MESTO PARÍŽ
Paríž (franc. Paris) je hlavné mesto Francúzska. Je tiež centrom regiónu Île-de-France, zahŕňajúceho Paríž a jeho predmestia, a súčasne sám tvorí jeden z francúzskych departementov (franc.: département de Paris).
Paríž vytvára so svojimi predmestiami a satelitnými mestami tzv. Veľký Paríž, sídelnú aglomeráciu, ktorej populácia bola v r. 2004 odhadovaná na 11,5 milióna obyvateľov (posledné sčítanie ľudu v r. 1999 zistilo 11 174 743 obyvateľov).
Paríž tak predstavuje najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európskej únie po Londýne. Vlastný obvod mesta (v zásade vymedzený okružnou diaľnicou a dvoma lesíkmi), z historických dôvodov pomerne malý, má oproti tomu podľa odhadov z r. 2004 len 2 142 800 obyvateľov (2 125 246 pri sčítaní r. 1999) na ploche 86 928 km² (bez Bouloňského a Vincenneského lesa). Celá metropolitná oblasť (aire urbaine) obsahujúca 1584 obcí (commune) má rozlohu 14 518 km². Hustota osídlenia je vo vnútornom meste 24 448/km², v celej oblasti parížskej aglomerácie potom 770/km² (podľa údajov z r. 1999).
Dejiny Paríža
Notre Dame
Prvé nálezy osídlenia oblasti Paríža pochádzajú z obdobia okolo r. 4500 pred Kr. Okolo roku 300 pred Kr. osídlili kraj Galovia z kmeňa Parisov; v r. 52 pred Kr. kraj dobyli Rimania a pomenovali ho Lutetia (po slovensky Lutécia, po francúzsky Lutèce; čiže „barinaté miesto“), respektíve Lutetia Parisiorum. V tých časoch bol osídlený iba dnešný ostrov Île de la Cité (ostrov Cité), kde dnes stojí katedrála Notre-Dame. Rímske osídlenie rýchlo rástlo a v priebehu päťdesiatich rokov sa začalo šíriť aj na ľavý breh Seiny.
Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik I. urobil z mesta hlavné mesto Franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Île de la Cité. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingmi po r. 800, no 28. marca 845 bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. Odo I., gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom Karola III.. Dynastický spor bol vyriešený až v roku 987, keď bol Hugo Kapet, parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.
V priebehu 11. storočia sa mesto rozšírilo aj na pravý breh rieky. Počas 12. a 13. stor. za vlády Filipa II. Augusta mesto ďalej mohutne rástlo, čo súviselo hlavne s vysušením rozsiahlych močiarov. Hlavné cesty boli dláždené, bol vybudovaný prvý Louvre ako mocná pevnosť a začala sa aj výstavba niekoľkých katedrál, okrem iného katedrály Notre-Dame. Niekoľko škôl na ľavom brehu sa zjednotilo pod názvom Sorbonne, na ktorej študovali o.i. Albert Veľký a sv. Tomáš Akvinský. V stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 - 1715) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho Versailles. V tomto období, označovanom ako Le Grand Siècle („Veľké Storočie“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.
Bastila - námestie
Francúzska revolúcia sa začala dobytím Bastily 14. júl 1789. V roku 1799 Napoleon Bonaparte využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom v katedrále Notre-Dame sám korunoval za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku 1814 Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elbu. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku 1815 vrátil, ale po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na Ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel.
Po druhej revolúcií v r. 1848, ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleonov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. vyhlásil v r. 1851 za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Haussmannovi, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami.
Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná prusko-francúzska vojna, končiaca sa obliehaním Paríža, nasledovanom Parížskou komúnou. Koniec 19. storočia predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque ( „Krásna epocha“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo budovaných budov v štýle secesie.
V r. 1900 Paríž usporiadal Letné olympijské hry a znovu v r. 1924.
V 60. rokoch sa Paríž opäť stal strediskom rozvoja modernej architektúry. To bolo symbolizované predovšetkým výstavbou obchodnej štvrte La Défense na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex bol v roku 1989 doplnený budovou La Grande Arche („Veľký Oblúk“), ohromnou deravou kockou, do ktorej by sa vošla aj katedrála Notre-Dame. Ďalšou významnou stavbou bol mrakodrap Tour Montparnasse, vybudovaný r. 1973, v čase stavby najvyššia budova v Európe.