Ellet J. Waggoner Štúdie listu Rimanom část prvá
Ellet J. Waggoner
Štúdie listu
Rimanom
OBSAH:
Štúdia č. 1: Rim 1 .................................................................................................................5
Štúdia č. 2: Rim 2 .................................................................................................................7
Štúdia č. 3: Rim 3,1-24.........................................................................................................9
Štúdia č. 4: Rim 3,19-31.....................................................................................................11
Štúdia č. 5: Rim 4,1-15.......................................................................................................13
Štúdia č. 6: Rim 4, 16-25....................................................................................................15
Štúdia č. 7: Rim 5,1-5.........................................................................................................16
Štúdia č. 8: Rim 5,6-9.........................................................................................................19
Štúdia č. 9: Rim 5,10-21.....................................................................................................22
Štúdia č. 10: Rim 6 .............................................................................................................28
Štúdia č. 11: Rim 7 .............................................................................................................35
Štúdia č. 12: Rim 8,1-16.....................................................................................................40
Štúdia č. 13: Rim 8,17-31 ...................................................................................................46
Štúdia č. 14: Rim 8,28-39 ...................................................................................................52
Štúdia č. 15: Rim 13,1-8 .....................................................................................................58
Štúdia č. 16: Prehľad .........................................................................................................63
Zákon..............................................................................................................................66
Sobota.............................................................................................................................66
Dedičstvo svätých .............................................................................................................69
Nesmrteľnosť duše ............................................................................................................69
Špiritizmus.......................................................................................................................70
ZOZNAM BIBLICKÝCH CITÁTOV...............................................................................73
Zdroj biblických citátov:
· Svätá Biblia. Z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček. Banská Bystrica,
Slovenská biblická spoločnosť 1998. 1 vyd.
· Biblia. Písmo Sväté Starej a Novej zmluvy. Banská Bystrica, Slovenská biblická spoločnosť
1991.
· Písmo sväté, Nová zmluva a Žalmy. Ekumenický preklad z pôvodných jazykov. Banská
Bystrica, Slovenská biblická spoločnosť 1995.
Preložené z anglického originálu „Study of Romans“. 1891 General Conference Sermons.
2003.
5
Štúdia č. 1: Rim 1
Táto kniha je najúžasnejšia v Biblii. V šestnástich lekciách sa len krátko dotkneme jej
hlavných téz. Narazíme na veci, ktorým nemôžeme rozumieť, tak ako nechápeme, ako
nekonečný Boh udržiava vesmír svojím mocným slovom. Veríme tomu, čomu nerozumieme,
lebo to hovorí Boh. Pri takomto prístupe k štúdiu Biblie umožňujeme Bohu, aby nám odhalil
a vysvetlil tajomstvá svojho slova.
1. Pavel, otrok Krista Ježiša, povolaný apoštol, oddelený pre Božie evanjelium,
2. ktoré Boh už dávno zasľúbil skrze svojich prorokov vo svätých písmach
– 3. evanjelium o jeho Synovi, ktorý sa podľa tela narodil z Dávidovho potomstva,
4. ktorý je podľa Ducha svätosti ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Boží Syn s mocou – o
Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. 5. Skrze Neho sme dostali milosť a apoštolstvo, aby sme pre
Jeho meno privádzali k poslušnosti viery všetky národy. 6. K nim patríte aj vy, povolaní Ježišom
Kristom. 7. Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým, milosť vám a pokoj od
Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. 8. Predovšetkým ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša
Krista za všetkých vás, pretože vaša viera sa rozhlasuje po celom svete.
9. Boh, ktorému vo svojom duchu slúžim evanjeliom o jeho Synovi, mi je svedkom, že vás
neprestajne spomínam, 10. že vždy vo svojich modlitbách prosím, či by sa mi už konečne podľa
Božej vôle nepodarilo prísť k vám. 11. Veď túžim vás uvidieť, aby som vám odovzdal duchovný
dar, aby ste ním boli posilnení, 12. ba vlastne aby sme sa vašou a mojou vierou navzájom
povzbudili. 13. Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som si už mnoho ráz predsavzal prísť k vám,
aby som aj u vás, tak ako u iných národov získal nejaké ovocie, ale až doteraz mi to bolo
prekazené. 14. Som dlžníkom Grékom aj Negrékom, múdrym aj nerozumným, 15. a tak som
pripravený aj vám v Ríme zvestovať evanjelium.
Týchto pätnásť veršov je úvodných. Prvých sedem obsahuje pozdravy, zvyšných osem
osobné vysvetlivky. A predsa sú to jedny z najbohatších pasáží Biblie. Napríklad v 12. verši
Pavel píše, že očakával nielen to, že pri svojej návšteve cirkvi bude slúžiť, ale že aj cirkev
poslúži jemu. Obidvaja mali byť potešení svojou „vzájomnou vierou“. To nepredpokladá taký
stav cirkvi, kde musí kazateľ vynakladať svoju energiu na zápas s omylmi a na urovnávanie
sporov medzi bratmi.
16. Veď sa nehanbím za evanjelium, lebo je totiž mocou na spasenie každému veriacemu, najprv
Židovi, a aj Grékovi. 17. Lebo v ňom sa zjavuje Božia spravodlivosť z viery k viere, ako je
napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.
Toto je text epištoly a celá kniha je len rozvinutím týchto veršov.
Zvyšné verše tejto kapitoly vypovedajú o Božej spravodlivosti pri potrestaní
bezbožníkov a o následkoch odlúčenia od Boha. Máme sklon chápať túto myšlienku asi takto:
že totiž máme posolstvo tretieho anjela, pozostávajúce zo sústavy pravdy, ktorá obsahuje také
témy ako je zákon, sobota, prirodzenosť človeka, príchod atď., a k tomu sme naviac pridali
trochu evanjelia, myšlienku o ospravedlnení z milosti. Kázať však máme len jedno učenie:
Kristovo evanjelium (Mk 16,15.16). To je naše poverenie. Tí, čo veria evanjeliu, budú spasení.
Treba učiť ešte niečo okrem evanjelia? "Je to Božia moc na spasenie" (v. 16). Čo chceme
okrem spásy? Čo viac môžeme žiadať?
6
Evanjelium prináša spravodlivosť. Božia spravodlivosť je to, čo robí Boh. Je to Jeho
cesta. Aby sme boli v súlade s Ním, musíme urobiť Jeho cestu našou. A tú nám zjavuje
evanjelium (v. 17). Ba viac než to: vytvoriť ju v nás má Božia moc. Biblia oznamuje Božiu
cestu, zhrnutú v desiatich prikázaniach, ktoré sú vyhlásením o Jeho spravodlivosti (Iz 51,6.7).
U Mt 6,33 Kristus hovorí, že táto spravodlivosť je to jediné, čo potrebujeme. Prečo?
Spravodlivosť je život a ten človek, ktorý má Božiu spravodlivosť, má všetko na tomto i v
budúcom svete.
Vo verši 17 máme spravodlivosť z viery. "Spravodlivý z viery bude žiť." Nič iné?
Z viery a skutkov? "Nepridávaj nič k Jeho slovám, aby ťa nestrestal a neoznačil za luhára"
(Pr 30,6). Byť priamy znamená byť spravodlivý a spravodlivý človek bude robiť spravodlivé
skutky, ktoré sú ovocím spravodlivosti. Ale ako ich robí? Vierou: "Božím skutkom je, keď
veríte" (J 6,28.29). Možno sme mali zúženú predstavu o tom, čo je to viera.
"Spravodlivý z viery bude žiť." To je celé. K hlásaniu Božej spravodlivosti skrze vieru
Ježiša Krista sa nedá nič pridať. A čo s učeniami ako je sobota, nesmrteľnosť atď.? Nakoľko
"kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť" je to jediné, čo treba a pretože v Biblii nie je nič
nedôležité, všetky tieto učenia sú jednoducho deliacimi čiarami závislými od toho jedného –
všetky sú zhrnuté v učení o ospravedlnení z viery. Nemôžeme kázať nič iné, lebo všetko mimo
tohto je hriech.
18. Boží hnev sa totiž zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí
nespravodlivosťou prekážajú pravde.
Hnev je zjavený proti tým, ktorí "zadržiavajú pravdu neprávosťou." Spojte tento verš s
Rim 10,3. Boh je živý Boh. Jeho trón je živý trón. Je tam voda života a strom života – všetko
je život. Preto je Jeho spravodlivosť činná, je to život. Niektorí ľudia, ktorí o tejto
spravodlivosti nevedia, sa jej odmietajú podriadiť a odolávajú jej. Boh potrestá ľudí. Prečo?
Lebo sa stotožnia s nespravodlivosťou. Sú ňou preniknutí a keď sa nespravodlivosť pominie –
lebo hriech musí byť zničený – vezme si ich so sebou. Jednoducho to znamená, že Boh sa
nepozerá na osoby.
19. Veď im je zjavné, čo možno poznať o Bohu; Boh im to totiž zjavil. 20. Lebo Jeho neviditeľná
skutočnosť, Jeho večná moc a božskosť sa od stvorenia sveta uvažovaním poznáva zo
stvorených vecí.
Je Boh nespravodlivý? Nie, lebo Jeho diela od stvorenia svedčia o Ňom. Mnohí
nevedia, že sa svet nemohol stvoriť sám, ale „dá sa to poznať".
21. Pretože hoci poznali Boha, neoslavovali ho ako Boha, ani Mu neďakovali.
Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.
22. Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami. 23. Slávu nepominuteľného Boha zamenili za obrazenú
podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. 24. Preto pre túžby ich sŕdc vydal
ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá. 25. Pravdu Božiu zamenili za lož
a úctu a službu preukazovali stvorenstvu namiesto Stvoriteľa, ktorý je požehnaný naveky. Amen.
26. Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam. Lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za
protiprirodzený. 27. Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa
rozkošníckou vášňou jeden voči druhému; muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si
odniesli patričnú odplatu za svoje poblúdenie. 28. A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh
napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší. 29. Sú plní všelijakej
nespravodlivosti, zloby, lakomstva, zla, plní závisti, vraždy, sváru, lesti, nízkosti. Sú to ohovárači,
7
30. klebetníci, nenávidia Boha, povyšujú sa, sú pyšní, vychvaľujú sa, vymýšľajú zlé veci,
neposlúchajú rodičov, 31. sú nerozumní, nestáli, neláskaví, nemilosrdní. 32. Poznajú Božie
ustanovenie, že tí, čo páchajú takéto veci, zasluhujú si smrť. A predsa nielen sami to robia, ale aj
schvaľujú, keď to robia iní.
Ako sa to stane, že ľudia nevedia? Vedia predsa tak veľa. "Hovoriac o sebe, že sú
múdri, stali sa bláznami." Najnerozumnejšia vec vo vesmíre je ľudský rozum. Pre Boha je to
úplné bláznovstvo (1 Kor 1,19-31).
Pavel hovorí, že tí, čo robia veci popísané v druhej časti uvažovanej kapitoly, vedia, že
sú hodní smrti a nenájdete ľudí, ktorí by to nevedeli. Pohanstvo, o ktorom hovoril Pavel,
predstavené v Aténach a inde, nebolo neznalosťou vecí tohto sveta. Zahŕňalo ľudí, ktorých
umelecké a vedecké diela dnes študujeme. Človek môže mať vedomosti bez Boha, práve tak
ako zviera. V čom je rozdiel, ak len nie v miere? Bez Boha niet múdrosti. To má Pavel na
mysli, keď hovorí: "Dajte pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym klamom
podľa ľudského podania, podľa živlov sveta, a nie podľa Krista" (Kol 2,8). Tak aj v 1 Kor
1,18 a Kol 2,3.
Veľa toho počujeme o „prirodzenej morálke“ a „vedeckej morálke“ – morálke bežnej
pre všetkých ľudí. Tú popisuje Pavel. Je to pohanstvo. Obľúbená predstava o pohanstve je
nesprávna. Pohan je človek, ktorý nepozná Boha. Môže byť nábožný, ale zdrojom jeho
múdrosti nie je Boh. U Mk 7,22.23 popisuje Kristus zdroj „prirodzenej morálky“. Srdcia
všetkých sú rovnaké; sme stvorení z jednej krvi, aby sme prebývali na zemi. Pohania sú ľudia,
ktorí robia veci, spomínané v Pavlovej prvej kapitole, nech už žijú kdekoľvek. Ľudia, ktorí sa
v Spojených štátoch alebo v Anglicku dajú viesť svojím prirodzeným srdcom (Gal 5,19-21), nie
sú o nič lepší ako tí, ktorí to isté robia v Číne.
Porovnajte 2 Tim 3,1-7 s druhou časťou Rim 1. Sú takmer totožné. Znamená to, že
ľudia v poslednej dobe budú zjavnými pohanmi, oddávajúcimi sa skutkom tela. To nám
pomáha vysvetliť mnohé odvolávky v Starom Zákone, v ktorých Boh hovorí o súdení
pohanov. Znamená to, že všetci, ktorí budú zničení, budú pohania. Kto sú to pohania? Rim
2,1: "Ty, ktorý súdiš, robíš to isté." Urobili sme niekedy niečo, o čom by sme sa hanbili
hovoriť? V čom sme boli odlišní od pohanov? Je tu dostatočne široká pôda pre evanjelium. Je
hanbou hovoriť o tých veciach, ktoré sme my všetci urobili v tajnosti, ale "sa nehanbím za
evanjelium Kristovo, lebo je totiž mocou na spasenie každému veriacemu" (Rim 1,16).
Štúdia č. 2: Rim 2
Prvú kapitolu listu Rimanom môžeme po jej úvode zhrnúť ako stav človeka bez Boha
a ako sa doň dostane. Jeho príčina sa dá vyjadriť jedným slovom – nevera.
S neverou sa spája sebavyvýšenie, s vierou pokora. Stratili Boha, "pretože hoci poznali
Boha, neoslavovali Ho ako Boha, ani Mu neďakovali. Vo svojom uvažovaní upadli do
márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo" (Rim 1,21). Všetko pripisovali sami sebe a keď
bolo ego vyvýšené, viera v Boha sa zmenšovala, až kým sa neocitli v temnote modloslužby.
Ľudia za čias Platóna, Senecu a Marka Aurélia vyučovali čosi, čo nazývali morálnou
vedou. Konfucius učil morálne predpisy. Všetkým však chýbalo jedno: povedať ľuďom, ako
robiť to, čo bolo podľa ich vyučovania správne. Učitelia morálnej vedy a cnosti sami robili to,
čo odsudzovali a zďaleka nečinili to, čo ustanovili ako morálnu povinnosť.
Kým tí učitelia nám hovoria, čo máme robiť, ale nedajú nám na to silu, náboženstvo
Ježiša Krista nám nielenže oznámi, čo je správne, ale dáva nám aj schopnosť vykonávať to, čo
8
je dobré. Keď teda nie je do učenia votkaný Kristus, samotná snaha vyučovať morálku je iba
starou pohanskou vedou o morálke, a tou je nemorálnosť.
Všetci uznávajú, že štát by nemal vyučovať kresťanstvo, ale niektorí hovoria, že
musíme vyučovať morálku bez kresťanstva. Veda o mravnosti bez ohľadu na Ježiša je
nemorálnosť: je to hriech.
V poslednej časti 1. kapitoly sú jasne uvedené skutky tela. Nájdeme ich u každého
človeka, ktorý sa neobrátil ku Kristovi. Odsudzujeme pohanov za to, že robia tieto veci, ale
"Boh neuprednostňuje nikoho" (Rim 2,11). On tie veci odsudzuje v nás práve tak ako v nich
a ukazuje nám, že nie sme o nič lepší.
1. Preto ktokoľvek súdiš, človeče, nemáš ospravedlnenia. Lebo v čom súdiš iného, v tom
odsudzuješ seba samého, veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté.
Ten, kto vie dosť na to, aby odsúdil zlo u pohana, je sám odsúdený, lebo robí to isté.
2. Vieme však, že Boží súd je podľa pravdy proti tým, čo robia takéto veci.
3. Človeče, ktorý súdiš tých, čo páchajú takéto veci a sám robíš to isté, myslíš si vari, že ty
unikneš pred Božím súdom? 4. Alebo opovrhuješ bohatstvom Jeho dobroty, trpezlivosti a
zhovievavosti, a nevieš, že Božia dobrota ťa vedie k pokániu? 5. V zatvrdilosti svojho nekajúceho
srdca si zhromažďuješ hnev na deň hnevu a zjavenia Božieho spravodlivého súdu. 6. Boh odplatí
každému podľa jeho skutkov: 7. Večným životom tým, ktorí sa vytrvalosťou v dobrom konaní
usilujú o slávu, česť a nepominuteľnosť, 8. ale hnevom a rozhorčením tým, ktorí zo sebectva
neposlúchajú pravdu a oddávajú sa neprávosti. 9. Súženie a úzkosť zasiahne každú dušu
človeka, ktorý koná zlo – najprv Žida, ale aj Gréka, 10. ale sláva, česť a pokoj sa dostane
každému, kto koná dobro – najprv Židovi, ale aj Grékovi; 11. lebo Boh neuprednostňuje nikoho.
Prvú časť Rim 2 môžeme zhrnúť tak, že Boh nedbá na osoby. Každému človeku
odplatí podľa jeho skutkov. Pri súde sa berú do úvahy len skutky človeka. "Hľa, prídem
čoskoro a moja odplata príde so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov" (Zj
22,12). "Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí
každému podľa jeho skutkov" (Mt 16,27).
Povaha skutkov ukazuje, aká veľká je viera v Krista. Jednoduché vyznanie nepostačí.
"Človeče, ktorý súdiš tých, čo páchajú takéto veci a sám robíš to isté, myslíš si vari, že ty
unikneš pred Božím súdom?" (Rim 2,3). Boh neberie ohľad na našu osobu alebo vyznanie.
Môžeme si hovoriť kresťania, predstierať, že dodržiavame zákon a ľutovať úbohých pohanov,
ale Boh zaraďuje do jednej skupiny všetkých, ktorí nerobia dobré skutky.
12. Všetci, ktorí zhrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a všetci, ktorí zhrešili pod zákonom,
zákonom budú súdení.
Tento a nasledujúce verše ukazujú, že zákon je meradlo, podľa ktorého bude súdený
každý človek na svete.
13. Lebo pred Bohom sú spravodliví nie poslucháči zákona, ale ospravedlnení budú tí, čo plnia
zákon.
Čo je to však dodržiavanie zákona? Zachovávanie všetkých jeho predpisov. Naša
spravodlivosť musí prevýšiť spravodlivosť farizejov, u ktorých to bola len vonkajšia forma. Ak
nenávidíme, je to vražda (Mt 5,22). Ak máme nečisté myšlienky, je to cudzoložstvo (Mt 5,25).
9
Ak máme nečisté srdce, porušujeme celý zvyšok zákona. Môžeme byť akokoľvek precízni vo
vonkajšom zachovávaní soboty a presne sa pridržiavať vonkajších záväzkov celého zvyšku
zákona, ale nečisté srdce urobí každý skutok hriešnym.
14. Keď teda pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody konajú, čo zákon požaduje,
i keď nemajú zákon, sami sú si zákonom.
Boh dal rôznymi prostriedkami dostatok svetla do srdca každého človeka, aby ho
viedol k poznaniu pravého Boha. I samotná príroda zjavuje Boha prírody. A ak človek v tom
najtemnejšom pohanstve túži spoznať pravého Boha, tak ak je to potrebné, Boh pošle človeka
okolo sveta, aby mu dal svetlo pravdy.
Takže každý človek, ktorý bude nakoniec stratený, odmietol svetlo, ktoré by ho
doviedlo k Bohu, keby ho zachoval.
Štúdia č. 3: Rim 3,1-24
Pri štúdiu 1. a 2. kapitoly sme zistili, že poznanie bez Boha je bláznovstvo
a nemorálnosť, a že veľké vyznanie alebo – ako to vyjadruje Pavel – obriezka tela nič
neprospieva, ak chýba to, čo malo to znamenie vyjadrovať – a síce Božia spravodlivosť
z viery, obriezka srdca.
1. Čo je teda prednosťou Židov alebo aký je úžitok obriezky? 2. Veľký, v každom ohľade.
Predovšetkým: Im boli zverené Božie slová. 3. Čo teda? Ak sa niektorí stali nevernými, či azda ich
nevernosť zruší Božiu vernosť? 4. Vôbec nie. Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a každý človek
luhár, ako je napísané: Aby si bol uznaný za spravodlivého vo svojich slovách, a aby si zvíťazil,
keď ťa súdia.
"Čo je teda prednosťou Židov?... Predovšetkým, že im boli zverené Božie slová."
Abrahám bol vyvedený sprostred pohanstva, od viery k viere, a jeho potomkovia boli milovaní
kvôli svojmu otcovi. Boh im zveril svoju pravdu. Neuvedomili si, aký osoh je z toho, že sú
Židia a sebaisto si hoveli vo svojom vyznaní. Mysleli si, že Boh si o nich musí myslieť viac než
o iných ľuďoch. Dal im svetlo, aby ho zaniesli druhým, lenže naplnení pýchou to neurobili
a Boh to trpel pokolenie za pokolením.
Počas zajatia zjavil Boh Danielovi, že počká ešte ďalších 490 rokov, aby Jeho ľud
zaniesol svetlo svetu. Boh po celé stáročia pracoval na tom, aby pohol Židov k zaneseniu
evanjelia pohanom, ale oni odmietli. A predsa sa Boh o pohanov staral a "nenechal ich bez
svedkov". Nevidíme aj medzi nami ako ľudom sklon chvastať sa svetlom, ktoré máme, a názor,
že Boh si nás musí ako ľud zvlášť považovať? Ibaže On nám dal svetlo len preto, aby sme ho
zaniesli iným. Ak sa ním chvastáme, ale druhým ho nenesieme, Boh to bude dlho trpieť, ale
nakoniec na našom mieste zastane niekto iný a urobí to.
Boh prisahal Abrahámovi a Jeho zasľúbenia budú naplnené, hoci ľudia neveria (v. 3.4).
Ak sa nenájde nikto s vierou Abraháma, Boh je schopný urobiť si svoje deti z kameňov. On
sám je súdený pred vesmírom. Satan a zlí ľudia ho vždy obviňovali z nespravodlivosti
a svojvoľnosti, ale pri súde celý vesmír povie: "Spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ
svätých!" (Zj 15,3).
9. Čo teda? Máme azda nejakú prednosť? Vôbec nie. Veď práve sme obvinili Židov aj Grékov, že
všetci sú pod hriechom, 10. ako je napísané: Nieto spravodlivého, niet ani jedného, 11. niet
10
rozumného, niet nikoho, kto by hľadal Boha. 12. Všetci sa odklonili, napospol sa stali
neužitočnými. Niet nikoho, kto by robil dobro, niet ani jedného. 13. Ich hrdlo je otvorený hrob,
svojimi jazykmi podvádzali, hadí jed majú na perách. 14. Ich ústa sú plné kliatby a horkosti. 15. Ich
nohy sa náhlia prelievať krv, 16. na ich cestách skaza a nešťastie. 17. Cestu pokoja nepoznali. 18.
V ich očiach niet bázne pred Bohom.
Všetci sú v hriechu. Niet dvoch ciest spásy. "Cestu pokoja nepoznali." Tu je skúšobný
kameň, ktorý ukazuje rozdiel medzi pravým Židom a pohanom. Deti viery majú v sebe
ustavične tento pokoj – pokoj, ktorý mal Kristus.
19. Vieme však, že to, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby umĺkli všetky ústa a
aby celý svet bol vinný pred Bohom.
"Pod zákonom" je nesprávny preklad. Znamená to v zákone alebo v rámci jeho
jurisdikcie. Podľa tohto zákona sa celý svet stáva vinným a žiadny človek nie je v jeho očiach
nejako zvýhodnený nad druhým.
20. Pretože zo skutkov zákona nebude pred Ním ospravedlnený ani jeden človek. Veď zo zákona
pochádza poznanie hriechu.
Niektorí ľudia sa obávajú, aby zdôrazňovanie takých textov, ako je tento nespochybnilo
zákon. Ale Boh, ktorý ho napísal, sa postará o česť svojho vlastného zákona. Je to na večnú
česť zákona, že nemôže ospravedlniť priestupníka. Požaduje od človeka dokonalú
spravodlivosť, zjavenú v živote Krista. Žiadny človek nikdy nežil tak ako Kristus – všetci sú
vinní. Dokonalosť a vznešenosť zákona vedie hriešnikov k zvolaniu: "Čo máme robiť?"
Niekedy sa šíri predstava, že keby Kristus len vymazal záznam o minulosti, človeku by
sa potom darilo veľmi dobre. To bol problém u Židov (Rim 10,2.3). Niet človeka na zemi,
ktorý by sám zo seba mohol urobiť čo i len jeden skutok, ktorý by bol taký čistý a nesebecký,
akoby ho urobil Kristus. "Všetko, čo nie je z viery, je hriech" (Rim 14,23). Kázeň, ktorá sa
nekáže vierou, je hriechom, z ktorého sa treba kajať. My všetci sme urobili veľa misijnej práce,
z ktorej sa treba kajať.
Medzi ľuďmi nebolo nikdy lepšieho človeka ako Pavel. Ak niekedy niekto okrem
Krista urobil dobrý skutok, tak to bol on. Všetko, čo mal, však musel počítať za stratu, aby
získal Krista
(Fil 3,4-8). Žalmista hovorí, že Boh neodoprie nič dobré tým, ktorí chodia bezúhonne. Ak mal
Pavel predtým, než našiel Krista, vo svojej prirodzenosti niečo dobré, bol by si mohol tieto veci
vziať so sebou. Lenže on pokladal všetko za stratu.
21. Teraz sa však bez zákona zjavila Božia spravodlivosť, dosvedčená zákonom a prorokmi, ...
Zákon bude pri súde svedčiť o spravodlivosti, ktorú hriešnik prijíma bez zákona,
dosvedčujúc jeho dokonalosť. Ibaže namiesto spravodlivosti z nás, kde jej niet, ideme k zdroju
(Rim 3,22).
22. ... Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, ktorí veria. Niet totiž rozdielu...
Všetci ľudia sú na jednej úrovni. Budeme vďační, že Boh nás chce spasiť tak ako
druhých. Plán spásy je o dávaní a braní; dávaní na strane Boha a braní na strane človeka. Pýcha
11
srdca sa pohoršuje nad touto závislosťou na Bohu, ale sme penzisti, žobráci, biedni a chudobní
a nahí. Jediné, čo môžeme urobiť, je kúpiť si biele rúcho. Núka sa bez peňazí a bez ceny.
Prorok sa radoval v Pánovi, lebo Boh ho zaodial šatom spásy a pokryl rúchom
spravodlivosti. Nemáme si ho obliecť sami. Dôverujme Bohu, že to urobí. Keď nás doň oblečie
Pán, nebude to len vonkajší odev, ale vloží ho priamo do človeka, takže je celý
spravodlivosťou.
Niekedy počujeme ľudí hovoriť tak, akoby sme si sami museli obliecť značne pohľadné
rúcho a až potom mohli žiadať biele. Lenže je to práve potreba a bezmocnosť, ktorá žobráka
odkazuje na milosrdenstvo.
