2 Petrův 3:9 Pán neotálí splnit svá zaslíbení

Štúdia č. 15: Rim 13,1-8
Je nutné, aby sme preskočili z 8. do 13. kapitoly. Nie preto, že by v kapitolách ležiacich
medzi nimi neboli obsiahnuté najvýznamnejšie pravdy Biblie, ale čas pridelený tejto sérii
biblického štúdia je príliš obmedzený, aby umožnil čo i len ich prečítanie. Dnes večer teda
začneme študovať 13. kapitolu, pretože sa zaoberá otázkami v posolstve tretieho anjela, ktoré
sú životne dôležité pre všetkých veriacich. Táto kapitola sa často používa a cituje ako dôkaz,
že občianska vláda má niečo do činenia s náboženstvom, lebo ju mylne považujú za pojednanie
vysvetľujúce povinnosti občianskych vládcov a ukazujúce medze, po ktoré môže siahať ich
moc. Lenže to je omyl!
Apoštol Pavel sa v tejto kapitole prihovára tým, čo vyznávajú, že sú kresťania. Ako
sme už uviedli, dokazuje to počiatočná časť epištoly, kde v 2. kapitole apoštol oslovuje tých,
ktorí si hovejú v zákone a chvália sa Bohom. Od toho bodu je list adresovaný tým, ktorí
vyznávajú, že poznajú Boha. V 7. kapitole apoštol vraví: "Lebo hovorím znalým zákona."
Takže namiesto toho, aby bola 13. kapitola rozpravou o občianskej vláde, ukazujúcou jej
povinnosti a obmedzenia, je určená cirkvi. Ukazuje, v akom vzťahu k Bohu by mali byť, aby
neboli v rozpore s jestvujúcimi mocnosťami. Ak na to budeme pamätať, veľmi nám to pomôže
pri riešení mnohých dôležitých otázok, o ktorých sa v kapitole uvažuje.
1. Každý nech sa podriaďuje vrchnostiam, ktoré ako také majú vyššiu moc; lebo niet vrchnosti,
ak len nie od Boha, a ktoré sú, tie zriadil Boh, 2. takže ten, kto sa protiví vrchnosti, stavia sa proti
Božiemu zriadeniu; a tí, ktorí sa protivia, priťahujú si odsúdenie.
59
Tieto verše sa nemajú vykladať ako učenie, že kresťania musia poslúchnuť každý
príkaz, ktorý na nich uvalia občianske vlády. Môžeme si pripomenúť dobu, keď boli napísané
a ľudí, ktorým boli určené. Bolo to v čase, keď Rímska ríša vládla nad celým známym svetom
a adresované boli zvlášť cirkvi v Ríme, hlavnom meste tejto univerzálnej Ríše. V tom čase
vládol cisár Nero, bezpochyby ten najskazenejší, najkrvilačnejší, najodpornejší a najnemravnejší
panovník, aký kedy sedel na tróne nejakého kráľovstva. Domnievam sa, že na svete nebolo
iného muža, ktorý by v sebe spájal toľko zla ako Nero, vládca Ríma. Bol to pohan a pohan
pohanov.
Zákony ustanovené v Ríme uznávali pohanské náboženstvo a stavali sa proti
kresťanstvu. Za vlády Nera došlo k najkrutejšiemu prenasledovaniu kresťanov, aké kedy bolo
od počiatku sveta a práve počas neho prišiel apoštol Pavel o hlavu. Je preto očividné, že keď
apoštol vraví, že sa máme podriadiť mocnostiam, nechce tým povedať, že by sme mali urobiť
všetko, čo nám prikážu. Keby to bol urobil on, nikdy by neprišiel o hlavu. On však trpel, lebo
pravda, ktorú hlásal, odporovala zásadám rímskej vlády a nemôžeme predpokladať, že by
jedno kázal a druhé robil. Vyvstáva teda otázka: čo tým myslí, keď nás vyzýva, aby sme sa
"podriaďovali vrchnostiam"?
Zoberme ten prípad negatívne. Nemáme sa protiviť existujúcim mocnostiam. Prečo?
Lebo sme deti Najvyššieho – deti nebeského kráľovstva, ktorého pravidlom je pokoj. Vládcom
v ňom je Knieža pokoja. A pretože sme boli vyslobodení z moci temnoty a prenesení do
kráľovstva Jeho Syna, máme dovoliť Božiemu pokoju, aby vládol v našich srdciach (Kol 3,15).
Z tohto dôvodu máme "stíhať pokoj so všetkými a posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána"
(Žid 12,14).
V 12. kapitole listu Rímskym sme poučení: "Ak je to možné, nakoľko to závisí od vás,
majte pokoj so všetkými ľuďmi" (v.18). To neznamená, že so všetkými ľuďmi máme žiť
mierumilovne, kým vládzeme znášať ich provokovanie a keď sa stane neznesiteľným, môžeme
si to s nimi rozdať v pravidelných hádkach. Znamená to však, že "ak je to možné, nakoľko to
závisí od vás," máte žiť v pokoji so všetkými ľuďmi. Do akej miery môže kresťan žiť v pokoji
so všetkými ľuďmi? Čo sa jeho samého týka, po celý čas. Lebo ak je skutočne mŕtvy hriechu,
ale živý Kristovi, Kristus prebýva vierou v jeho srdci a Ten je Kniežaťom pokoja. Niet teda
takých okolností, ktoré oprávňujú kresťana, aby stratil trpezlivosť a vyhlásil vojnu buď
jednotlivcovi alebo vláde.
U Gal 5,18 je nám povedané, že "ak ste vedení Duchom, nie ste pod zákonom." Skutky
tela sú skutky konané tými, čo sú pod zákonom a v ich výpočte nachádzame slovo „spor“.
Preto kresťan nemôže vstúpiť do sporu, lebo nie je v tele. Spor nemôže mať v nás miesto a čo
sa teda nás týka, pokoj bude po celý čas. Ale ak tí ľudia, s ktorými máme do činenia,
zatvrdzujú svoje srdcia proti Božej pravde a nebudú ňou ovplyvnení, budú robiť problémy,
lenže tie budú na ich strane – u nás bude po celý čas pokoj.
U 1 Pt 2,21 a ďalej je nám povedané, že Kristus trpel za nás a nechal nám príklad na
nasledovanie. Keď mu nadávali, nenadával aj On; keď trpel, nevyhrážal sa, ale sa odovzdal
Tomu, ktorý súdi spravodlivo. Jeho prípad pred Sanhedrinom a pred Pilátom je príkladom
dokonalého pokoja. Ak ho teda nasledujeme, i Pavlovu výzvu, ktorá bola inšpirovaná a musí
byť s ním teda v súlade, nedospejeme do bodu, keď toľkí povedia, že „trpezlivosť prestáva byť
cnosťou“. Ak sme kresťania, v srdciach nám prebýva Kristova láska. Je to agapé a tá znesie
všetko.
Kristus nám vo svojej kázni na vrchu prikázal: "Neprotivte sa zlému; ale tomu, kto ťa
udrie po pravom líci, nastav i to druhé" (Mt 5,39). Myslí vážne to, čo vraví alebo nie?
Znamená to, že keď k nám príde nejaký podliak a bude násilnícky, máme sa brániť či nie? Túto
otázku vám necháme otvorenú, aby ste sa rozhodli.
60
Nezáleží na tom, pod akou vládou kresťan žije. Je viazaný povinnosťou nevzdorovať
jej nariadeniam. Všetky vlády, dobré, zlé alebo priemerné, ustanovil Boh, takže skazenosť
alebo zlo, ktoré v nich existuje, neoprávňuje kresťana ku vzdoru. Vlády sú všetky ustanovené
Bohom a všetky sú lepšie než anarchia. Neboli však ustanovené na to, aby si vzali na starosť
náboženstvo, podporovali ho alebo realizovali, lebo Boh nepostúpil túto svoju moc v otázkach
náboženstva žiadnej pozemskej moci, hoci ich ustanovil.
Ako je to teda: byť podriadený mocnostiam a predsa ich nie vždy poslúchať? Zoberte si
známy príklad: Nabuchodonozor bol babylonský kráľ a jeho vláda bola istotne ustanovená
Bohom, lebo Boh dal všetky krajiny, nad ktorými vládol, do jeho rúk a všetky národy mali
slúžiť jemu, jeho synovi a vnukovi. Nabuchodonozor si urobil sochu zo zlata a prikázal, že keď
zaznie hudba, všetok ľud sa jej má pokloniť. Kráľovi povedali, že traja Židia, Sadrach, Mézach
a Abednégo nepadli na zem a neklaňali sa zlatej soche. Kráľ si ich zavolal k sebe a povedal im,
že hoci ho neposlúchli, prehliadne ten prečin, ak sa po opätovnom zaznení hudby soche
poklonia. "Sadrach, Mézach a Abednégo odvetili kráľovi a riekli: Nabuchodonozor, nie je
nám treba, aby sme ti na to odpovedali slovo. Ak tak chce náš Boh, ktorého my ctíme, ten nás
môže vytrhnúť z ohnivej pece rozpálenej a vytrhne aj z tvojich rúk, ó, kráľu! Ale ak nie, nech
ti je známe, ó, kráľu, že tvojich bohov ctiť nebudeme, ani zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa
nebudeme klaňať" (Dan 3, 16-18).
Kráľovi neodporovali. Dal im alternatívu. Mohli urobiť jednu z dvoch vecí: pokloniť sa
soche alebo byť hodení do pece. Neposlúchli príkaz pokloniť sa soche, ale neprotivili sa
alternatíve, že pôjdu do pece. Ba čo viac, povedali kráľovi, že ich Boh ich môže vyslobodiť
z jeho ruky, ale nevedia, či to urobí alebo nie. Tak či tak to nezaváži. Ak sa rozhodne
nevyslobodiť ich, zhoria. To je v poriadku. Vydajú svoje životy, zvíťazia v smrti a takým
spôsobom budú vyslobodení z jeho ruky, ak nie inak.
Aký je vzťah kresťanov k občianskej vláde? Kristus je Pomazaný. K čomu bol
pomazaný? "Zvestovať pokorným evanjelium... obviazať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatým
slobodu a väzňom otvorenie žalára" (Iz 61,1). Ako prehlasuje prorok, nastane čas, keď sa
kráľovstvá tejto zeme stanú kráľovstvami nášho Pána a Jeho Krista,.
V Ž 2,8 čítame: "Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie,
končiny zeme." Ale čo s nimi bude robiť? Roztrieska ich na kusy. Ten čas ešte neprišiel. Preto
Kristus, Prostredník, nemá vôbec nič do činenia s pozemskými vládami. Jeho vláda je
duchovná, v srdciach Jeho ľudu. Jeho kráľovstvo – nakoľko sedí na tróne a vládne – je
panstvom nad srdciami Jeho ľudu. Vládne v srdciach ľudí, kde králi zeme vládnuť nemôžu.
Môže v nich prebiehať boj – a nemôžu mu zabrániť – alebo v nich vládne pokoj, ktorý nemôžu
narušiť. Sedí na tróne milosti a tam udeľuje milosť bez toho, aby zasahoval do pozemských
vlád a spôsobom, ktorému nemôžu zabrániť.
Veľkí muži tejto zeme panujú nad inými, ale Kristus prikázal, že v Jeho ľude to tak
nebude, ale že ten, ktorý je medzi nimi najväčší, by mal byť služobníkom všetkých.
Vezmite si Daniela sťa príklad, ako by mali byť ľudia podriadení mocnostiam a stále
byť pritom podriadení Bohu. Bol vydaný výnos, že každý, kto bude počas 30 dní po jeho
vydaní žiadať čosi od nejakého boha alebo človeka, okrem veľkého kráľa Dária, má byť
uvrhnutý do jamy levov. Daniel zastával vysoké postavenie vo vláde a bol mierumilovným
občanom, akým musí byť každý kresťan. Veľmi ľahko mohol povedať: „Od žiadneho človeka
tridsať dní nič nepotrebujem a môžem sa zatvoriť vo svojom dome, kde ma nik neuvidí a tam
sa pokojne klaňať Bohu. A tak budem pokračovať vo svojej viere a klaňať sa nebeskému Bohu
a predsa proti sebe nevzbudím kráľov hnev.“
Je to pre nás životne dôležitá otázka. Keď na nás príde prenasledovanie, prestaneme
otvorene pracovať na svojich poliach v prvý deň týždňa tak ako predtým a budeme niečo ticho
robiť vo svojich domoch, takže nás nikto neuvidí, alebo budeme postupovať tak ako Daniel?
61
Otvoril svoje okná a robil presne to, čo mu prikázali nerobiť: prednášal prosby nebeskému
Bohu. Robil to otvorene tam, kde ho pri tom mohli vidieť jeho nepriatelia, hoci bol vydaný
výnos, že pri takom postupe bude uvrhnutý do jamy levov. Keď zo strachu z prenasledovania
potichu pracujeme vo svojich domoch, kde nás nikto nevidí, či neskrývame svoje svetlo pod
nádobou? Niektorí vravia, že netreba príliš riskovať. Je to naozaj pravda, ale budeme príliš
riskovať, ak budeme robiť tak ako Daniel? Povieme, že urobil chybu?
U 1 Pt 2,13-17 je nám povedané: "A tak buďte poddaní každému ľudskému stvoreniu
pre Pána, buď kráľovi ako najvyššiemu, buď vladárom, ako ním posielaným na pomstu zle
činiacich a na chválu dobre činiacich. Lebo tak je vôľa Božia, aby ste dobre činiac zapchali
ústa nevedomosti nerozumných ľudí. Ako slobodní a nie ako takí, ktorí majú slobodu na
zásteru zlosti, ale ako sluhovia Boží. Všetkých uctite, bratstvo milujte, Boha sa bojte, kráľa
ctite." Ako vidíme podľa 17. verša, je to obdoba vyhlásenia v Rim 13.
Peter vnáša ten istý princíp do menších záležitostí života a hneď po rozprave
o povinnosti poslúchať kráľa hovorí o povinnosti sluhov voči ich pánom. Ak sme podriadení
nejakému pánovi a je jedno, či vládne nad jedným alebo nad miliónmi, musíme mu byť všetci
poddaní. Predpokladajme však, že ten pán je zlý človek a prikazuje tým pod sebou, aby urobili
niečo nedobré. Čo potom? "Lebo to je milosť, ak niekto pre dobré svedomie Božie znáša
zármutky trpiac nespravodlivo. Lebo veď aká je to sláva, čo hoci i pohlavky trpíte, ak
hrešíte?! Ale ak dobre robíte a tak bez viny trpiac znášate, to je milosť u Boha" (1 Pt
2,19.20).
Ak sa človek ocitne v poddanstve u zlého pána a robí všetko, čo mu prikáže, ako môže
za to trpieť? Je ochotným nástrojom v rukách svojho pána, ale utrpenie spôsobuje skutočnosť,
že nebude robiť zlé veci, ktoré sú mu prikázané – a to je prijateľné v Božích očiach.
Neposlúchol moc a pretože tak urobil, trpí, ale trpí preto, že robil dobre. Ak toho zlého pána
poslúchne, musí neposlúchnuť Boha. A vieme, že to by nebolo správne. Je však celkom
v poriadku neposlúchnuť zlý výnos pána alebo vlády, vždy za predpokladu, že keď príde trest,
trpezlivo ho prijmeme. To je prijateľné u Boha. Samotná skutočnosť, že človek trpí za to, že
robí dobre, ukazuje, že je Božím služobníkom a že Boh ho prijíma. Ako teda môžeme byť
podriadení jestvujúcim mocnostiam a predsa ísť priamo proti tomu, čo hovoria? Poddaním sa
trestu, ale nie vykonaním zla, ktoré nám prikazujú urobiť. Ako kresťania sme zaviazaní
oddanosťou Bohu, najvyššej mocnosti, a len a len Jemu.
"Nebudeš sa teda tej mocnosti báť?" "Rob to, čo je dobré,“ a budeme mať za to chválu.
Tú istú pravdu vysvetľuje prorok Izaiáš, keď vraví: "Nehovorte všetkému sprisahanie, čomu
hovorí tento ľud sprisahanie, a toho, čoho sa on bojí, sa nebojte ani sa nestrachujte. Ale
Hospodina Zástupov posväcujte, Jeho sa bojte a Jeho sa strachujte" (Iz 8,12.13). Kresťania
musia posvätiť Pána vo svojich srdciach; potom bude ich strachom a nebudú sa báť, čo im
urobia ľudia.
Peter ukazuje tú istú pravdu, keď hovorí: "Ale keby ste aj trpeli pre spravodlivosť,
blahoslavení ste. A ich bázne sa nebojte, ani sa neznepokojujte, ale posväcujte Pána Boha vo
svojich srdciach a buďte vždycky hotoví zodpovedať sa každému, kto žiada od vás počet
o nádeji, ktorá je vo vás, s krotkou tichosťou a bázňou" (1 Pt 3,14.15). Nebojte sa teroru.
Prečo? Pretože sme posvätili Pána Boha v našich srdciach a On je naším strachom. Boh je
s nami. Kristus je s nami a keď na nás ľudia vŕšia výčitky, vyčítajú nášmu Spasiteľovi. Je to
On, kto trpí, nie my.
Máme posväcovať Pána v našich srdciach a byť vždy pripravení uviesť dôvod nádeje,
ktorá je v nás. Zo spojení týchto slov a citovaného textu sa mi zdalo, že ten zvláštny čas, keď
máme dať túto odpoveď nádeje, ktorá je v nás, je čas, keď budeme predvedení pred súdy za
konanie dobrého. Akú pomoc máme? Posvätili sme Pána Boha vo svojich srdciach, keď sme
do nich vzali Jeho slovo, takže sa nemusíme veľmi starať o to, čo povieme. Lebo Boh dá "ústa
62
a múdrosť, ktorej nebudú môcť odolať, ani pred ňou obstáť niktorí vaši protivníci" (Lk
21,15).
Zdá sa mi, že to najdôležitejšie pre nás všetkých, vlastniacich túto zvláštnu pravdu,
ktorá nás dovedie do ťažkostí s existujúcimi mocnosťami, je posvätiť Pána Boha v našich
srdciach skrze Božieho Ducha a Jeho slovo. Musíme sa stať študentmi Božieho slova
a nasledovníkmi Krista a Jeho evanjelia. Verím, že sú medzi nami farmári a mechanici, ktorí
napriek tomu, že nikdy nedokázali poskladať texty do kázne, jednako posvätili Pána vo svojich
srdciach verným štúdiom Jeho slova. Títo ľudia budú predvedení pred súdy pre svoju vieru
a budú tam na obranu kázať evanjelium, pretože Boh im v ten deň dá ústa a múdrosť, ktorú ich
protivníci nebudú môcť poprieť, ani jej vzdorovať.
Ľudia niekedy vravia, že je zbytočné dávať do popredia svoju vieru a tak provokovať
k prenasledovaniu. Lenže ak sa budeme pridržiavať takejto politiky, bratia, čo iné robíme, než
že skrývame svoje svetlo pod nádobu? Ak nikomu nedovolíte, aby ho videl svietiť, čo dobré to
prinesie?
Niekedy sme v nebezpečenstve, že tak usilovne pracujeme na zadržaní prenasledovania,
aby sme mohli v pokoji pokračovať v práci, že tú prácu zanedbávame. Je nám povedané, že ak
neposlúchneme zákony a uväznia nás, naše ženy a rodiny budú trpieť a našou prvou
povinnosťou je postarať sa o nich. Nuž, bratia, ako ďaleko to takto dotiahneme? Ukážeme
svoju vernosť Bohu alebo ju skryjeme? „Ach,“ vraví jeden, "môžeme si udržiavať svoju vieru,
ale potichu. Nesmieme naše rodiny nechať trpieť!" Bratia, čo to prospeje, ak človek získa celý
svet a predsa stratí svoju vlastnú dušu? Majster vraví: "Kto pre mňa stratí svoj život, nájde ho"
(Mt 5,39).
Vráťte sa k prípadu Daniela. Nebol ticho. Modlil sa otvorene. „Áno, pre Daniela to
bolo v poriadku, ale teraz v 19. storočí je to iné.“ Nie, nie je. Je to presne také isté. Ľudia mu
mohli povedať: „Daniel, vo vplyvnom postavení, ktoré zastávaš, môžeš robiť dobre svojmu
ľudu. Môžeš zabrániť jeho prenasledovaniu. Tak nechoď a nedaj sa zatvoriť do tej jamy
s levmi, aby si prišiel o život a zapríčinil svojmu ľudu veľkú pohromu!" Lenže Daniel šiel a šiel
tam kvôli otvorenému prežívaniu svojej viery, takže ju mohli vidieť všetci. Spôsobilo to jeho
ľudu pohromu? Nie, rozhodne nie. Vďaka jeho poslušnosti bolo meno nebeského Boha v tom
národe uctené a velebené viac než kedykoľvek predtým.
Je našou povinnosťou hlásať evanjelium, povstať a nechať naše svetlo svietiť. A keď to
urobíme, Boh zadrží vetry, kým budú mať byť zadržané. Bratia, posolstvo tretieho anjela je tá
najväčšia vec na celej zemi. Ľudia ho za také nepovažujú, ale v našom živote príde čas, keď
bude témou a predmetom rozhovoru v každých ústach. Nikdy ho však do takého postavenia
neuvedú ľudia, ktorí o ňom mlčia, ale tí, ktorí dôverujú Bohu a neboja sa hovoriť slová, ktoré
im dal.
Robiac tak, nevezmeme svoje životy do vlastných rúk a ďakujem za to Bohu. Naše
životy budú skryté s Kristom v Bohu a On sa o ne postará. Pravda bude vynesená na toto
vysoké miesto jednoducho tým, že muži a ženy vyjdú a budú kázať evanjelium a poslúchať to,
čo kážu. Nech ľudia poznajú pravdu. Ak budeme mať pokojný čas na jej šírenie, budeme zaň
vďační. A ak ľudia urobia zákony, ktoré zdanlivo odrežú cesty, ktorými môže ísť, môžeme byť
vďační, že uctievame Boha, ktorý pôsobí, že i hnev ľudí Mu je na chválu, a urobí to – On
rozšíri svoje evanjelium prostredníctvom tých istých zákonov, ktoré zlí ľudia uzákonili, aby
z neho vytlačili život. Boh drží vetry, bratia, a prikazuje nám, aby sme niesli posolstvo. Bude
ich zadržiavať tak dlho, ako to bude dobré, a keď začnú fúkať a pocítime prvé závany na
začiatku prenasledovania, urobia presne to, čo od nich Boh chce.
Spievame:
Ak po pokojných moriach,
Ticho sa plavíme k nebu,
63
S vďačnými srdciami, ó, Bože, Tebe
vďačíme za priaznivý vietor.
Keby sa však vlny vzduli,
A odpočinok sa omeškal,
Požehnaný buď smútok, láskavá búrka,
Ktorá nás ženie bližšie k domovu.
Často to spievame, bratia, keď tomu neveríme. Lebo keď vidíme prichádzať búrku,
myslíme si, že nie je pre nás najlepšie, aby sme ju nechali prísť, takže sa pred ňou ukrývame
alebo sa jej snažíme zabrániť. Ale všetko napĺňa zámery Božej vôle. Búrka posúri bezvetrie
a pokoj nebude meškať a príde.
7. A teda dajte každému, čo ste komu dlžní: komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu
bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť. 8. Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem navzájom sa
milovať; lebo ten, kto miluje blížneho, naplnil zákon.
Ak to robíte, čo sa vás týka, žijete pokojne so všetkými ľuďmi. Ak milujete svojho
blížneho ako seba samého, je to naplnenie celého zákona, lebo aby človek miloval svojho
blížneho, musí milovať Boha, lebo niet inej lásky než je Boh.
Ak milujem svojho blížneho ako seba samého, je to jednoducho preto, že v mojom
srdci prebýva Božia láska. Je to preto, že Boh si v mojom srdci urobil príbytok a niet človeka
na zemi, ktorý by mi Ho mohol odňať. Práve preto sa apoštol odvoláva na poslednú tabuľku
zákona, totiž ak si plníme svoju povinnosť voči svojmu blížnemu, prirodzene z toho vyplýva,
že milujeme Boha.
Niekedy nám vravia, že prvá tabuľka zdôrazňuje našu povinnosť voči Bohu
a predstavuje náboženstvo a druhá definuje našu povinnosť k blížnemu a predstavuje morálku.
Ibaže druhá tabuľka obsahuje povinnosti voči Bohu práve tak ako prvá. Keď Dávid porušil dve
z prikázaní poslednej tabuľky, vyznal sa: "Tebe samému som zhrešil a učinil som to, čo je zlé v
Tvojich očiach" (Ž 51.6). Boh musí byť prvý a posledný po celý čas. A ak Božie požiadavky
žiadajú, aby sme išli proti požiadavkám človeka, musíme poslúchnuť Boha a všetko Mu zveriť.
Nezáleží na tom, či zlí ľudia zahradia cestu, v našej práci by sme mali „napredovať“.
Keď Izraeliti vychádzali z Egypta, prišli na miesto, kde pred nimi bolo Červené more a za nimi
vrchy a egyptské vojsko. No Boží príkaz Mojžišovi znel: "Povedz synom Izraelovým, aby sa
pohli vpred" (2 Moj 14,15). Ale ako mohli, s morom pred sebou a s nepriateľmi vzadu? Na
tom nezáležalo. Boh povedal: "Choďte vpred."
Tieto veci boli napísané na napomenutie nás, na ktorých prišiel koniec sveta. Izraeliti
mali ísť na Božie slovo vpred. Nezáležalo na tom, či je pred nimi more. Boh ho otvoril, takže
cez neho prešli suchou nohou. Ale keby to neurobil, boli by cezeň prešli práve tak dobre po
hladine vody. Boli by mohli prejsť na Božie slovo. Tak kráčal Peter po Galilejskom mori.
Musíme stále pamätať na to, že sme Božie deti a ako také sme zvíťazili nad svetom.
Všetky tieto lekcie nás majú naučiť, že sa máme pripraviť na čas súženia. "Preto vezmite na
seba celú zbraň Božiu, aby ste mohli odolať v ten zlý deň a vykonajúc všetko stáť" (Ef 6,13).
Štúdia č. 16: Prehľad
Je pred nami posledný večer pridelený nášmu biblickému štúdiu a preto sa zdá byť
vhodné, aby sme si znovu trochu prezreli pravdy, o ktorých sme uvažovali. Ich prehľad
nájdeme načrtnutý v Zj 14,6-12:
64
„A videl som iného anjela, letiaceho prostriedkom neba, ktorý mal večné evanjelium,
aby ho zvestoval tým, ktorí bývajú na zemi, a každému národu i pokoleniu i jazyku i ľudu a
hovoril veľkým hlasom: Bojte sa Boha a dajte Mu slávu, lebo prišla hodina Jeho súdu, a
klaňajte sa Tomu, ktorý učinil nebo i zem i more i pramene vôd. A iný, druhý anjel nasledoval
a hovoril: Padol, padol Babylon, to veľké mesto, ktoré vínom hnevu svojho smilstva napájalo
všetky národy. A iný, tretí anjel nasledoval za nimi a hovoril veľkým hlasom: Ak sa niekto
bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znamenie na svoje čelo alebo na svoju ruku, bude aj
on piť z vína hnevu Božieho, z nemiešaného, ktoré je naliate v pohári Jeho hnevu, a bude sa
mučiť v ohni a síre pred svätými anjelmi a pred Baránkom, a dym ich mučenia bude
vystupovať na veky vekov. A nebudú mať odpočinku ani vo dne, ani v noci, tí, ktorí sa klaňajú
šelme a jej obrazu, a ak niekto prijme znamenie jej mena. Tu je trpezlivosť svätých, tu tí, ktorí
ostríhajú prikázania Božie a vieru Ježišovu“ (Zj 14,6-12).
Sme zvyknutí – a plným právom – hovoriť o týchto troch posolstvách ako
o trojnásobnom posolstve. Slovo preložené ako „nasledoval“ znamená správne „šiel s“ Takto
preložený text by znel: "A tretí anjel šiel s nimi." To isté slovo je použité u 1 Kor 10,4:
"A všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou
skalou bol Kristus." Tak znel prvý anjel, druhý sa k nemu pripojil a tretí sa pridal k nim dvom
a spoločne všetci traja idú a hlásajú zvesť. Máme preto uvažovať len o jednom posolstve – a to
obsahuje všetky tri.
To posolstvo pripravuje ľud popísaný v 12. verši: "Tu je trpezlivosť svätých, tu tí, ktorí
ostríhajú prikázania Božie a vieru Ježišovu." Títo ľudia majú tri veci: trpezlivosť,
zachovávanie prikázaní a vieru Ježišovu. Pokiaľ sú všetky spojené v jednom, myslím si, že
o nich môžeme uvažovať v obrátenom poradí, než v akom sú uvedené: viera, poslušnosť
a trpezlivosť. Lebo viera je základom, na ktorom všetko stojí a z ktorého všetko vyrastá.
Viera, ktorá pôsobí poslušnosť a dovršujúcu milosť je trpezlivosť, lebo apoštol Jakub vraví: "A
trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí
a celí, nemajúci v ničom nedostatku" (Jk 1,4). Keď je trpezlivosť zdokonalená v svätých,
potom sú oni sami dokonalí. Tak toto trojnásobné posolstvo ukazuje ľud dokonalý pred
Bohom. Sú presne takí, akí podľa Spasiteľových slov musia byť: "Vy teda buďte dokonalí, ako
váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý" (Mt 5,48).
Niektorí v publiku si možno neuvedomili, že lekcie z knihy Rimanom, ktoré sme
študovali počas uplynulých dvanástich večerov, neboli ničím iným, než posolstvom tretieho
anjela. Dnes večer by som vám chcel ukázať, že posolstvo tretieho anjela je celé zhrnuté
v kázaní apoštola Pavla popísaného v 1 Kor 2,2: "Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné
medzi vami okrem Ježiša Krista, a toho ukrižovaného." To bolo všetko, čo Pavel kázal –
a bolo to mocné. Hovorí: "A ja, keď som k vám prišiel, bratia, neprišiel som vo vznešenosti
slova alebo múdrosti zvestujúc vám svedectvo Božie... A moja reč a moja kázeň nespočívala v
presviedčavých slovách ľudskej múdrosti, ale v dôkaze Ducha a moci" (1 Kor 2,1.4).
Veci, ktoré kázal, popisuje Pavel v 1 Kor 1,17.18: "Lebo ma Kristus neposlal krstiť,
ale kázať evanjelium, a to nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený kríž Kristov. Lebo
slovo kríža je tým, ktorí hynú, bláznovstvom; ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou
Božou." Kristus ho poslal kázať evanjelium a on to robil a nepoužíval pritom múdrosť
ľudských slov, aby jeho kázanie nemohlo byť zrušené. Hovorí: "Aby nebol vyprázdnený kríž
Kristov." Medzi Korinťanmi teda Pavel nekázal nič okrem ukrižovaného Krista a bolo to
evanjelium. To evanjelium – Kristov kríž – je Božou mocou na spasenie každému, kto verí.
Teraz povstáva otázka: Bolo toto Pavlovo kázanie niečo ako posolstvo tretieho anjela
alebo trojnásobné posolstvo, ktoré je zverené nám? Líšilo sa jeho kázanie od nášho súčasného?
Ak áno, kážeme to, čo máme? Inými slovami, malo by naše kázanie obsahovať niečo viac, než
65
čo mal apoštol Pavel? Ak áno, tak nech je to čokoľvek, mali by sa toho radšej čo najskôr
zbaviť. Nože sa pozrime, prečo:
"Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám
zvestovali, nech je prekliaty!" Je to silné vyhlásenie, ale on ho opakuje a zdôrazňuje: "Ako sme
už prv povedali, aj teraz zase hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré
ste prijali, nech je prekliaty" (Gal 1,8.9).
Tieto slová nie sú daromné, lebo boli ľudia, ktorí ako evanjelium kázali iné evanjeliá
alebo iné veci, ba viac než to, boli aj anjeli, ktorí ako evanjelium kázali iné evanjeliá a iné veci.
Ešte uvidíme tých padlých anjelov, ako k nám prídu a budú kázať to, čo nazývajú evanjeliom
a bude to mocné a sprevádzané oslňujúcim svetlom. Ale veci, ktoré nám povedia, máme
vyhlásiť za falošné a toho, ktorý nám ich káže, za prekliateho, pretože sa bude v niektorých
podrobnostiach líšiť od toho, čo kázal apoštol Pavel.
Nechajme tento bod a vráťme sa do Zj 14,6.7, kde čítame: "A videl som iného anjela,
letiaceho prostriedkom neba, ktorý mal večné evanjelium, aby ho zvestoval tým, ktorí bývajú
na zemi... a hovoril veľkým hlasom: Bojte sa Boha, a dajte Mu slávu, lebo prišla hodina Jeho
súdu." Toto je pôsobenie, ktoré pripravuje ľudí na posledný súd a preto pôsobenie, ktoré
prináša všetko na zdokonalenie človeka, ako sme videli v 12. verši. Ale to posolstvo nie je nič
viac a nič menej ako večné evanjelium. Druhý anjel šiel s prvým a prvý ich obidvoch sprevádzal
a všetci traja spolu volali jedno.
Vyvstáva otázka: ak prvý anjel sprevádzal prvého a druhého anjela a pridal svoj hlas
k ich volaniu, či nemáme povedať svetu niečo viac než tí, ktorí pracovali pod volaním prvého
posolstva? Nuž určite nemôžeme mať na kázanie niečo viac ako večné evanjelium. Druhý anjel
oznamuje skutočnosť, že Babylon padol kvôli svojmu odpadnutiu od evanjelia. Všimnite si, že
druhý anjel nám nepovedal žiadnu novú pravdu: len to, že sa niečo stalo. Tretí anjel ohlasuje
len trest, ktorý dopadne na ľudí, ktorí budú robiť odlišne od pravdy oznámenej prvým anjelom,
ale prvý anjel naďalej hlása a tí traja idú spoločne. A pretože volajú spolu a prvý hovorí večné
evanjelium – to, ktoré má pripraviť ľudí, aby stáli bezúhonní pred Bohom – a tretí anjel
rozpráva o treste, ktorý ich postihne, ak večné evanjelium neprijmú, nevyhnutne z toho
vyplýva, že celé trojnásobné posolstvo je večným evanjeliom.
Všimnite si: prvý anjel hlása večné evanjelium, druhý pád každého, kto ho neposlúcha
a tretí trest, ktorý bude po tom páde nasledovať a prikvačí tých, čo neposlúchajú. Takže tretie
je celé v prvom – večnom evanjeliu. Áno, to večné evanjelium nesie so sebou celú pravdu. Je
to Božia moc. To večné evanjelium, pamätajte, je zhrnuté v jednej veci: v ukrižovanom – a
samozrejme znovu vzkriesenom – Ježišovi Kristovi. Ľuďom nemáme kázať nič iné na tomto
svete, či už sme kazatelia, biblickí pracovníci, kolportéri alebo agitátori alebo jednoducho
ľudia, ktorí nechajú svetlo svietiť v skromnom okruhu pôsobnosti svojho vlastného domova.
Všetko, čo ktokoľvek z nás môže zaniesť svetu, je ukrižovaný Ježiš Kristus.
Ktosi povie: To je extrémny názor. Odhodíme všetky učenia, ktoré kážeme – stav
mŕtvych, sobotu, zákon a potrestanie bezbožných? Odhodiť ich? Nie, nijakým činom. Kážte ich
neustále, ale, predsa len, kážte len ukrižovaného Krista Ježiša. Lebo ak kážete tie veci bez
kázania ukrižovaného Krista, sú zbavené svojej moci, lebo Pavel vraví, že Kristus ho poslal
kázať evanjelium nie slovami ľudskej múdrosti, aby sa kázanie Kristovho kríža nestalo
neúčinným. Kázanie kríža a len jeho je Božou mocou. Znovu hovorím: evanjelium je Božia
moc a kríž je jeho stredom. "Ale odo mňa nech je to preč, aby som sa chválil okrem krížom
nášho Pána Ježiša Krista" (Gal 6,14). Pavel nemal nič iné, čím by sa mohol chváliť, okrem
kríža Ježiša Krista, jeho Pána.
Teraz vezmeme niekoľko z rôznych učení, ktoré kážeme a pozrieme sa, ako ich
môžeme kázať a súčasne kázať len ukrižovaného Krista.
66
A najskôr čo sa týka doktríny Biblie: Biblia je celá doktrínou. "Ak niekto chce činiť
Jeho vôľu, ten bude vedieť o tom učení, či je z Boha, a či ja hovorím sám od seba" (J 7,17).
Slovo doktrína znamená „učenie“. Niekedy sa doktríny bojíme. Hovoríme o doktrinálnych
a praktických kázňach. Ale doktrína znamená učenie a ak niekto činí Božiu vôľu, bude poznať
učenie. To však musí byť praktické, inak je márne; teda, bratia, učenie Biblie je celé praktické.
Ak učenie Biblie nepoznáme, nevieme, ako praktizovať to, čo učí. Ak niečo nie je
praktické, je to nepraktické. Ale my nepovieme, že biblické učenie je nepraktické, že je to čosi,
čo sa nedá praktizovať. Takže snáď môžeme dať bokom rozlišovanie na doktrinálne
a praktické kázne. Boží služobník by nemal nikdy kázať niečo iné než praktické kázne; ale
pretože učenie alebo doktrína Biblie je praktické, je zjavné, že pri kázaní skutočne praktických
kázní musíme kázať len a len doktrínu – a musí to byť Kristova doktrína.
Zákon
A teraz sa dotknime špecifických línií učenia v Kristovi. Najskôr budeme uvažovať
o zákone. Musím len upozorniť na skutočnosť, že Kristus je v zákone a zákon v Kristovi.
Nemôžete oddeliť jedno od druhého, aby ste dokázali, že tí dvaja idú spolu a že kázanie
zákona bez Krista nebude mať v sebe moc alebo vplyv na srdcia ľudí. Jasne nám to ukázalo
naše štúdium knihy Rimanom. Zákon vierou nerušíme, ale jedine vierou v Krista ho
potvrdzujeme vo svojich srdciach.
Zákon odsudzuje hriešnika a preto zo skutkov zákona nebude pred Bohom
ospravedlnené niktoré telo. Mnohí sa stanú spravodlivými poslušnosťou jedného a tá
poslušnosť sa môže stať našou skrze vieru v Božie slovo a privlastnením si Krista. Privlastniť
si Krista znamená uviesť Ho do svojich životov a mať Ho tam znamená mať večný život.
Kristus je pravda a zákon je v Ňom vo svojej dokonalosti. Ak si Krista deň po dni udržiavame
v srdciach, máme v nich zákon v jeho dokonalosti, kým nezakolíšeme.
Ak máme Krista, je našou spásou, ale musíme Ho mať v každom okamihu svojho
života. Jeden skutok viery nepostačí navždy: "Spravodlivý bude žiť z viery". Žiť však môžeme
len jeden okamih naraz a pretože viera je našou spásou, je zjavné, že sme spasení okamih za
okamihom. V zákone niet moci mimo Krista a keď ho kážeme bez Krista, kážeme ľuďom
odsúdenie, nie nádej. Ibaže Kristus poslal ľudí ako svojich veľvyslancov, aby hlásali slobodu
zajatcom a povedali im, že sú väzňami nádeje – vtedy kážeme Kristovo kázanie. Či plníme
Jeho poverenie, ak kážeme zákon, ktorý len odsudzuje, bez Krista? Nie. Máme kázať „nádej“.
Kým nad hriešnikom držíme zákon so všetkými hrôzami Sínaja, jeho myseľ má byť usmernená
nie iba na zákon, ale i na Jeho darcu, ktorý má v sebe milosť i pravdu. Tie sú v Jeho ruke
a kým pravda človeka odsudzuje, milosť, ktorú drží tá istá ruka, ho obracia od hriechu.
Keď majú ľudia Krista, majú Jeho spravodlivosť – a práve tú požaduje zákon. Kristova
spravodlivosť nesie so sebou všetko ostatné, lebo povedal: "Ale hľadajte najprv kráľovstvo
Božie a jeho spravodlivosť a to všetko vám bude pridané" (Mt 6,33). Je to to jediné, čo treba,
a ak ju máme, máme celé evanjelium, lebo je to Kristus a Jeho spravodlivosť a On je našou
spravodlivosťou, spásou i životom, tu i v budúcnosti.
Sobota
Zvláštnou pravdou, ktorá musí byť vyzdvihnutá v týchto posledných dňoch, je sobota.
Nemôžeme jej veriť či ju hlásať až príliš mocne. Práve tam bola v Božom zákone urobená
trhlina. Zastavili ste sa niekedy a pouvažovali, prečo Satan sústredil všetky svoje sily na štvrté
prikázanie? Koreň celej veci nachádzame u Žid 1,10. Boh Otec sa prihovára Synovi: "A ty si,
Pane, v počiatkoch založil zem a dielom tvojich rúk sú nebesia."
Keď teda čítame: "Nebesia rozprávajú slávu silného Boha a dielo Jeho rúk oznamuje
obloha" (Ž 19,2), vieme, že zjavujú moc, ktorá je v Kristovi. Ján hovorí: "Na počiatku bolo
67
Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ten, to Slovo bolo na počiatku
u Boha. Všetko povstalo skrze Neho, a bez Neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo" (J
1,1-3). Všetko, čo bolo stvorené, vzniklo skrze Krista.
V Ž 111,2-4 čítam: "Veľké sú skutky Hospodinove, hľadané všetkými, ktorí majú v nich
záľubu. Jeho dielo je veličenstvom a nádherou a Jeho spravodlivosť stojí na večnosť. Učinil
svojim divom pamiatku: milostivý a ľútostivý je Hospodin.“ Doslovne a podľa židovského
prekladu hebrejčiny by prvá časť 4. verša znela: "Urobil pamätník svojmu podivuhodnému
dielu." Čo je Jeho dielom? Nebesá. A On položil základy zeme. Chcem, aby ste si všimli, že
žalmista spojil tri slová – spravodlivosť, milosť a súcit – s myšlienkami o stvorení sveta.
O chvíľu uvidíme, prečo.
Čo je Božím pamätníkom? "A dokonané boli nebesia i zem i všetko ich vojsko. A Boh
dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho
diela, ktoré učinil. A Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od
všetkého svojho diela, ktoré stvoril Boh činiac" (1 Moj 2,1-3). Čo je teda tým pamätníkom?
Siedmy deň, ktorým je sobota. Je to korunný deň týždňa, pamätník dokončeného stvorenia –
stvorenia, v ktorom bola zjavená moc Božieho slova, "Lebo On povedal a stalo sa; On
rozkázal a postavilo sa" (Ž 33,9). Keď pomyslíte na Božie slovo a Božiu moc, zdá sa, že
nemôžete nevidieť, prečo Dávid spája milosť, súcit a spravodlivosť s dielami Božích rúk.
Nebo a zem stvorilo Božie slovo. Sobota je pamätník daný na to, aby sme spomínali
a premýšľali o moci Božieho slova. U Ez 20,20 Boh hovorí, že sobota má byť "znamením
medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh." Všimnite si, že má
byť znamením, aby sme vedeli, že nebeský Boh je náš Boh.
Teraz sa pozrime na Jer 10,10-12. Čítame tam: "Ale Hospodin je Boh pravdy, je živý
Boh a večný Kráľ... Takto im poviete: Bohovia, ktorí neučinili nebies, ani zeme, tí nech
zahynú zo zeme a spod týchto nebies!) Ty, ktorý činíš zem svojou silou, ktorý pevne staviaš
okruh sveta svojou múdrosťou a svojím umom si roztiahol nebesia." Pozrime sa na Ž 96,5
a tam čítame: "Lebo všetci bohovia národov sú modlami; ale Hospodin učinil nebesia."
Všetko, čo človeku pripomína, že Boh, ktorému slúžime, je Stvoriteľ, súčasne
dokazuje, že všetci ostatní bohovia sú falošní, lebo moc tvoriť je charakteristickou vlastnosťou
a výhradnou výsadou nebeského Boha. Dokáže tvoriť a všetko ostatné, čo predstiera, že si
zaslúži uctievanie, sa ukazuje ako falošné, lebo nedokáže tvoriť.
Prečo však Boh chce, aby sme na Neho pamätali ako na Boha? Na ktorú konkrétnu vec
máme myslieť, keď o Ňom premýšľame ako o Bohu? Hlavný princíp k týmto otázkam sa
nachádza u Žid 11,6: "A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu,
musí veriť, že je, a že tým, ktorí Ho snažne hľadajú, je odplatiteľom." Musíme veriť, že Boh
existuje, a s tým sa neoddeliteľne spája myšlienka o odmene a pomoci od Boha, v ktorého
existenciu veríme. Ak Boha nepovažujeme za Toho, kto odmieňa, za súčasnú pomoc v súžení,
nepoznáme Ho ako Boha. Ak nevieme, že je presne tým, čo o sebe hovorí, nepoznáme Ho.
Sobota je pamätníkom Božieho podivuhodného diela stvorenia, daným na to, aby sme
poznali, že On je Boh, aby sme Ho poznali ako Toho, kto odpláca, lebo nie je ničím iným, len
Tým, kto odpláca tým, čo Ho usilovne hľadajú. Nezvratne to dokazuje Ez 20,12: "Dal som im
aj svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a medzi nimi, aby vedeli, že ja som Hospodin,
ktorý ich posväcujem." Človeku bola daná sobota, aby vedel, že Boh, ktorý ju dal, je Boh,
ktorý ho posväcuje. V tejto súvislosti chceme dať do popredia myšlienku posvätenia.
Dá sa namietať, že sobota bola daná pred pádom človeka, takže človek vtedy
posvätený bol a nepotreboval, aby ho Kristus zachránil od hriechu. Pán umiestnil Adama do
rajskej záhrady. Žil v nepoškvrnenej čistote, ale tú si mohol zachovať len vierou v Boha.
Chránila ho Božia moc. Adam nežil v sebe. Áno, nakoniec žil – a padol. Kým však bol
chránený pred pádom, bolo to Božou mocou a Božím Slovom. Potreboval Božiu moc, aby ho
68
uchránila pred pádom – pred ním i potom – a aby ho zachránila pred hriechmi, ktoré spáchal
a pred spáchaním ďalších.
Čo sa týka času ukončenia skúšky, robíme tú istú chybu. Myslíme si, že keďže vtedy už
nebude prostredníka, budeme stáť vo vlastnej sile. Príde čas, keď prostredníka už nebude, ale
tí, ktorí v tom čase obstoja, neobstoja vo svojej vlastnej sile, ale v Kristovej. Ten nás bude
podopierať, lebo budeme bez hriechu a žiadneho prostredníka potrebovať nebudeme, zato
v každom okamihu budeme potrebovať Spasiteľa. Kristus je ten, "ktorý vás aj upevní a
zachová až do konca, bezúhonných v deň nášho Pána Ježiša Krista" (1 Kor 1,8).
Keby Adam nebol nikdy padol, sobota by tu bola ako pamätník Božej moci, brániacej
mu v páde z postavenia a miesta, kde ho Boh stvoril. Presne na to je sobota i teraz. Má
dokazovať, že Boh je naším posvätením a že na nás a do nás dáva svoju spravodlivosť tým
istým slovom, ktorým stvoril nebo a zem. Zámerom soboty teda je, aby sme premýšľali o Božej
moci a pamätali, že tá istá moc, ktorá stvorila zem, nám bráni v hriechu, na spásu, ktorá sa má
zjaviť v poslednom čase.
U Kol 1,11-19 čítame: "Zmocňovaní každou mocou podľa sily Jeho slávy ku všetkej
trpezlivosti a zhovievavosti s radosťou, ďakujúc Otcovi, ktorý nás učinil schopných k podielu
na údele svätých vo svetle, ktorý nás vytrhol z moci temnosti a premiestnil do kráľovstva Syna
svojej lásky, v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov, ktorý je obrazom
neviditeľného Boha, prvorodený všetkého stvorenstva; lebo v Ňom je stvorené všetko, všetko,
čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny, buď panstvá, buď
kniežatstvá, buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze Neho a cieľom Neho, a On je predo
všetkým, a všetko v Ňom povstalo a stojí, a On je hlavou tela, cirkvi, ktorý je počiatkom,
prvorodeným z mŕtvych, aby On bol vo všetkom prvý. Lebo sa zaľúbilo Otcovi, aby v Ňom
prebývala všetka plnosť."
Apoštol predstavuje Krista ako Toho, skrze ktorého máme vykúpenie. Prečo? Lebo
skrze Neho boli stvorené všetky veci. Táto myšlienka osvetlí námietku, ktorá sa tak často
vznáša v súvislosti so sobotou: že totiž vykúpenie je väčšie ako stvorenie. Lebo vykúpenie je
stvorenie a ničím iným nemôže byť. Je to tá istá moc a tá istá vec. Slovom Pánovým boli
stvorené nebesia a ním je v nás vyhlásená spravodlivosť. Stvorenie vesmíru slovom bolo dielom
stvorenia a danie spravodlivosti slovom do srdca človeka so zlým srdcom je tiež stvoriteľským
činom. Kristus je pred nás postavený ako Stvoriteľ, aby sme poznali Jeho vykupiteľskú moc.
A je pred nás daný slovom svojej moci.
Sobotný deň nám pripomína Božie podivuhodné skutky. V ten deň máme zvláštnejšie
než v iný deň premýšľať o dielach Božích rúk. Keď tak v ten deň robíme a uvažujeme o diele
Jeho ruky a o obdivuhodnej moci prejavovanej vo vesmíre, uvažujeme tiež o Jeho moci
zachrániť nás pred hriechom, lebo je to vonkoncom tá istá sila. Preto by sme mali deti
odmalička učiť, aby sa na stvorenie pozerali ako na Božiu moc. Ak to robíme, do ich mysle
vložíme zásady, ktoré nezmení žiadne neverecké chytráctvo.
V 11. kapitole listu Židom poukazuje Pavel na moc viery spôsobiť spravodlivosť.
Všimnete si však, že myšlienka vyjadrená v úvode znie: "Vierou rozumieme, že sú svety
ustrojené slovom." Keď teda mysle mladých usmerníme na Božiu moc pri tvorení vesmíru,
pochopia to vierou a ich mysle pochopia myšlienku, že Ten istý, ktorý stvoril všetko, čo vidia,
odpláca tým, čo Ho usilovne hľadajú.
Aké zrejmé je, prečo Satan sústredil všetky svoje sily proti tomu 4. prikázaniu. Práve
ono totiž viac než všetky ostatné ukazuje moc nášho Pána Ježiša Krista. Satan je antikrist a na
tomto svete nerobí nič, čo by nebolo namierené proti Kristovi. Preto 4. prikázanie ututlal: aby
odviedol mysle ľudí od Boha v Kristovi ako Stvoriteľovi. Lebo do akej miery stratia z očí
tvorivú moc spočívajúcu v Kristovi, do takej im zíde z očí aj Jeho vykupiteľská moc. Kážte
69
teda sobotu viac a viac, ale pritom sa uistite, že kážete Krista, toho ukrižovaného, ako
záchrancu z hriechu.
"Ak odvrátiš svoju nohu od soboty, aby si nečinil toho, čo sa tebe ľúbi v deň mojej
svätosti, ale nazveš sobotu rozkošou, svätú Hospodinovu ctenou, a keď ju budeš ctiť tak, že
nebudeš konať svoje cesty a prevádzať to, čo sa tebe ľúbi, ani hovoriť daromné slovo, vtedy
budeš mať rozkoš v Hospodinovi" (Iz 58,13.14). Dokonalé zachovávanie soboty, aké chce
Boh, má byť teda pre nás potešením v Pánovi, ale nedokážeme to urobiť, ak Krista nepoznáme
a ak Jeho neurobíme svojou radosťou.
Dedičstvo svätých
Teraz budeme premýšľať o dedičstve svätých a pozrieme sa, či aj pri ňom môžeme
kázať Krista, Toho ukrižovaného. Abrahámovi a jeho semenu bolo zasľúbené dedičstvo a tiež
to, že budú dedičmi sveta. Tým semenom je Kristus a všetci, ktorí sú v Ňom. Závdavkom,
zárukou dedičstva je Boží Duch. "V ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho
spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia, ktorý je závdavkom
nášho dedičstva na vykúpenie Božieho nadobudnutého vlastníctva, na chválu Jeho slávy" (Ef
1,13.14).
Boží Duch je preddavkom nášho dedičstva a Pavel sa modlí, aby boli "osvietené oči
vašej mysle, aby ste vedeli, čo a aká je to nádej Jeho povolania a čo a aké bohatstvo slávy
Jeho dedičstva medzi svätými a čo tá nesmierna veľkosť Jeho moci vzhľadom na nás veriacich
podľa pôsobenia sily jeho vlády, ktorú spôsobil v Kristovi vzkriesiac Ho z mŕtvych" (Ef 1,18-
20).
Celé evanjelium poukazuje na dedičstvo svätých, ktoré dostávame nie skrze zákon, ale
skrze vieru v Ježiša Krista. Ak sme Kristovi, sme podľa zasľúbenia dedičmi. Čo je to
za kázanie o dedičstve svätých, ak s ním neprinášame Krista ako Toho, skrze ktorého to
dedičstvo dostávame? On je Ten, "v kom sme dostali dedičstvo." Abrahámovi bolo zasľúbené,
že v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme. Keď Pavel hovorí, že Abrahámovi bolo
dané zasľúbenie, vraví, že Boh mu tým kázal evanjelium (pozri Gal 3,8).
Môžeme kázať Krista vo vzkriesení? Vzkriesenie ide ruka v ruke so zasľúbením
dedičstva. Keď dal Boh Abrahámovi zasľúbenie, Abrahám pri tom nemal pochybnosti. Bol
plne presvedčený o tom, že čo Boh zasľúbil, môže aj uskutočniť. Veril Bohu, že vzkriesi
mŕtvych a tá viera sa dokonale prejavila, keď obetoval Izáka na oltári. Jeho viera v zasľúbenie
sa zakladala na jeho viere v Krista ako vzkriesenie a život. V Kristovi je zákon a sobota,
v Ňom je dedičstvo. Ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus je prostriedkom, ktorým môžeme
dostať ten slávny domov.
Nesmrteľnosť duše
Dá sa kázať Kristus, keď hovoríme o nesmrteľnosti duše? Áno, lebo to nie je nič iné
ako život skrze Krista. Skrze Neho máme život a niet inej cesty, ako ho získať. Z Biblie
môžeme nezvratne dokázať, že v hrobe niet vedomia a že človek je smrteľný, a ešte stále
nebudeme mať presne vyvážený princíp otázky nesmrteľnosti duše.
Niektorí hovoria, že ak ľudia chápu, že človek je smrteľný, sú bezpeční pred
špiritizmom. Je to tak? Nie, lebo mnohí to uznali a predsa do špiritizmu šli. Prečo? Lebo vo
svojom učení nemali Krista. Kto má Syna, má život a kto nemá Syna, nemá život. Kto verí
v Syna, má život a kto v Neho neverí, neuzrie života. Kristus kúpil človeku život a môžeme ho
mať, ak veríme Jeho slovu. Bez Krista niet života, bez Neho život mať nemôžeme.
70
U Ez 13,22 čítame: "Preto, že trápite srdce spravodlivého lžou, kým som mu ja
nespôsobil bolesti, a že posilňujete ruky bezbožného, aby sa nevrátil so svojej zlej cesty
zachrániť svoj život." Prečo sa mnohí ľudia pridržiavajú svojich neprávostí a schádzajú do
zatratenia? Lebo im je sľubovaný život, hoci pre nich žiadneho niet, keď zostávajú v tom
hriešnom stave. Temnota sa chystá prikryť zem a hustá tma ľudské deti, a bude, ako bolo pred
potopou, keď všetky predstavy ľudských sŕdc boli ustavične len zlé. Je to preto, že veria, že
budú mať život bez Krista.
Kristus musí byť vyložený ako jediný prostriedok života a ten život prichádza skrze
vieru ako jediný prostriedok spravodlivosti, ktorý môžu ľudia prejaviť. "Ako jedným pádom
odsudzujúci výrok na všetkých ľudí na odsúdenie, tak i jedným ospravedlňujúcim výrokom dar
milosti na všetkých ľudí na ospravedlnenie života" (Rim 5,18). Ten život je život Krista. Tí, čo
sú ospravedlnení, budú spasení a tí, ktorí ospravedlnení nie sú, budú stratení. A ospravedlnení
môžeme byť jedine Kristovým životom.
Preto kážeme ospravedlnenie skrze Krista: život v Ňom a smrť bez Neho. Potom ten,
kto nemá Syna, nemá život a neuzrie života a všetko, čo mu zostáva, je mať večnú smrť, trest
bezbožných. Preto je nemožné, aby sme otázku nesmrteľnosti duše predstavovali nejako inak,
než skrze Krista. Ak tak robíme, nebude ju sprevádzať moc, lebo Božou mocou je len a len
kázanie o kríži.
Špiritizmus
A teraz pouvažujme o špiritizme. Je pravdou, že človek môže uveriť, že ľudia sú
smrteľní a po smrti nejdú do neba, ale ak nepozná moc toho, nie je pred špiritizmom bezpečný.
Ak nepozná moc Kristovho života, nič ho neuchráni pred úskokmi toho strašného podvodu.
Ak však pozná slabosť človeka a vie, že sám v sebe život nemá, ale že v Kristovi život je
a vierou si ho môže privlastniť, je ochránený.
Poznali ste už človeka, ktorý uveril textu Písma, že "mŕtvi nevedia ničoho" a dal sa na
špiritizmus? Domnievam sa, že áno, a viem, že i ja som takého poznal. Ak teda ľudia, ktorí
tento text poznali a uverili mu, naozaj odchádzajú za špiritizmom, potom vo viere, že mŕtvi
nevedia ničoho, nieto moci, ktorá by ich pred ním ustrážila. Poznal som ľudí, ktorí tomu verili
a ktorí to kázali, ale k špiritizmu odišli. Počul som ich kázať to a tých istých ľudí som potom
počul kázať ten najrúhavejší špiritizmus. Ak teda pozitívna viera, že človek je smrteľný chráni
ľudí pred lesťami špiritizmu, prečo tí ľudia za ním odišli? Lebo nepoznali tajomstvo života v
Kristovi.
Kristus povedal: "Ten, kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou,
rozptyľuje" (Mt 12,30). Niet polovičatej miery. Je to buď Kristus alebo Satan. Je to Kristus
alebo antikrist. Všetko, čo nie je pre Krista je čo? Proti Kristovi. Čo znamená slovo
„antikrist“? Proti Kristovi. Potom ten, ktorý nie je za Krista je antikrist alebo je ovládaný jeho
duchom. "Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten nie je Jeho" (Rim 8,9). Ak teda nemá
Kristovho Ducha, akého ducha musí mať? Antikristovho. Na svete sú len dve zápasiace
mocnosti: moc Krista a moc antikrista, Duch Krista a duch antikrista.
"Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch, v ktorých
ste kedysi chodili podľa veku tohoto sveta, podľa kniežaťa mocností povetria, ducha to, ktorý
teraz pôsobí v synoch neposlušnosti" (Ef 2,1.2). Kto je to knieža mocností povetria? Satan.
Deti neposlušnosti teda poháňa Satanov duch.
Ak niekto uznáva, že človek je smrteľný, ešte ho to neuchráni pred špiritizmom. Musí
uznať a vedieť, že Kristus je náš život a bez Neho život nemáme. Púhe uznanie neprospeje,
musí to poznať z osobnej skúsenosti. Musí v ňom žiť Kristus a len Kristus a potom ho nebude
poháňať duch antikrista, lebo Spasiteľ povedal, že knieža tohto sveta nemá v Ňom dielu.
71
Čo je tajomstvom špiritizmu? Odlúčenie od Krista. A každý, kto Ho neprijme, či už
vyznáva, že verí v sobotu, Pánov príchod a smrteľnosť človeka (bez ohľadu na to, či tomu
všetkému verí), ak neprijíma Krista do svojho vlastného srdca, smeruje k tomu, že skôr či
neskôr ho tento veľký Satanov podvod unesie preč.
Práve k tým, ktorí neprijmú lásku k pravde, pošle Boh silný klam, aby uverili lži, aby
mohli byť odsúdení všetci, ktorí neveria pravde, ale teší ich nespravodlivosť. Môžem uznať
všetky rôzne línie prítomnej pravdy, obsiahnuté v posolstve tretieho anjela, ale kým mám vo
svojom srdci nespravodlivosť, mám tam semienka špiritizmu. Všetka nespravodlivosť je dielom
antikrista. Ak mám nespravodlivosť, mám to, čím ma môže Satan vo mne klamať. Je to
"oklamateľnosť nespravodlivosti". Nie oklamateľnosť nevedomosti, ale nespravo-dlivosti.
Jediným zdrojom bezpečia je teda viera v Krista ako môj život a ospravedlnenie z viery.
Musí to byť Ježiš Kristus, ten ukrižovaný, ako naša spravodlivosť, náš život, naša radosť, naše
všetko, po čom máme túžiť. Ba ešte viac, než čo si môžeme želať alebo na čo môžeme
pomyslieť: ten jediný, ktorý nás môže ochrániť pred Antikristom.
"Milovaní, neverte každému duchu, ale skúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí
falošní proroci vyšli do sveta. Po tomto znajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva
Ježiša Krista, prišlého v tele, je z Boha" (1 J 4,1.2).
Čo je to teda vyznať, že Ježiš Kristus je prišlý v tele? Povedať to – nie – uveriť
všetkému tomu, čoho je to hodné. Čo to znamená? Boh bol zjavený v tele, Boh v Kristovi
zmieril svet so sebou. Boh poslal svojho vlastného Syna v podobe hriešneho tela a za hriech,
aby odsúdil hriech v tele. "Lebo nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol súcitiť s našimi
slabosťami, ale pokúšaného vo všetkom, podobne nám, bez hriechu" (Žid 4,15).
Bratia, uznať, že Kristus prišiel v tele znamená, že Ho musíme prijať takého, aký prišiel
v tele a pre všetko, čo prišiel v tom tele urobiť. Prišiel v tele, aby v nás mohla byť naplnená
spravodlivosť zákona, aby sme mohli mať Jeho spravodlivosť a Jeho nekonečný život. Každý
duch, ktorý popiera Krista ako jediný prostriedok života a spravodlivosti, je duch antikrista.
Teraz si vezmite svoje správanie a pozrite sa, kde ste. Pôsobí v nás Kristov Duch, keď
vravíme, že zvíťazíme, ak nám Kristus trochu pomôže? Keď to hovoríme, hodláme mať nebo
z našich vlastných skutkov, prinajmenšom čiastočne. Zapierame Krista a zapierame, že je prišlý
v tele. Je to duch antikrista, pôsobiaci v nás.
V pápežstve rozpoznávame akúsi podobu antikrista. Tajomstvo zaobstarania života,
ako ho učí pápežstvo, nie je Kristus a Jeho život, ale pokánie, kláštor a Panna Mária. Takže
duch, ktorý vedie človeka do kláštora, bičuje telo a robí pokánie, je iba logickým výsledkom
myšlienky, že musíme niečo urobiť, aby sme sa oslobodili od hriechu. Je to duch, ktorý učí, že
nemôžeme všetko zveriť Kristovi a nechať Ho, aby On pre nás vyriešil našu vlastnú
spravodlivosť. Tak všetko, čo nie je celkom poddané Kristovi, je poháňané duchom antikrista.
"Každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten
duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že príde, a je už aj teraz na svete. Vy ste z Boha,
dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi, pretože Ten, ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo
svete" (1 J 4,3.4). Nad antikristom víťazíme len vtedy, keď máme v sebe Krista. Je to Kristus,
prvý a posledný, a po celý čas. Kristus v zákone a zákon v Kristovi. Kristus v sobote ako jej
Pán, lebo On ju stvoril a sobota iba ukazuje moc Kristovho slova, ktorým boli stvorené nebesia
a ktorým sú udržiavané.
Moc Kristovho slova spôsobuje tiež spravodlivosť v nás. Kázanie o Kristovom kríži
predstavuje ľuďom život a nesmrteľnosť. Práve ono varuje ľudí pred záhubou. Vyslobodzuje
nás z osídiel sveta a dáva nám prístup do milosti, v ktorej stojíme a radujeme sa v nádeji Božej
slávy. Kázanie o Kristovom kríži nám oznamuje všetko, čo Kristus chce, aby sme vedeli.
Kladie pred nás slávu dedičstva svätých a varuje nás pred nebezpečenstvami posledných dní.
72
Verní posolstvu tretieho anjela a všetkým učeniam, ktoré nás odlišujú od sveta,
rozhodnime sa nepoznať nič iné, len Ježiša Krista, Toho ukrižovaného. Je to Božia moc na
spásu. Je to večné evanjelium, ktoré má pripraviť ľudí na súd, ktorý už teraz zasadá. A ach, ak
ten prvý anjel vyhlásil: "Bojte sa Boha a dajte mu slávu, lebo prišla hodina Jeho súdu" (Zj
14,7), o koľko viac by sme to posolstvo – večné evanjelium - mali hlásať my, teraz, keď súd
nielenže prišiel, ale je už takmer ukončený.
Ďakujem Bohu, že nám zjavuje pravdy svojho slova a že nám ukázal, že posolstvo
tretieho anjela je celé evanjelium Ježiša Krista, nášho Pána. Prečo vieme o Božom slove tak
veľa? Lebo Boh zjavuje Krista nám a v nás. Všetko, čo vieme o Kristovej moci, vieme zo slova
a sme tak očistení od hriechu. Naša viera sa chytá Krista, ktorý sa stáva skutočnosťou v našich
vlastných srdciach a životoch.
Keď máme silnú vieru v Krista, prebývajúceho v nás, môžeme vyjsť a s mocou
pracovať pre iných. Môžeme pripojiť svoje hlasy k hlasom anjelov v nebi a potom bude
posolstvo hlasne znieť. Teraz tomu tak nie je, lebo sme sa posolstva nechopili v jeho plnosti.
V minulosti mnohí z nás nemali podstatu posolstva, ktorou je celý Kristus.
Keď máme Krista, máme všetko a poznáme moc, ktorá je v Ňom. Keď sa Mu poddáme
a tá moc spočinie na nás, slovo, ktoré kážeme, pôjde s mocou a silné volanie posolstva tretieho
anjela bude tu. Dnes večer sa radujem vo viere, že mocné volanie sa teraz začína.
Veľké vyvrcholenie bude čoskoro tu, keď príde Kristus. Vtedy Ho uvidíme, Toho,
ktorého sme nevideli a predsa milovali, v ktorého, hoci Ho teraz nevidíme, predsa veríme,
radujúc sa nevýslovnou radosťou a plní slávy. V ten šťastný deň budeme ako On, lebo Ho
uvidíme takého, aký je.
Kiež Boh dá, aby ten deň prišiel skoro. Kiež Boh dá, aby Mu každý jeden v tomto
dome mohol odovzdať svoje srdce a dokázal povedať: "Tu som, Pane, vezmi mňa. Som Tvoj
a Ty si môj. Použi ma, Pane, Tvojím spôsobom, aby si mohol oznámiť pohanom skrze mňa
nepreskúmateľné Kristovo bohatstvo."
73
ZOZNAM BIBLICKÝCH CITÁTOV
1 Moj 2,1-3 ........................................... 67
1 Moj 12,1-3 ......................................... 14
1 Moj 17,8............................................. 15
2 Moj 14,15........................................... 64
2 Moj 33,17........................................... 51
5 Moj 30,12.14...................................... 19
5 Moj 33,2.3.......................................... 27
2 Kr 6,15-17.......................................... 55
Ž 2,8 ..................................................... 61
Ž 16,6................................................46,56
Ž 19,2.................................................... 67
Ž 33,9.................................................... 68
Ž 40,13.................................................. 42
Ž 46,2-3 ................................................ 56
Ž 50,5.................................................... 15
Ž 51,19.................................................. 42
Ž 51.6.................................................... 64
Ž 55,23.................................................. 18
Ž 91,1.................................................... 56
Ž 96,5.................................................... 68
Ž 103,13................................................ 42
Ž 111,2-4 .............................................. 67
Ž 116,16................................................ 34
Ž 119,165.............................................. 17
Pr 14,10 ................................................ 51
Pr 30,6 .................................................... 6
Iz 8,12.13.............................................. 62
Iz 48,18................................................. 17
Iz 51,6.7.................................................. 6
Iz 58,13.14............................................ 69
Iz 61,1................................................... 61
Iz 65,2................................................... 36
Jer 3,1 ................................................... 36
Jer 9,23.24............................................. 13
Jer 10,10-12 .......................................... 68
Jer 10,21 ............................................... 53
Jer 14,21 ............................................... 47
Jer 17,9.10............................................. 48
Ez 13,22............................................25,70
Ez 20,12................................................ 68
Ez 20,20................................................ 68
Ez 33,30-32........................................... 54
Dan 3, 16-18 ......................................... 60
Mt 5,22 ................................................... 9
Mt 5,25....................................................9
Mt 5,39............................................. 60,63
Mt 5,48..................................................65
Mt 6,33....................................................6
Mt 7,9-11...............................................44
Mt 11,28................................................18
Mt 12,30................................................71
Mt 16,27..................................................8
Mk 7,22.23 ..............................................7
Mk 16,15.16 ............................................5
Lk 8,46..................................................22
Lk 18,13 ................................................12
Lk 21,15 ................................................62
Lk 21,28 ................................................17
J 1,1-3....................................................67
J 1,4.......................................................21
J 3,16.....................................................49
J 3,17.....................................................43
J 3,36.....................................................21
J 4,14.....................................................44
J 5,24.....................................................24
J 6,28.29..................................................6
J 7,17.....................................................66
J 7,38.....................................................44
J 10,10.11..............................................22
J 10,28...................................................53
J 14,27...................................................58
J 15,13...................................................20
J 17,2.....................................................21
J 17,3.....................................................21
J 17,22.............................................. 52,53
J 17,23.............................................. 46,47
Sk 2,24 ............................................. 22,30
Sk 2,39 ..................................................53
Sk 3,26 ..................................................50
Sk 7,5 ....................................................14
Rim 1, 1-15..............................................5
Rim 1,16..................................................7
Rim 1,16-17.............................................5
Rim 1,18..................................................6
Rim 1,19..................................................6
Rim 1,21..................................................7
Rim 1,21-32.............................................6
Rim 2,1.................................................7,8
74
Rim 2,2-11 .............................................. 8
Rim 2,3 ................................................... 8
Rim 2,11.................................................. 8
Rim 2,12.................................................. 8
Rim 2,13.................................................. 8
Rim 2,14.................................................. 9
Rim 2,17................................................ 35
Rim 3,1-4 ................................................ 9
Rim 3,9-18 ............................................ 10
Rim 3,19............................................10,11
Rim 3,20............................................10,42
Rim 3,21.......................................10,14,38
Rim 3,21-23 .......................................... 11
Rim 3,22................................................ 10
Rim 3,23............................................11,12
Rim 3,24............................................11,12
Rim 3,25................................................ 12
Rim 3,31................................................ 12
Rim 4,12................................................ 14
Rim 4,13................................................ 14
Rim 4,1-3 .............................................. 13
Rim 4,4 ................................................. 13
Rim 4,5 ................................................. 13
Rim 4,6-8 .............................................. 13
Rim 4,9-11 ............................................ 14
Rim 4,13.14........................................... 23
Rim 4,14.15........................................... 14
Rim 4,16................................................ 56
Rim 4,16-19 .......................................... 15
Rim 4,20-25 .......................................... 16
Rim 5,1 ................................................. 16
Rim 5,2 ................................................. 17
Rim 5,3 ................................................. 18
Rim 5,4 ................................................. 18
Rim 5,4.5............................................... 18
Rim 5,6 ................................................. 19
Rim 5,7 ................................................. 20
Rim 5,8 ................................................. 20
Rim 5,9.10............................................. 21
Rim 5,10.11........................................... 22
Rim 5,12................................................ 23
Rim 5,12.18........................................... 25
Rim 5,13-14 .......................................... 23
Rim 5,18................................................ 70
Rim 5,19................................................ 25
Rim 5,20.21........................................... 27
Rim 6 .................................................... 36
Rim 6,1-5 .............................................. 28
Rim 6,4..................................................38
Rim 6,6............................................. 30,38
Rim 6,6-9...............................................31
Rim 6,8..................................................38
Rim 6,11................................................32
Rim 6,13................................................33
Rim 6,14................................................31
Rim 6,16................................................33
Rim 6,18................................................33
Rim 6,20................................................33
Rim 7,1..................................................35
Rim 7,1-6...............................................35
Rim 7,5..................................................36
Rim 7,6..................................................38
Rim 7,12................................................39
Rim 7,14-16...........................................43
Rim 7,15.19 ...........................................39
Rim 7,21................................................43
Rim 7,24................................................40
Rim 8.....................................................40
Rim 8,1..................................................41
Rim 8,1-5...............................................41
Rim 8,11................................................44
Rim 8,12-15...........................................44
Rim 8,16................................................45
Rim 8,17................................................45
Rim 8,17.18 ...........................................46
Rim 8,19-23...........................................47
Rim 8,2..................................................43
Rim 8,3..................................................43
Rim 8,5-7...............................................43
Rim 8,9..................................................71
Rim 8,9-11.............................................44
Rim 8,24-26...........................................48
Rim 8,27................................................48
Rim 8,28................................................53
Rim 8,28-30...................................... 48,52
Rim 8,29................................................50
Rim 8,31........................................... 52,53
Rim 8,32................................................55
Rim 8,33................................................56
Rim 8,34................................................57
Rim 8,35-37...........................................57
Rim 8,38-39...........................................59
Rim 10,2.3.............................................10
Rim 10,3..................................................6
Rim 10,6-8.............................................45
Rim 11,25..............................................36
75
Rim 11,36.............................................. 53
Rim 12,18.............................................. 60
Rim 13,1.2............................................. 59
Rim 13,7.8............................................. 63
Rim 13,14.............................................. 58
Rim 14,23.............................................. 10
1 Kor 1,8............................................... 68
1 Kor 1,17.18........................................ 65
1 Kor 1,18............................................... 7
1 Kor 1,19-31.......................................... 7
1 Kor 1,27-29........................................ 13
1 Kor 2,1.4............................................ 65
1 Kor 2,2............................................... 65
1 Kor 2,9............................................... 46
1 Kor 3,21-23........................................ 56
1 Kor 10,4............................................. 65
2 Kor 4,18............................................. 56
2 Kor 5,21............................................. 29
2 Kor 6,14.15........................................ 37
2 Kor 11,2............................................. 36
Gal 1,3.4 ............................................... 22
Gal 1,8.9 ............................................... 65
Gal 2,19.20............................................ 39
Gal 2,20 ................................................ 22
Gal 3,8 .................................................. 70
Gal 3,27 ................................................ 29
Gal 4,28 ................................................ 15
Gal 5,17 ................................................ 44
Gal 5,18 ................................................ 60
Gal 5,19-21 ............................................. 7
Gal 6,14 ................................................ 66
Ef 1,3 .................................................... 55
Ef 1,3-6................................................. 50
Ef 1,9-11............................................... 50
Ef 1,10 .................................................. 53
Ef 1,11 ..............................................50,52
Ef 1,13.14 .........................................47,70
Ef 1,14 .................................................. 45
Ef 1,17.19 ............................................. 46
Ef 1,18-20............................................. 70
Ef 1,19-21............................................. 34
Ef 1,21-23............................................. 55
Ef 1,23 .................................................. 55
Ef 2,1.2 ................................................. 71
Ef 2,15 .................................................. 38
Ef 2,2 .................................................... 54
Ef 2,4-7................................................. 22
Ef 2,6 .................................................... 35
Ef 3,16.............................................. 18,53
Ef 5,31.32..............................................38
Ef 6,11...................................................58
Ef 6,12...................................................57
Ef 6,13...................................................64
Fil 2,13 ..................................................12
Fil 3,21 ............................................. 18,47
Fil 3,4-8.................................................10
Kol 1,11-19............................................69
Kol 2,3.....................................................7
Kol 2,8.....................................................7
Kol 2,12.................................................30
Kol 2,15.................................................58
Kol 3,15.................................................60
1 Tim 1,15 .............................................20
1 Tim 6,12 .............................................58
2 Tim 1,9 .......................................... 49,53
2 Tim 1,12 .............................................42
2 Tim 3,1-7..............................................7
Žid 1,10 .................................................67
Žid 4,15 .................................................72
Žid 11 ....................................................69
Žid 11,4 .................................................19
Žid 11,6 .................................................68
Žid 12,14 ...............................................60
Jk 1,4................................................ 18,65
Jk 2,22...................................................17
Jk 4,4.....................................................37
1 Pt 1,5..................................................18
1 Pt 1,5-9...............................................17
1 Pt 1,8..................................................53
1 Pt 1,9..................................................17
1 Pt 1,25................................................56
1 Pt 2,13-17...........................................61
1 Pt 2,19.20 ...........................................62
1 Pt 2,21................................................60
1 Pt 3,14.15 ...........................................62
1 Pt 5,7..................................................18
2 Pt 1,2-4...............................................55
2 Pt 1,3..................................................50
2 Pt 1,4..................................................16
2 Pt 1,10................................................53
2 Pt 1,11................................................57
2 Pt 3,4..................................................14
2 Pt 3,13................................................15
1 J 1,9....................................................16
1 J 3,1....................................................45
1 J 3,1....................................................53
76
1 J 3,2 ................................................... 47
1 J 3,14.15............................................. 21
1 J 4,1.2 ................................................ 72
1 J 4,2-4................................................ 58
1 J 4,3.4 ................................................ 72
1 J 4,4 ................................................... 58
1 J 5,4 ................................................... 58
1 J 5,9.10............................................... 45
1 J 5,10 ................................................. 21
1 J 5,12 ................................................. 29
Zj 1,5.....................................................42
Zj 2,17...................................................51
Zj 12,10 .................................................56
Zj 12,11 .................................................53
Zj 14,6.7 ................................................65
Zj 14,6-12..............................................64
Zj 14,7...................................................72
Zj 15,3.....................................................9
Zj 22,12 ...................................................8
Zj 22,17 ............................................ 49,53
List Rimanom je najúžasnejšia kniha Biblie.
Spolu s Elletom J. Waggonerom sa
v šestnástich lekciách len krátko dotkneme
jeho hlavných téz.
Podľa autorových vlastných slov „narazíme
na veci, ktorým nemôžeme rozumieť,
tak ako nechápeme, ako nekonečný Boh
udržiava vesmír svojím mocným slovom.
Veríme tomu, čomu nerozumieme, lebo to
hovorí Boh. Pri takomto prístupe k štúdiu
Biblie umožňujeme Bohu, aby nám odhalil
a vysvetlil tajomstvá svojho slova“.
Predkladané štúdie odzneli na zasadnutí
Generálnej konferencie v roku 1891.