*Vchádzate do pristrannej učebne astronómie, pred katedrou vás už čaká mladý kentaur* Dobrý deň študenti, posadte sa a môžme začať. Dnes si preberieme planétu zem. *Mávne prútikom a na tabuli sa objaví*
ZEM
Atmosféra Zeme je do značnej miery ovplyvnená biosférou (živými organizmami). Je zložená z dusíka (78 %), kyslíka (21 %), argónu (necelé 1 %) a zvyšok tvorí premenlivé množstvo vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie plyny. Povrch Zeme obklopuje atmosféra o hrúbke asi 200 kilometrov a hmotnosti 5 700 miliard ton. Atmosferický tlak sa pri morskej hladine pohybuje okolo hodnoty 100 kPa.
Atmosféra Zeme ochraňuje planétu Zem pred podstatnou časťou slnečného žiarenia.
V atmosfére rozlišujeme päť vrstiev. Najbližšia k povrchu je troposféra, siaha do výšky 10 kilometrov, za ňou nasleduje stratosféra (od 10 do 50 kilometrov), mezosféra (50–90 kilometrov) a ionosféra (90–230 kilometrov). Zhruba 80 % molekúl atmosféry je sústredených v troposfére, kde je aj najvyšší atmosférický tlak. V mezosfére je už atmosféra veľmi riedka a výška 200 kilometrov sa považuje za hranicu vonkajšieho kozmického priestoru. Zbytky zemskej atmosféry sa však vyskytujú aj nad touto hranicou, takže vrchná ionosféra a priestor za jej hranicami sa ešte delí na termsféru (100–600 kilometrov) a exosféru (nad 600 kilometrov).
Svetlo viditeľného spektra preniká všetkými vrstvami atmosféry, infračervené a rádiové vlny čiastočne pohltí stratosféra, vo výške 20-30 km sa vyskytuje zvýšená koncentrácia ozónu. Táto ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením, röntgenové žiarenie neprenikne mezosférou. Zloženie zemskej atmosféry je vo všetkých vrstvách rovnaké, oblaky vodnej pary sa však vyskytujú iba v troposfére.
Atmosféra Zeme funguje tiež ako regulátor teploty. Teploty sa pohybujú v extrémnych prípadoch zhruba od mínus 90 °C (v Antarktíde) do plus 60 °C (Sahara, Údolie smrti v USA). Priemerná teplota na povrchu planéty je cca 15 °C.
Oblačnosť a počasie
Zemská oblačnosť je v neustálom pohybe v súlade s tým, ako sa vyvíja počasie. Oblačnosť zakrýva v každom okamihu približne polovicu zemského povrchu. Rozoznávame nízku, strednú a vysokú oblačnosť. K vysokej oblačnosti patria napríklad cirry, riasovité, z hľadiska zrážok neškodné oblaky. Väčšina oblakov, z ktorých padajú významnejšie zrážky, patrí medzi stredné a nízke oblaky (s výškou do 7 km).
Počasie je na Zemi veľmi premenlivé. Veľké výkyvy sú charakteristické hlavne pre stredné zemepisné šírky. Rovníkové oblasti sú zase poznačené búrlivými zmenami počasia (hurikány, tajfúny a cyklóny). Pre tieto búrky sú charakteristické silné elektrické výboje, vysoká rýchlosť vetra (aj 200 km/h) a sú lokalizované prevažne do oblastí oceánov, nad pevninou strácajú na intenzite.
Zemská os a pohyb planéty
Keďže zemská os sa odchyľuje od kolmice na rovinu zemskej dráhy o 23,5°, dochádza ku striedaniu ročných období, pretože severná a južná pologuľa sú v rôznych dobách privrátené k Slnku. Zmeny v sklone zemskej osi, ktoré dosahujú až 2,5 stupňa za 100 000 rokov, môžu spôsobiť veľmi dramatické zmeny v podnebí, príkladom bola doba ľadová pred 15 000 rokmi.
Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní, v strednej vzdialenosti necelých 150 miliónov kilometrov. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy. Pri jednom obehu okolo osi sa posunie aj na svojej dráhe okolo Slnka. Dĺžka slnečného dňa je o niečo väčšia ako doba rotácie -- 1 deň, teda presne 24 hodín.
Domáce zadanie
Na domáce zadanie napíšte 200 slov o oblačnosti a počasí. Ulohy posielajte vo formulári dole. Ak sa vám nezobrazuje tak na dano2225@centrum.sk