Kapitola 2.
15. 3. 2011
Pred 12 hodinami...
„Dosť Sauli!“ zasmial sa Adam, „už tak som celý mokrý!"
Boli pri mori a užívali si voľno.„Takže uznávaš svoju prehru?“ zaškľabil sa Sauli.
„Ani náhodou!“ zhodil ho do vĺn. Obaja sa zasmiali.
„Ale priznaj si to!“ rýpal doňho.
„Môžeš snívať!“ Adam ho ešte raz ho postrčil do vĺn.
Sauli ho však zachytil za ruku a Adam tiež padol celý do vody. Tam si ho privinul bližšie k svojmu telu. Vynorili sa nad hladinu tej krištáľovo čistej vody. Slnko sa Adamovi odrážalo od čiernych vlasov, ktoré mu padali do tváre. Pár pramienkov mu prehodil dozadu, aby sa dostal k jeho perám, ktoré už fialoveli od chladu. Vtedy sa obaja ocitli vo svojom svete. Ostaných ignorovali, boli tam len oni dvaja. Z romantickej chvíľky ich vyrušila vlna, ktorá ich zvalila späť do vody. Pozviechali sa a opäť zasmiali.
„Poďme už von, zima mi je,“ posťažoval sa Adam.
Sauli mu dal ruku cez ramená. „Počuj nezašli by sme do baru na nejaký drink?“ navrhol.
Adam prikývol.
Pri tejto teplote bolo treba dodržiavať pitný režim a samozrejme že si chalani nejaký ten alkohol neodpustia.
„Takže Sprite? Nič viac?“
„Nie, diki. Vieš že šoférujem.“
Sauli sa pobral vystáť dlhý rad kým Adam pozoroval okolie. Slnečné lúče sa odrážali od azúrového mora. Na oblohe nebolo ani jediného mráčika. Z baru zneli najväčšie letné hity. Po zlatom piesku behali malé deti s kýblikmi a lopatkami. Sem-tam sa na nich začudovane a dosť zmätene pozreli a navzájom sa sami seba pýtali: "Prečo sa ti dvaja ujovia bozkávajú?“ Blízko skál sa chystala nejaká oslava a v bare vyhrávali letné hity od výmyslu sveta. Celkom normálny deň na Kalifornskej pláži.
Niekto mu položil na chrbát studenú fľašu. Telom mu prešla zimnica. Otočil sa a tam stál Sauli s jeho pivom a Spritom.
„Takéto šoky mi nerob,“ povedal Adam s úsmevom na tvári.
Dal Saulimu na tvár letmý bozk. Z diaľky obaja počuli otázku malého dievčatka a jej matku, ktorá sa vyhýbala odpovedi. Malá však bola neodbytná a stále zabŕdala.
Sauli položil obe fľaše a na stôl a spokojne si sadol. Chvíľu len čumel do blba a potom prehovoril. „Takže o koľkej je dnes tá párty?“ Adam vyvalil oči. O čom ten do riti točí?
„Aká párty?“ spýtal sa trochu zmätene.
Sauli nadvihol jedno obočie.
„Si nebodaj zabudol?“
Áno zabudol, odpovedal Adam v duchu.
„Dnes u Allison, na tej novej chate neďaleko od mesta.“
Adamovi konečne zaplo. Buchol si dlaňou po čele. „Kurník! Zabudol som na to ako na smrť! Nemám nič na seba, ani poriadny make-up a ani-“
„Všetko som naplánoval, z pláže pôjdeme skôr a na nákupy. Potom domov sa nachystať a smer párty.“ Adam musel uznať, že Saulimu to v krízových situáciách myslelo, vlastne nie len vtedy. Cez stôl sa k nemu načiahol a objal. „Moja záchrana!“
„Takže asi nevieš o koľkej to je, čo?“
„To teda nie, tu máš a zavolaj jej,“ podal mu mobil. Pobral sa niekde dozadu, v tom hluku sa volať nedalo.
Adam si podoprel líce o dlaň a pozoroval prípravy na neznámu oslavu. Všetci pobehovali ako sliepky na dvore, bolo to horšie ako totálny chaos. “Prečo tu neni hento?“ “Toto je inej farby ako malo byť!“ “Kde je.....?“ Tieto otázky zneli stále dokola a čo raz nervóznejšie. Niektorí však len bezstarostne sedeli na stoličkách a robili sa že ich sa to netýka.
Sauli ho chytil za plece a vrátil naspäť mobil.
„O ôsmej. Teraz sú dve, takže o štvrtej pôjdeme z pláže, také dve a pol hodiny na nákupoch, potom domov a do ôsmej sa vytrepeme z domu. Tak dlho sa hádam nebudeš chystať, aj keď pri tebe človek nikdy nevie. Čo ty na to?“
Tento nápad sa mu celkom pozdával.
„Na pláži nám ostávajú dve hodiny, tak neplytvajme slnkom a poďme nachystať ešte trochu bronzu,“ navrhol. Obaja zobrali svoje nápoje a pobrali sa naspäť.
„Adam, nevieš čo je to tam za rozruch?“ vyzvedal Sauli, ktorý si konečne všimol že sa tam niečo dialo. „Nie, ale už sa tu s tým piplajú dosť dlho, mohli by už aj začať.“ Sadli si na uteráky zasypané pieskom do tureckého sedu. Adam už nebol taký zaujatý prípravami ako v bare. Svoje si už odsledoval a nepodarilo sa mu zistiť o akú oslavu a pochyboval, že sa to poradí Saulimu. Z nudy mu začal na chodidlá sypať horúci piesok. Nereagoval, tak pridával na množstve. Otočil sa naňho s úškrnom na tvári.
„Baví ťa to?“ spýtal sa pobaveným tónom.
„Celkom aj áno. Ale radšej by som...“ No Sauli ho prerušil.
„Už to začína, keď chceš vedieť prečo ten rozruch tak pozeraj.“
Zaznela hudba, ktorá bola obom známa. Klasická, svadobná hudba. Spoza húfu kvetín sa vynorila prekrásna nevesta. Biele šaty boli na páse korzetové a dole bola sukňa nariasená. Ženích mal klasický čierny oblek. Adam začal nad niečím uvažovať. Čo keby aj oni so Saulim niečo podobné usporiadali? Ale keď tak neskôr. Síce sú spolu už dlho, ale človek nikdy nevie. V jednej chvíli obaja na seba spýtavo pozreli a trochu začervenali. Adam sa trochu nechal uniesť romantickou atmosférou a prevalil sa Sauliho. Opäť sa svet stal miestom kde boli len oni dvaja. Najskôr mu ruku zaboril do vlasov a potom postupne prechádzal po chrbte. Cítil to napätie medzi nimi. Obaja prehĺbil bozk a v Adamovi to vzbudilo vzrušenie. Prudkým pohybom mu takmer stiahol plavky. Sauli sa od neho odtiahol.
„Brzdi playboy. Toto si nechaj na doma, nie sme na nuda pláži,“ schladil ho. Adam zakňučal. Teda znelo to tak. Nemal rád keď mu Sauli odopieral takéto hrádky. Bez úspechu sa teda zdvihol a posadil vedľa neho. Pozrel naňho a začal mu dohovárať.
„Ale no, na párty a zajtra ti to vynahradím. A dokážem ti, že sa viem zabaviť aj bez alkoholu.“ S týmto súhlasil. Pretože Sauli bol s alkoholom pri každej párty veľký kamarát. Potom samozrejme na druhý deň kuvikal ako ho bolí hlava a celý čas ležal so studeným obkladom na hlave. No však keď niečo povie tak slovo dodrží. Veril mu. Keďže nemal povolené nejaké priveľké nežnosti, tak ho aspoň objal okolo ramien.
„Pospím si, o štvrtej má prosím zobuď.“
„Jasné.“
Adam spokojne zatvoril oči a rozmýšľal nad dnešným večerom.
Ak by mal povedať úprimne, moc sa mu tam nechcelo. Ale na druhú stranu, konečne uvidí Allison, Mikea, Taylora a ostatných kamarátov, ktorých nevidel celú večnosť. Kvôli Saulimu ale aj kvôli oboru na ktorý sa dal. Hudba. Už od malička sa o ňu zaujímal. Na nástroje nebol, skôr na spev. A spieval naozaj dobre. Mnoho ľudí mu hovorilo aby išiel do niečoho ako je American Idol, ale on si chcel rozohrať kariéru sám. Momentálne pracoval ako muzikálový herec a išlo mu to naozaj dobre. Pár celkom významných ľudí si ho už všimlo, takže kariéra bola na veľmi dobrej ceste.
Začal rozmýšľať, čo si oblečie. Najviac do úvahy mu padli čierne obtiahnuté nohavice a tmavé tričko. Klasika. Možno by to chcelo zmenu. Čo tak napríklad...
Myšlienky sa mu už plietli a bez konečného rozhodnutia zaspal.
***
Otvoriť oči ho donútilo slnko ktorého žiara od poobedia nezoslabla. Načiahol sa k taške a hľadal mobil. Bola tam kopa nepotrebných vecí. Nakoniec ho však našiel. Pol piatej. Otočil sa s tým že ide Sauliho zdrbať a spýtať sa či nevie pozerať na hodiny. No on pretočený na bok spal ako zabitý. Keď ho videl, nezmohol sa takmer na nič. Jemne s ním potriasol. Ospanlivo otvoril oči. Zbadal sa že na niečo zabudol a spustil vlnu ospravedlňovania.
„Ja-ja som....“
„To je v poriadku. Nemusíš sa ospravedlňovať,“ povedal s úsmevom na tvári. Každému sa to predsa stalo. „Teraz už poďme keď chceme všetko stihnúť.“ Lenivo vstali a začali baliť veci. Adam využil Sauliho chvíľku nepozornosti a piesok ktorý mal na uteráku vytriasol tak, aby ho vietor sfúkol k nemu. „To bolo za čo?“ spýtal sa pobavene celý od piesku. Adam len mykol plecom a robil že sa nič nestalo.
„Môžeme vyraziť ,“ zavelil Sauli, už čistý. Ešte posledný krát sa presvedčili či majú naozaj všetko. Nenašli nič čo by im chýbalo, tak sa pobrali k autu. Po krátkom tichu Sauli nahodil tému.
„ Máš aspoň nejakú šajnu o tom čo si dnes večer obliekaš?“
„No... rozmýšľal som nad tým ale nič konkrétne ma nenapadlo. Ty?“
„Tiež nie. Zájdeme teda do Forgotten Saints?“ Adamov obľúbený obchod. Tam si vždy nájde, to čo potrebuje. „Jasné,“ odpovedal nadšene.
„Kde sú kľúče?“ šmátral po vreckách Sauli.
„Neboj sa, mám ich,“ Adam bezstarostne prehodil a siahol tiež do vreciek. Zarazil sa, keď tam neboli. „Tak budú v taške,“ hovoril ešte stále kľudne. Prezeral všetky bočné vrecká ale tam nič. Začal trochu panikáriť.
„Ale daj to sem,“ prevzal kontrolu nad situáciou Sauli. Jedným ťahom siahol do vnútra a vytiahol kľúče. „Nepanikár a nasadaj.“
***
Adam celý natešený vbehol do obchodu. V očiach sa mu ligotali iskričky. S veľkým záujmom si prezeral najnovšie kusy z rôznych kolekcií. Do kabínky bral všetko čo bolo tmavé, vybíjané a malo to na sebe veľa trblietok. Sauli stál opretý o stenu a s úsmevom na tvári pozoroval ako jeho miláčik skúša jedno oblečenie za druhým. Občas slúžil ako poradca.
„Ktoré?“ otočil sa naňho a s nerozhodným pohľadom držal v ruke dve takmer na vlas rovnaké tričká.
„Ber obidve.“ Adam sa usmial a poslal mu vzdušný bozk. Potom sa vrátil naspäť do kabínky pre ďalšie veci. Ako zatiahol záves, Saulimu niečo prišlo na um. Spomenul si ako dopadli posledné nákupy. Adam ho pod zámienkou „chcem ti niečo ukázať“ zavolal do kabínky. Síce pravda, najskôr mu len ukazoval oblečenia ale zhruba po 2 minútach ho to prestalo baviť a strhla sa vášnivá bozkávačka. Toto však tiež netrvalo bohvieako dlho. Keď mu Adam už chcel dať dolu nohavice, vrútila sa tam SBS-ska a poslala oboch do hája. Bol to fakt trápny moment a opakovať to už rozhodne nechcel. Ďalšie nadávky od svalnatej gorily nepotreboval. No pri Adamovi... je to dosť neisté či niečo nevyvedie. Alebo skôr chytia jeho chúťky.
„Sauli, zlatko, nespime!“ potriasol ním Adam.
„Čo sa deje?!?!“ vyjachtal. Pozrel naňho. V rukách mal kopu tričiek a nohavíc.
„Neviem ale vyzeral si dosť mimo. Môžeme ísť, myslím že mám všetko.“ Pomalou chôdzou sa blížili k pokladni. Adam si až teraz všimol že oblečenia je viac než bolo plánované. Všetko hodil na pult a čakal kým sympatická predavačka všetko nablokuje. Závratnou sumou nebol prekvapený, nákupy vždy takto dopadne. Vytiahol kreditku a podal jej ju. Pri odchode ho oslovila.
„Nevideli sme sa už niekedy?“ spýtala sa úškrnom. Sorry moja, ale toto na mňa neplatí a ako vidíš, svojho vyvoleného už mám, pomyslel si. Nemal rád tieto pipky ktoré ho chceli zbaliť.
„Myslím že nie ale dík za opýtanie,“ milo odvetil.
Odrazu ho Sauli objal okolo pása. „Môžeme ísť?“
Predavačke úsmev na tvári bleskurýchle zmrzol.
„Jasné,“ povedal s úsmevom na tvári.
„Ďakujem. Už som sa bál že by to debatu rozvíjala.“
„Neni zač. Musel som predsa niečo spraviť, nepotrebujem niekoho kto by ťa balil aj keď to bola baba.“
„Ale...“ zasmial sa.
„A tak mimochodom, mám pocit, že na tento mesiac máš nakúpene nie?“ dodal so smiechom.
„Nepoznáš ma? O pár dní som tam zas tam zas.“
Celú cestu až k autu sa takto zabávali. „Tak medzi rečou, koľko je hodín?“ Vytiahol z vrecka mobil. Pol siedmej. „Pri tvojom chystaní by sme si mali pohnúť,“ poznamenal Sauli keď nasadali do auta. Opäť sa zasmiali. Dnes mali veľmi dobrú náladu.
Adam sa obrovskou rýchlosťou vyrútil z parkoviska. „ Trochu uber plyn, hádam nepotrebuješ ďalšiu pokutu.“
Napriek upozorneniu sa ďalej rútil. „Nemaj strach, viem čo robím.“ Občas bol horší ako cestný piráti. Pôvodná 20 minútová cesta sa skrátila na 10 minút.
„No nehovoril som to?“ Sauli ho pri vystupovaní podpichol. Ako si myslel, stretol svojich “kamarátov“ od ktorých vyfasoval pokutu, ale nie veľkú.
„Nebolo to až také zlé. Mohli mi napríklad zobrať vodičák,“ obhajoval sa Adam. Ťažkú hlavu si z toho nerobil. Niekedy sa stalo že dostal pokutu za rýchlosť, nikdy nijaký vážny priestupok, takže mu to bolo tak tri päť.
Boli radi že sú konečne doma a môžu začať s prípravami. Adam hodil tašku na čierny kožený gauč a ako vždy zapol telku. Sauli sa vyparil niekde hore. On zatiaľ znudene prepínal kanály. Občas narazil na niečo čo ho aspoň trochu zaujímalo. No po 5 minútach ho to prestalo baviť a prepínal ďalej. Discovery, nič. BBC, nič. Nahnevane telku vypol a išiel ku kuchynskej linke si spraviť kávu. Započul kroky na schodoch. Obzrel sa a stál tam Sauli len s uterákom okolo pásu.
„Idem do sprchy, za...“ nestihol dopovedať, Adam ho prerušil.
„Nedáme spoločnú sprchu?“ navrhol.
„No...“ Adam nahodil svoje povestné psie oči. Sauli kývol hlavou dozadu ku kúpeľni.
Yeah!, povedal si Adam sám pre seba. Vykašlal sa na celú kávu, bleskurýchle schytil Sauliho a šup do kúpeľne. Sauli ho pri dverách zastavil.
„Žiadne úchylnosti.“
„Aleee!“ rezignoval Adam.
„No tak, vydrž aspoň do párty. A zajtra ti dovolím robiť si so mnou čo chceš.“ Adamovi sa rozžiarili oči. Ponuka mu znela veľmi lákavo.
”Beriem.“ Stiahol si tričko, nohavice aj ostané oblečenie. Tiež si obmotal uterák okolo pásu a chystal sa do sprchy. Počul buchot. Sauli sa pošmykol na kachličkách. Adam sa musel pousmiať keď ho videl rozplešteného na zemi.
„No poď ty moje nemehlo,“ podával mu ruku, „stáva sa.“ Využil príležitosť, pri zdvíhaní zo zeme sa “nechtiac“ naňho zvalil.
„Adam...“
„Áno?“ odpovedal ako by sa nechumelilo. Sauli zdvihol jeden kútik úst.
„Na niečom sme sa predsa dohodli ak si dobre pamätám.“
„Ale no...“ opäť nasadil svoje psie oči. Bolo ťažké im odolať, no Sauli to dokázal.
„Zajtra...“ Adam ho odmlčal svojimi perami. Najskôr sa bránil ale potom sa nechal viesť. Keď sa už zdalo, že Sauli na 100 percent povolí a stane sa niečo viac, zazvonil mobil. Adam sa s nechuťou odtiahol a stisol pery do tenkej čiary. Pozrel prázdnym pohľadom do zeme a čakal čo Sauli spraví.
„Choď to prosím zdvihnúť.“ Adam sa s miernym frfotom zdvihol a pobral sa zdvihnúť mobil. Pomaly sa dotackal k stolu. „Haló? Allison!“ vykríkol z nadšeným. Bol rád že ju po takej dlhej počuje. Nemohol ani stáť na mieste, stále sa prechádzal po byte. Padali klasické otázky typu “Ako sa máš“ a “Čo máš nové?“ Snažil sa z tej vytiahnuť aj podrobnosti o párty ale nedala sa. Po 10 minútach telefonovania si uvedomil že ak to chce aspoň trochu stihnúť na čas, mal by si dať tú sprchu. Veď na rozprávanie bude dosť času aj tam. Slušne ju odpinkal a šiel na späť. Cestou videl Sauliho ako uteká hore schodmi. Niekedy si sviňa, no počkaj, vynahradím si to, pomyslel si. No nechcel sa moc zaťažovať a tak v pokoji vliezol do sprchového kútu. Z kohútiku vyprskla horúca voda. Kvapôčky mu stekali po celom tele a všetok stres z neho opadol.
Ako vychádzal zo sprchy, tiež sa mu podarilo rozčapiť na zadok. Sauli ten hluk počul a pribehol dolu mu pomôcť. „Je pol ôsmej, mali by sme si pohnúť,“ poznamenal. Saulimu na prípravu stačí pár minút, no Adam chce vždy vyzerať dokonalo. Pozviechal sa a išiel si zobrať nové veci do izby. Tam mal dilemu, ktoré kúsky oblečenia vybrať aby k sebe pasovali. Sauliho si zavolal ako pomocníka, tiež sa vyzná v móde. Nakoniec vybrali čierne viac-menej lesklé džínsy a šedé tričko s potlačou. „Idem ešte niečo dole prichystať, ty si zatiaľ porob svoje úpravy,“ povedal a spokojný vyšiel von z miestnosti. Adam prešiel k zrkadlu. Okolo očí si namaľoval tenkú, ale dosť tmavú linku. Toto bol jeho takmer prirodzený look. Vždy sa líšil od ostaných v tomto obore. Niektorí boli na jeho strane a podporovali ho. Bohužiaľ, zas iným to bolo dosť proti srsti a hovorili, nech sa dá do poriadku. On sa však nebude meniť kvôli hŕstke idiotov, ktorí mu to povedia. Takto sa cítil najlepšie a na negatívne názory kašlal.
Pozrel na hodiny na stolíku. 19:50. Posledný krát si prehrabol vlasy a zafixoval trochou laku. Pomaly schádzal dolu schodmi. Sauli sa opieral o stenu a nervózne poklepkával nohou.
„Môžeme ísť?“ povedal rozrušene.
„Hey a kľud. Vidím že si nervózny. Nemáš byť z čoho, máme čas.“ S úsmevom na tvári ho upokojoval.
Ako vyšli z domu, Adama niečo trklo.
„Nemali by sme jej niečo aj priniesť? Veď predsa zo slušnosti.“ Sauli otvoril kufor a vytiahol stredne veľkú krabicu. V skle sa lenivo zo strany na stranu pohybovala hustá hmota. Bola to lávová lampa.
„Moja záchrana.“ Allison miluje lávové lampy a do nového príbytku ju to poteší.
Takmer ani nevyšli z uličky a už si spravili svoju vlastnú “párty“. Hudbu pustili na plné volume a mykali sa v jej rytme. Keď zazneli tóny Tonight I´m Fuckin You, opäť na seba spýtavo pozreli. Tento song zaznie u Allison minimálne päť krát, tam sa Adam bude musieť krotiť. Vietor im vial do vlasov a vo vzduchu vôňu mora. Tento večer bude nezabudnuteľný, pomyslel si Adam pozerajúc na slnko, ktoré bolo ešte pomerne vysoko.
***
„No, mám taký blbý pocit že sme zablúdili.“ Povedal Sauli s obavami. Bezradne stáli na odpočívadle pri lesíku neďaleko mesta. „GPSko sme asi nechali doma že?“ „Určite. Zavolám jej a spýtam sa,“ ponúkol sa. „Toto nechaj na mňa. Allison vysvetľuje ako Maďar. Vysomáriš sa iba ak máš prax.“ V tomto tam Adam pravdu. Allisonine navigačné schopnosti sú dosť mizerné. A keď to riadne dosplieta, amen tma. Človek sa nevyzná kde je sever a juh.
„Allie ahoj. Ako sa máme dostať k tej tvojej chate?...Teraz sme na odpočívadle pod nejakou horou... Hm dobre...Si si istá že si to nepoplietla?.... Ja o tebe nepochybujem, len sa uisťujem...Okey, za pár minút sme tam. Pa.“
„No kam teda?“ Sauli hneď vyzvedal.
„Že máme ísť na tú horu tou cestou,“ ukázal na cestu ktorá sa kľukatila niekde do neznáma, „a potom na prvej zatáčke doľava a už len rovno. Hovorila že to nedoplietla tak jej verím.“ „Tak na čo čakáme, poďme.“
Adam si obzeral neznáme prostredie. Slnko svietilo pod čudným uhlom, ktorý les robil celkom strašidelným. „Tu zaboč.“ Auto sa natriasalo na zničenej ceste. „Myslím, že Allie by si tú cestu dala spraviť ak nechce aby sa hosťom počas cesty nerozpadali autá.“ Sauli si túto poznámku nemohol odpustiť.
„No, možno je to tak naschvál,“ obhajoval ju Adam.
„Žeby naschvál chcela ľudom ničiť autá?“
„Ale nie, taký že najskôr sa to bude zdať že “OMG čo to bude...“a potom keď prídu na miesto tak boom. Chápeš?“
„Ak ti mám úprimne povedať, ani nie.“
„Že proste tá chata bude mať väčšiu efektivitu. Teraz chápeš?“
„Hey.“
Adam zdvihol hlavu vyššie k oblohe. Spoza lesa sa vynorila obrovská luxusná chata. Bola takmer celá presklená , miestami steny boli pokryté drevenými doskami a kamennou mozaikou. „Mal si pravdu. Spravilo to väčší dojem než som čakal,“ povedal Sauli pri vystupovaní z auta, očarujúco hľadiac cez sklá, kde zábava bola už v plnom prúde. „Poďme už!“ nervózne poskakoval na mieste Adam. „Najskôr si skontroluj či sa ti darček na tej “efektívnej ceste“ nerozbil.“ Adam zo seba vydal niečo ako “pfff“.
„Vidíš je v poriadku!“ strkal mu pod nos pootvorenú krabicu.
„No dobre, tento krát si ma dostal. Ale teraz už fakt poďme, nechcem prísť o veľa.“
Už pred dverami bolo počuť hlasnú hudbu. Adam otvoril dvere a cítil ako basy pulzujú celou miestnosťou. Na stenách bolo také isté obloženie ako vonku. Podlaha bola pravdepodobne z dubového dreva. Celú miestnosť osvetľovali svetlá, ktoré menili farbu od modrej, cez zelenú až po fialovú a červenú. A takto stále dookola.
V rohu sa krčila pomerne veľká kuchynská linka s barovým pultom plným farebných nápojov. Adam zablúdil pohľadom k obývačke. Na sedačkách sedelo pár chalanov a báb, ktorí boli pravdepodobne od tancovanie unavení.
Okolo sedačiek ľudia buď popíjali, tancovali alebo sa medzi sebou rozprávali. Všetkých si premeriaval pohľadom a zistil, že asi polovicu z nich ani nepozná.
V dave sa snažil nájsť Allison. Medzi toľkými ľuďmi to bolo takmer nemožné. Ale s jej červeno-fialovými vlasmi bola neprehliadnuteľná. Zobral Sauliho na ruku a predieral sa cez ľud. Niektorí naňho pozerali pohľadom “vole čo tu ten chce...“ Ignoroval ich.
„Adam! Sauli!“ zakričala a oboch ich objala, „nemohla som sa dočkať kedy prídete!“
„Tiež sme sa na teba tešili,“ povedal Adam, „ a niečo sme ti aj priniesli.“ Podal jej krabicu. Otvorila ju a rozžiarili sa jej oči. Od radosti vykríkla a opäť ich objala.
„Ďakujem!“ položila lampu na viditeľné miesto a podala im poháriky s neznámou tekutinou. „Nemôžem, šoférujem,“ stránil sa Adam. „Ale no, jeden pohárik ešte nikomu neublížil.“ Sauli mu podstrčil naspäť.
„Hm... no dobre, ale ak sa niečo stane, máš ma na svedomí.“
„Veď dobre.“
„Takže, na zdravie!“ vyhŕkla natešene Allie.
Adam do seba vlial tú tekutinu. Bolo to dosť silné, asi vodka. Všimol si ako Sauli nenápadne prilieva. Spomenul si ako mu na pláži povedal “ A dokážem ti, že sa viem zabaviť aj bez alkoholu“. Nahol sa k nemu a šepol:
„Nepamätáš čo si hovoril o alkohole? Ale dobre, povolím ti to. Prosím ťa, neprežeň to, nepotrebujem ťa takmer odpadávajúceho niesť do auta. A tiež zajtrajšie sťažnosti na bolesť.“
„Sľubujem.“
Allison na nich pozerala ako “WTF?!? Čo si to tí dvaja šuškajú...“ a tak aby to nebolo moc nápadné, Adam zmenil tému.
„Mohla by si nám trochu poukazovať dom?“
„Sorry ale ešte nie, neni tam ešte nábytok. Nabudúce mi to pripomeňte okey?“
„Ak nezabudneme tak dobre.“
„A teraz nech začne ozajstná zábava!“ oboch ich vtiahla uprostred davu. Ich telá sa automaticky začali zvíjať do rytmov hudby.
***
Adamovi sa odrazu zatočila hlava. Takmer zletel na zem, ale našťastie sa stihol zachytil o Sauliho. „Si v poriadku?“ spýtal sa s obavami. „Myslím že hey. Za chvíľu som tu.“ Potreboval ísť na vzduch. Tu sa ledva dalo dýchať, nechápal ako to ostatní mohli vydržať. Znova sa predieral cez kopu tancujúcich ľudí.
S úľavou otvoril dvere vedúce na terasu. Nadýchol sa horského vzduchu , v ktorom cítil vôňu takmer všetkej zelene s lesa. Oprel sa so zábradlie a pozoroval nočné Los Angeles, nad ktorým vznášal smog od svetiel. Občas niekde pukla vetvička alebo niečo zaškriekalo z lesa, ale ináč ticho ako v hrobe.
Nečakane sa zdvihol celkom studený vietor na toto obdobie. Adam bol len v krátkom tričku, okamžite sa celý zatriasol a na rukách mal husiu kožu. Bez varovania ucítil horúci dotyk okolo pása. Trochu pootočil hlavou. Stál tam Sauli s trochu priblbým úsmevom spôsobeným pravdepodobne tým, že už bol trochu hrknutý. Ale v tejto chvíli mu to bolo absolútne jedno. „Je ti zima?“ spýtal sa starostlivo Sauli. Adam sa na znak kladnej odpovede k nemu pritúlil a so zatvorenými očami si položil hlavu na jeho plece.
Nevedel, koľko tam takto stáli, ale pripadalo mu to ako celá večnosť. Sauliho prsty mu chodili po chrbte sem a tam. Adam využil túto chvíľku samoty na bozkávanie. Možno by to zneužil aj na niečo iné, ale ako si povedal; na terase toho moc nezmôžem.
„Hey vy dve hrdličky!.... Poďte už konečne naspäť!“ kričal z rozvalených dverí značne podnapitý Taylor, jeden z Adamových kamarátov. A to sa zdalo že to bude perfektné, povedal si Adam v duchu. „Užijeme si to, neboj,“ povzbudil ho Sauli. V spoločnom objatí sa pobrali späť do sveta hudby a alkoholu.
***
Adam zo stoličky pozoroval Sauliho ako do seba leje jeden drink za druhým. Malo to isté plusy aj mínusy. Bolo z toho trochu sklamaný, pretože mu sľúbil že tento krát to nepreženie. Ale na druhú stranu sa nad tým niekedy pousmial. Čím viac toho v sebe mal , tým viac vtipnejšie hlášky hlásil. Niektoré stáli fakt za to, musel si ich zapísať. Tešil sa, keď sa bude čudovať vetou “A to som kedy povedal?“
Sauli k nemu cupkal ako zajačik. „A ty čo tu sedíš jak päť peňazí? Vstávaj!“ schytil ho za ruky a švihom postavil na nohy. Vtiahol ho medzi známu partiu. Pokúšal sa s ním tancovať ale Adam bol ako z dreva.
„Čo je s tebou?“
„Neviem, dneska som celý nejaký prispatý. Potrebujem energy drink alebo....“
Sauli bol však rýchlejší a nenechal ho dopovedať.
„Alebo toto.“
Bez akéhokoľvek varovania mu pevne schytil tvár do oboch rúk a pery pritisol k tým svojim. Všetky zatiaľ skryté hormóny v Adamovi vychrlili na povrch. Telo mal plné eufórie. Toto bolo lepšie ako nejaký energeťák.
Keď konečne Sauli povolil a odtrhol sa od neho, Adam sa mierne otriasol. „Ešte stále potrebuješ ten drink?“ spýtal sa celý červené, hladiac mu priamo do šedo-modrých očí. „Nie. Bohate stačila. Zatiaľ...“ uškrnul sa. Konečne sa rozhýbal a začal si párty užívať na plno.
***
Odchádzali z párty takmer ako poslední, mohli byť 3 hodiny ráno. Adam držal Sauliho okolo pliec a snažil sa bez zranení ho dostať k autu. Ako predpokladal, Sauli to dosť prehnal. Aj to je slabé slovo. Bol ožratý ako doga. Síce ledva chodil, ale rozprával nad mieru dobre.
„Keď... hik.. prídeme domov... hik...“ Prerušil ho.
„Radšej ticho, lebo od toho hikania ti aj zle bude. Zajtra opováž pindať, pripomeniem ti to.“
„Aaaale neboj sa o mňa.. budem... hik... v poriadku.. hik...“
„No len aby.“
Šupol ho do auta a poznamenal: „Pripútať sa zvládneš?“ Prikývol.
Ach čo ja somár som ti už prvý pohárik nechal v ruke, keď budeš triezvy tak ťa tak spucujem... vyčítal si v druhu. Ale bola to aj Sauliho chyba, on nasľuboval hory-doly o tom že nebude piť a potom že len trochu. Nebol to však najhorší prípad, aj horšie sa stalo. Napríklad keď ho našli u Taylora rozčapeného v pivnici na zemi.
Musel však uznať, že ako sa opitý kyvkal do rytmu hudbu, ktorá znela z rádia, vyzeral zlato. Občas niečo trepol tak trochu od veci, ale Adamovi to nevadilo, zabával sa ňom.
Zišli dolu tou strastiplnou drkotajúcou sa cestou a prechádzali okolo obrovských skál, keď zaznel starý známy song. Adam sa robil že na nič nedeje a ďalej šoféroval. Sauli mu položil ruku na stehno. To bral v pohode, uňho bežná vec. No však ruku posúval stále vyššie a viac do ľavej strany. Dostal sa až k citlivému miestu a jedným ťahom rozopol zips na rifliach. Adama to vzrušilo, no snažil sa nedať vyviesť z miery. „Prrr, prrr. Sme v aute, ale to by až tak nevadilo, skôr to že za jazdy. Keď tak, vydrž domov,“ uzemnil ho.
Po chvíli ničoho dal opäť Sauli ruku na Adamovo stehno. Nič nerobil a takto to Adamovi aj vyhovovalo.
Sauli je však ten typ, ktorý pri niektorých veciach odpoveď “nie“ neberie. A inak to nebolo ani tu. Proste nesral sa s tým a rýchlosťou blesku mal hlavu niekde v Adamom rozkroku.
Najskôr chcel mať protesty. „Nie...nie...“ ledva zo seba vyjachtal. Potom sa však už na žiadne slová nezmohol. Z jeho úst vychádzali len zastenania a vzdychy. Od rozkoše vyvrátil hlavu dozadu a oči mal zatvorené. Jednu ruku zložil z volantu a položil mu ju niekde na temeno hlavy.
Boli ako v siedmom nebi, Adam prevažne. Úplne zabudol dávať pozor na cestu. Nevedomky rukou pootočil volant o pár stupňov a prešiel so protismeru. Vôbec to nevnímal. Potom však pootvoril oči a videl, že oproti nemu sa rúti obrovský Range Rover. Vodičovi, ktorého tvár Adam zbadal len na sekundu, zbadal v očiach nekonečný strach a bezradnosť. Aj druhú ruku priložil na volant. Lenže toto sa už nedalo. nevytočil. Auto sa otočilo o 90 stupňov a zastalo na mieste. Range Rover do nich plnou rýchlosťou vpálil. Rana bola taká silná, že ich odhodila z cesty až do skál. Adam cítil ako mu o hlavu pleslo pár kameňov. Cítil ako oblečením presakuje krv. Keď sa skaly ani auto už nehýbali, pozrel kútikom oka na Sauliho. Hlavu mal na mieste, kde pôvodne bolo okno. Oči mal zatvorené a vôbec sa nehýbal.
Adamovi začali klipkať oči. Chcel sa udržať pri vedomí, no jeho telo bolo proti. Viečka mu klesli a potom bola už len tma.
Komentáře
Přehled komentářů
HEZKY NAPSANE A BUDEŠ POKRAČOVAT V ROZEPSANYCH POVIDKACH?
kARIN - POVÍDKY