Hrad Hodejov
V drvivej väčšine podceňovaný a z hľadiska histórie neprávom obchádzaný hrad. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1281, pričom sa oň a pod ním odohrala bitka, ktorú zachytila história. Nejdem rozoberať dôvody povstania Kúnov voči panovníkovi, ktoré viedol palatín Finta z rodu Abavcov, čo znamenalo, že bol druhy muž kráľovstva. Čo je však pre nás zaujímavé, je skutočnosť, že sa v roku 1281 udiali dva boje o dva hrady, ktoré sú opísané a to o hrad Slanec a Hodejov.
V písomnosti z roku 1291 „…Ladizlai regis castrum Gude obsidissent,…“ ¹ vieme, že útok na hrad Hodejov viedli kapitáni kráľovského vojska (principaliores milites) synovia Petra a vnuci Kacinu, magister Ján, comes Mikuláš. Z listiny vyplýva, že obidvaja padli do zajatia k Demeterovi, synovi Mikuláša. Predpokladá sa, že obranu hradu ako aj vzbúreným vojskám velil Demeter², zatiaľ sa presne nepodarilo zistiť jeho rodovú príslušnosť (podľa Karácsonyiho rod Balaša). Zaujímavý je priebeh zajatia, ktoré je opisované ako dlhodobejšie a počas neho mal Demeter ublížiť na tele s trvalými následkami comesa Mikuláša. Podľa tejto listiny vznikajú zaujímavé závery a všetko naznačuje tomu, že hrad Hodejov odolal útoku kráľovského vojska, dokonca jeho „obrancovia“ získali aj zajatcov, ktorých boli schopní dlhšie udržať. Medzi útočníkmi a obrancami malo dôjsť aj k rokovaniu, ktoré však nepriniesli žiadne výsledky². Na základe ďalších písomností, ktoré sa uchovali a rozvedieme ich tu, však ani z jednej nevyplýva a ani nič nenaznačuje, žeby hrad Hodejov bol býval kráľovským vojskom dobitý.
Z písomnosti, datovanej do roku 1283³ vyplýva, že panovník za zásluhy pri boji o hrad Hodejov venuje pozemky v Boršodskej župe pre synov magistra Leustacha, Rólanda hlavného vyberača kráľových koní ako aj synom magistra Olivera Mikulášovi a Reynoldovi. V tomto prípade je identifikácia zrejmá a ide o príslušníkov rodiny Ratholdovcov. Tu by som si dovolil poznámku, keďže majitelia, resp. stavitelia hradu sú neznámi a mnohokrát sa prisudzuje toto rodine Ratholdov, predpokladám, žeby prinavrátenie alebo späť dobytie bolo spomenuté v písomnosti. Ďalšia písomnosť z roku 1281⁴ uvádza, že panovník prinavracia pozemok pod menom Alber, pri nemeckých hraniciach za služby vykonané v boji o hrad Hodejov, pre vojakov palatína Jána, Ertugovym synom, Weythovi, Mikulášovi, Weruthovi, Sebretovi a Konrádovi. Keďže sa boja zúčastnili aj palatínovi vojaci, je možné predpokladať, že kým útok na hrad Slanec viedol kráľ, tak v Hodejove bolo vojsko pod velením palatína. V ďalšej písomnosti z roku 1290⁵ sa uvádza, že panovník Orbana a Lewryka z dediny Ablonch a synovi Orbána, Jánovi za vykonané služby v boji o hrad Hodejov, ich spolu so synmi a pozemkami vyberá spod právomoci hradu Gemer a povyšuje ich do šľachtického stavu „servientes regales”.
No a dostávame sa k zaujímavému bodu, na jednej strane je pár odmien zo strany kráľa v boji o hrad Hodejov a na druhej strane je tu aj doklad, že hrad sa minimálne istý čas udržal a mal aj zajatcov. Nenašiel som žiadnu zmienku o tom, žeby bol dobytý ale na druhej strane ani to, žeby to tak nemohlo byť. Taktiež sa mi v súvislosti s prvou písomnou zmienkou o hrade Hodejov z roku 1281 nepodarilo zistiť majiteľa hradu, ani kto ho dal postaviť. Je možné predpokladať, že hrad bol vo vlastníctve niektorého zo spriazneného rodu z rodom Abovcov ak nie priamo z nich. Za úvahu stojí aj skutočnosť, prečo si tak vplyvný človek ako bol bezpochyby Finta z rodu Abovcov, zvolil hrad Hodejov ako miesto odporu voči panovníkovi. Veď ak by to bol slabý a bezvýznamný hrad, nič mu nebránilo presunúť svoje vojská k hradu Slanec. Hodejov je ako som už spomenul na úvode nedocenený Slovenský hrad a už dnes, aj keď ešte neprebehol archeologický výskum, môžem na základe vizuálnych pozorovaní konštatovať, že to bola oveľa väčšia pevnosť ako sa pôvodne predpokladalo s dômyselným obranným systémom a s využitím vodného zdroja (umelo vytvoreného jazera).
Zdroj:
1-Szentpétery Imre — Borsa Iván: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 4. füzet 1290–1301 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 13. Budapest, 1987)
2- ZSOLDOS ATTILA Téténytől a Hód-tóig (Az 1279 és 1282 közötti évek politikatörténetének vázlata) na strane 92
3- Szentpétery Imre — Borsa Iván: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961) str. 329
4-Szentpétery Imre — Borsa Iván: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961) str. 282
5-Szentpétery Imre — Borsa Iván: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961) str. 426
