Jdi na obsah Jdi na menu
 


Čas návštev a stretnutí

9. 10. 2010

Pozdravujem Vás milí priatelia,

po viac ako týždni píšem ďalší príspevok. Prežil som opäť zaujímavý týždeň. Začnem, kde som skončil naposledy, teda výletom do Spišskej Novej Vsi. Išiel som tam, aby som si nakúpil oblečenie a potraviny, ale hlavne, aby som odovzdal DVD s fotkami jednej dievčine, ktorá bola s nami v tábore. Bolo to veľmi príjemné stretnutie. Po tom, ako som si nakúpil, išiel som sa prejsť po námestí a zašiel som aj do miestneho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Zhodou okolností mali v tento ten eucharistickú poklonu, tak som sa mohol pomodliť. Večer sme pozerali opäť Ligu Majstrov Inter Miláno – Werder Brémy a počas pozerania sme si pochutnali na typickom talianskom jedle pizza, ktorú sme si nechali doviezť. Bolo to veľmi milé posedenie pri futbale a spomínanom jedle.

Vo štvrtok sme mali prvýkrát hebrejčinu a úvod do štúdia Svätého písma s profesorom Tyrolom. Veru, hebrejčina nám dá zrejme zabrať.

V piatok sme mali doobeda vzácnu návštevu. Bol ňou Jezuita páter Timotej Masár, bývalý redaktor Rádia Vatikán, v súčasnosti žijúce vo Švajčiarsku. Svojím pohľadom na súčasný svet kresťanstva a aj svojou minulosťou nás veľmi povzbudil. Keďže začal mesiac október, tak sme mali prvýkrát večer o 20,15 spoločnú modlitbu posvätného ruženca v kaplnke.

Víkend som mal veľmi nabitý. V sobotu ráno po raňajkách sme išli 10 prváci a druháci zbierať do biskupskej záhrady jablká a orechy. Práca to bola príjemná, navyše na čerstvom vzduchu. Poobede ma prišli pozrieť moji drahí rodičia. Poukazoval som im seminár, spravil kávu a dobre sme sa porozprávali. Priniesli mi aj zimné veci. Keď som ich odprevádzal, stretol nás pri aute otec biskup Mons. Štefan Sečka. Bolo to milé stretnutie. :D Večer som bol opäť na biblickom stretku.

V nedeľu sa konala pešia púť seminaristov do Levoče. Veľmi sa som na ňu tešil už pred vstupom do seminára a moje očakávanie nesklamala. Odchádzali sme ráno o 8,30, cestou sme sa pomodlili 3 ružence, korunku k Božiemu milosrdenstvu a stihli sa aj dobre porozprávať. Pred dvanástou sme mali pauzu na obed, otec vicerektor nás ponúkal tradičnou „sviečkou“ (pálenka) :D, ale ja som, samozrejme, ako abstinent odmietol. Na Levočskú horu sme prišli o pol druhej. O druhej sme mali modlitbu posvätného ruženca (preto sme sa cestou modlili len tie a nie všetky štyri :D) a o pol tretej svätú omšu. Vyšla mi na nej služba ceroferára (nosič svetla). Ak ma chcete vidieť v akcii, pozrite si fotky na stránke seminára. Večer som bol veľmi unavený a cítil som, že na mňa niečo lezie. Ale vyležal som to a o dva dni som bol fit.

V pondelok ráno nám odpadli prvé tri hodiny, štvrtú sme mali presunutú na utorok, takže sme mali len angličtinu. Opäť to bola pohodová hodina. Poobede som sa zúčastnil „gruľovky“ (zemiaková brigáda). Pole nebolo veľké, 18 sme mali prácu hotovú za hodinku. Večer sme mali Františkovicu. Dvaja spolužiaci oslavovali meniny, tak sme mali večer u nich na izbe posedenie. Bolo to veľmi príjemné, dúfam, že ešte zopakujeme. Keď už som pri spolužiakoch, plánovali sme ísť na ročníkový výlet počas niektorého v najbližších víkendov, ale každý víkend až do decembra je nejaké seminárska akcia, takže sa to nepodarilo zorganizovať.

Utorok bol pre mňa veľmi špeciálny deň. Prednášky boli dobré, najmä na posledná, na ktorej sme pozerali dokument o Druhom Vatikánskom koncile. To hlavné prišlo až poobede. Oddychoval som na izbe, počúval hudbu a v tom sa ma spolubývajúci Štefan opýtal, či by som išiel s nimi dnes na Dobrú Vôľu. Pre vysvetlenie: Dobrá Vôľa je rómska osada neďaleko Podhradia, do ktorej chodia bohoslovci už niekoľko rokov vyučovať náboženstvo tamojšie deti a pripravovať ich na 1. sväté prijímanie. Niektorí ďalší bohoslovci chodia do Hodkoviec k mentálne postihnutím deťom a niektorí zase k do Spišských Vlachov k dôchodcom. Na začiatku školského roka nám bratia duktori spomenuli tieto aktivity, opísali a povedali, že ak sa pre nejakú z nich rozhodneme, budeme s našou snahou vítaní. Ja som váhal či sa do niečoho mám zapojiť, ale napokon som sa rozhodol, že pôjdem pozrieť na Dobrú Vôľu. Štefanovi som to povedal asi pred týždňom, ale nejako sa k tomu nevyjadroval, preto ma zaskočilo, že sa ma opýtal, či s nimi chcem ísť. Súhlasil som a tak sa som pripojil k trom bohoslovcom. Dobrá Vôľa nie je rómska osada tej najhoršej kategórie. Je v nej niekoľko menších panelákov (asi 3-4 poschodové) a potom sú tam aj rodinné domy v radovej zástavbe pospájané (na angličtine sme si ich spomínali pod pojmom terraced houses), ktoré vyzerali byť zvonku veľmi zachovalé. Po príchode nás hneď obkolesilo asi 8 detí, ktoré bratov bohoslovcov veľmi dobre poznali. Potom sme vstúpili do kultúrneho domu,  ktorého vnútri je spravená improvizovaná kaplnka – sú v nej lavice ako v kostole, aj oltár, ambón, ale bohostánok v ňom chýba. Boli tam aj ďalšie miestnosti. V jednej z nich mal stretko jeden z bohoslovcov so staršími deťmi, ktoré už boli na 1. svätom prijímaní. A v kaplnke mali stretnutie deti, ktoré sa na 1. sv. prijímanie budú pripravovať. Bolo ich asi 20. Na moje prekvapenie pomerne správne odpovedali na otázky, ktoré sa ich dvaja bohoslovci, ktorí viedli katechézu pýtali. Trošku vyrušovali, ale čakal som, že to bude horšie. Vyučovanie trvalo asi 45 min., starší mali stretko dlhšie. Moje dojmy sa ťažko opisujú takto písane. Človek po prvom stretnutí nemôže objektívne napísať niečo viac o tých deťoch, o ich správaní a podobne, takže možno v ďalších príspevkoch. Môžem však napísať, že aj rómske deti sú DETI. Majú svoje špecifiká, možno inakšie reagujú a myslia ako biele deti, ale sú rovnako hravé, neposedné ako biele deti a sú taktiež Božími deťmi ako my ostatní. Bratia bohoslovci už s nimi majú viac skúseností, takže už vedia, čo si k nim môžu dovoliť a čo nie, základom je zrejme presne definovať hranice čo sa môže a čo nie. Verím však, že ma bratia vezmú aj nabudúce a že budem môcť aj ja aktívne pomáhať bratom pri tomto vyučovaní.

Streda mala prívlastok „kajúca“, lebo sa počas dňa vysluhovala sviatosť zmierenia. Večer sme mali svätú omšu o 17,30 s otcom biskupom Mons. Andrejom Imrichom a po večeri sme mali s ním dobrovoľnú diskusiu. Zúčastnil som sa a neľutujem. K niektorým otázkam sa veľmi nechcel vyjadrovať, čo nás trošku sklamalo, ale chápeme ho, lebo nie o všetkých veciach má kompetenciu rozprávať.

Štvrtok bol ako vždy latinským dňom – už sa pomaly dostávame do tých latinských modlitieb, len škoda, že sme ešte nemali latinčinu, kvôli chorobe nášho profesora.

V piatok sme mali doobeda iba 2 hodiny. Vďaka tomu som sa dostal konečne do seminárskej knižnice, kde som sa zaregistroval a vypožičal si jednu knihu potrebnú k štúdiu cirkevných dejín. Podvečer sme boli pozerať v spoločenskej futbal Arménsko – Slovensko, ale veľmi nás sklamala prehra a najmä veľmi slabý výkon nášho družstva. O siedmej som bol spolu s ostatnými členmi biblického stretka na návšteve u nášho biblistu docenta Františka Trstenského, ktorému sme boli blahoželať k jeho meninám. Bolo to veľmi príjemné stretnutie, pán docent je sympatický a otvorený človek.

V sobotu doobeda som si upratal izbu a svoje veci a túžobne očakával poobedie a dve návštevy. Prvá z nich prišla pred jednou a bola to výprava z Košíc z farnosti Nad jazerom a s nimi moje tri veľmi dobré kamarátky eRkárky Miška, Veronika a Anka. Spravili si výlet, na autobuse navštívili Spišský hrad, Spišskú Kapitulu a Levočskú horu. Bol som s nimi na prehliadke katedrály a prehliadke pamätnej izby učiteľského ústavu, ktorá je v našom seminári. Bolo to milé stretnutie. Po nich o druhej prišli moji rodičia, sestra Dáška, krstní rodičia a ich dcérka Natálka. Ukázal som im seminár a boli sme na Spišskom hrade. Takže sme mali taký menší výlet, ktorý stál za to. A konečne som po takmer mesiaci šoféroval :D Obidve návštevy ma veľmi potešili. Teraz, v momente, keď píšem tieto riadky, som po večeri. O siedmej ma čaká biblické stretko, 20,30 ruženec, príhovor diakona na nedeľu a kompletórium. A po ňom zaslúžený odpočinok a spánok o hodinku dlhšie ako zvyčajne :D

Moje písanie je na konci, budem očakávať Vaše správy, reakcie, komentáre... O tri týždne, teda už menej ako tri týždne som doma. Majte sa krásne, myslím na Vás :)

Vladko:)

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:-)

(ivka, 11. 10. 2010 16:23)

Ahoj Vladko :-)
som veľmi rada, že sa Ti tak dobre darí. Pozrela som si aj fotky na stránke kňazského semináru a vidím, že stále šíriš povedomie o eRku a jeho znakoch. :-)
Program v seminári máte veľmi pestrí a zdá sa mi, že máš aj dostatok času na športové vyžitie, čo je veľmi dobré.
Držím Ti palce, aby sa Ti darilo aj naďalej a myslím na Teba.