Hviezda
Hviezda (nesprávne tiež stálica) je plynné (plazmové), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj žiarenia, ktoré drží pokope jeho vlastná gravitácia a ktoré má hmotnosť 0,02 až 100 hmotností Slnka.
Hviezda v starom chápaní bola každý objekt na nočnej oblohe ako planéta, kométa atď okrem Mesiaca. V užšom astronomickom význame sú to plynové guľovité objekty, ktoré majú vlastný zdroj žiarenia. V minulosti patrili k hviezdam len stálice, čo boli názov hviezd, odvodený zo skutočnosti, že sa na nočnej oblohe zdanlivo nepohybuje na rozdiel od bludice (planéty). Dôsledkom tejto zdanlivej nehybnosti utvárajú veľmi výrazné konfigurácie hviezd na oblohe, ktoré poznáme ako súhvezdia. V skutočnosti pohybujú hviezdy obrovskou rýchlosťou vo vesmíre až niekoľko sto kilometrov za sekundu. Ich plynová látka je plazmou, niektoré hviezdy pozostávajú z degenerovaného plynu (poznáme ho u bielych trpaslíkov alebo neutrónových hviezd). Vlastnosti hviezd sú hmotnosť, svietivosť, polomer, teplota, spektrálny typ, hustota atď. Najvýznamnejšou charakteristikou hviezd je ich hmotnosť, ktorá určuje ich štruktúru a vývoj. Stredná hmotnosť hviezd je polovica hmotnosti Slnka. Polomery hviezd môžu byť 3000-krát väčšie než je polomer Slnka, na druhej strane najmenšia hviezda by sa zmestila do Liptovskej Mary. Hviezdy, ktoré vidíme voľným okom na oblohe majú menšiu zdanlivú jasnosť ako magnitúda 6, jasnejšie hviezdy majú menšiu hviezdnu veľkosť.
Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, vzdialené približne 150 000 000 km, čiže asi 8,5 svetelných minút. Druhou je Proxima Centauri, vzdialená 4,3 svetelných rokov. Vzdialenosť najbližších hviezd od seba vo vesmíre je rôzna. Môže byť od niekoľkých svetelných hodín až po desiatky svetelných rokov. Každá hviezda je súčasťou nejakej galaxie. Aj hviezdy zdanlivo vytrhnuté z galaxií (napríklad pri vzájomných kolíziách galaxií) spadajú pod gravitačný vplyv nejakej galaxie.
Hviezdy vznikajú aj v súčasnosti. Najvyšší vek hviezd sa odhaduje rádovo na niekoľko miliárd rokov.
Vlastnosti a zloženie
Hviezdy sú zložené predovšetkým z vodíka a hélia. Výskyt ostatných prvkov nie je pri všetkých hviezdach rovnaký. Chemické zloženie hviezd sa časom mení v dôsledku termonukleárnych reakcií.
Hviezdy majú rôzne fyzikálne vlastnosti, ktoré sa v určitých hraniciach líšia. Veľkosť hviezd kolíše v rozhraní od veľkosti desiatok kilometrov (neutrónové hviezdy) až do veľkosti tisícnásobkov priemeru Slnka (nadobri - napríklad Polárka). Množstvo hmoty tvoriacej hviezdy je fyzikálnymi zákonmi obmedzené, a to asi od 1/10 hmoty Slnka (červení trpaslíci) do stonásobku hmoty Slnka (Trumplerove hviezdy).
Povrchové teploty hviezd kolíšu rádovo od tisíc stupňov až po milión stupňov (neutrónové hviezdy).
Priemerná hustota hmoty sa pohybuje od 1 / 10 000 000 (červení nadobri) až do 1 000 000 gramov na cm³ (bieli trpaslíci) a neutrónové hviezdy majú hustotu hmoty až 100 miliónov ton na cm³. Teplota a hustota plynov smerom do vnútra hviezdy rýchlo narastá.
V jadrách hviezd pri obrovskom tlaku a teplote prebiehajú termonukleárne reakcie, ktoré sú zdrojom žiarenia hviezd. Aj rýchlosť rotácie a intenzity magnetického poľa hviezd je rôzna.
Jasnosť
Hviezdy na oblohe majú rôznu jasnosť, ktorá je iba zdanlivá, pretože ju skresľuje ich vzdialenosť. Jasnosť hviezd na oblohe určujeme tzv. vizuálnymi magnitúdami. Najjasnejšia hviezda Sírius má magnitúdu -1,43, Vega 0,03, Polárka 2,13 a Slnko -26,7. Najslabšie hviezdy, ktoré vidíme ešte voľným okom, majú magnitúdu 6 a najslabšie hviezdy zachytené ďalekohľadmi na fotografických doskách majú magnitúdu 22. Všetky hviezdy, ktoré vidíme voľným okom, patria do jedného hviezdneho systému nazývaného Mliečna cesta (alebo Mliečna dráha) čiže Galaxia. Niektoré hviezdy menia svoju zdanlivú jasnosť, a to buď tým, že ich zakrýva temnejší objekt (zákrytové hviezdy) alebo má premenlivosť fyzikálne príčiny od samotnej hviezdy, napr. pulzujúce hviezdy menia svoj priemer v určitom rozpätí a časovom úseku. Expandujúce hviezdy menia svoj priemer náhle obrovskými výbuchmi (supernovy pri výbuchoch zvýšia svoju jasnosť až 100-miliónkrát).
Na du mi napiste o hviezde.