšie ako pre „zemných mágov“... *“No to vyznelo...zemných mágov“ pomyslí si, no už to neopraví a pokračuje.* Ak zem, ktorú ovládate, neoddelíte od zeme, uľahčuje to prácu s ňou. *Vystrie dlaň k zemi nadvihne ju do výšky svojho pásu a rovno pred ním vyrastie stena z kameňa, ktorá sa zastaví tesne pod jeho dlaňou. Hneď na to päsť zovrie a stena sa rozsype na piesok.* Takisto je ľahšie vziať už oddelený kus skaly a manipulovať s ním, ako z ucelenej pôdy vybrať kus skaly, ako ste videli, bolo to namáhavé... Myslím, že to na ukážku stačilo, čo sa týka elementov, ste už dosť skúsení a aj keď ste to s týmto elementom ešte neskúšali, vďaka tomu čo viete z predošlých hodín vám to určite hneď všetkým pôjde... *Porozhliadne sa po ich tvárach a na väčšine vidí presvedčenie, že to pre nich bude malina, nad čím sa len pousmeje.* ...Môžete začať. Rozostavte sa tu a prosím vo vážne veľkých rozstupoch, nechcem aby došlo k zraneniam. Kto by veľmi chcel môže upchať tú dieru, čo som spravil, aby do nej náhodou niekto nespadol...Ach áno, skoro som zabudol, je to veľký priestor, takže keď zazriete červenú svetlicu, hodina sa končí a prídete si ku mne po zadanie domácej úlohy. *Študenti sa len čo dokončí rozpŕchnu všetkými smermi, z čoho Lucienovi nie je jasné, či sa k nemu ozaj všetci vrátia po úlohu, presunie sa do bezpečnej vzdialenosti, odkiaľ ich pozoruje a vyjde medzi nich, len ak je to nutné, aby pomohol niekomu, komu sa nedarí. Hodina prebehne našťastie bez zranení a niekto dokonca aj dohladka zahladí kráter, Lucienovi však ujde kto. Tri minúty pred koncom Lucien vytiahne prútik zo začarovaného puzdra v ľavom rukáve svojej bundy, zdvihne ho vysoko nad seba a pokojným hlasom vysloví zaklínadlo.* Perikulo! *Z konca jeho prútika vyletela červená signálna svetlica, ktorú si nik nemohol nevšimnúť, keď vysoko na oblohe explodovala ako ohňostroj. Študenti sa presunuli k Lucienovi dosť neochotne, lebo vedeli, čo bude nasledovať,... keď už boli všetci, Lucien prehovoril.* Myslím, že ani nemusím hovoriť, že ste si počínali skvele, nič iné som ani nečakal. Očakávam od vás však ešte jedno a to RPG príbeh najmenej na 300 slov, ako ste trénovali s elementom zeme. Nezabudnite pripísať, či zem je alebo nie je vaším elementom. Za túto domácu dostanete do inventára magickú schopnosť. Pripíšte aj svoje meno, fakultu a ročník a pošlite to sovkou na lucieneldar@zoznam.sk . Som rád, že ste prišli aj tento rok a nabudúce sa znova uvidíme v tréningovom priestore, lebo pri ovládaní posledného elementu...elementu vzduchu, by ste tiež mohli napáchať dosť škôd. *Zaškerí sa, lebo mu napadne, že hlavne tí, ktorých element to nie je.* Dovidenia. *Niektorí študenti vyrazia k východu a iní ešte ostanú v miestnosti aby trénovali, či už element z dnešnej hodiny alebo z predošlých. Lucien ležérnym krokom opusti priestor a dúfa, že si bez dozoru neublížia.*