V našej miestnej histórii je ešte množstvo neznámych údajov. Tentoraz sa budem venovať ťaženiu kráľa Mateja  Korvína proti hnutiu bratríkom  v mesiaci september 1460 a kráľovskému vojenskému táboru pod hradom Širkovce – In descensu exercitus nostri sub fortalitio Serke.

Dňa 28.8.1460 prichádza kráľ Matej do Gemerskej župy a v hrade Sajónémeti, vydáva listinu¹, ktorá je zaujíma z toho dôvodu, že posúva zatiaľ poslednú doloženú písomnú zmienku o tomto hrade o jeden rok.  Dňa 1.9.1460 je už vo vojenskom tábore v Širkovciach o čom svedčí vydaná listina², jej obsah sa však netýka našej oblasti, preto sa mu ani bližšie nevenujem.

Dňa 3.9.1460 vydáva kráľ listinu v ktorej preukazuje, že Ladislav Podmanický, už dlhú dobu sprevádza kráľa a kráľovský dvor s veľkým počtom  jeho ľudí, z čoho mu vznikli veľké výdavky a aj teraz keď je vo vojenskom ťažení proti lúpežným Čechom, tak Ladislav Podmanický sprevádza kráľa so svojim sprievodom a všetky zverené úlohy, príkladne plní bez náhrady jeho výdavkov a za jeho oddané služby, ktoré vykonával pre kráľa ako aj jeho otca Jána Huňadyho a jeho brata Ladislava, tak za oddanosť  venuje Ladislavovi Podmanickému a jeho potomkom Hanigovský hrad v Šarišskej župe. Hrad je momentálne v rukách českého lúpežníka Petra z Radkova ale ako náhle ho kráľ získa späť.

Hrad dostane Ladislav Podmanický za 3.000,- zlatých bezodplatne  tak, že ho môže on a jeho potomkovia užívať až do chvíle, kedy by ho kráľ Matej alebo iný uhorský kráľ nevykúpil späť, za určených 3.000.- zlatých³. Podľa týchto údajov, je možné predpokladať, že vo vojenskom tábore pod hradom Širkovce bol aj Ladislav Podmanický, pretože pri kráľovej pečati a podpise je nápis „ Mathias rex propria manu“, čo v preklade znamená kráľ Matej vlastnou rukou.

V listine vydanej toho istého dňa, kráľ za zásluhy udeľuje právo Ladislavovi Podmanickému, aby v Trenčianskej župe, medzi obcami Plevník a Vrtižer, ktoré patria pod Považský hrad,  na týchto miestach mohol vyberať mýto, ale najskôr musí v močaristých miestach postaviť mosty na vlastné náklady. 14.9.1460 sa vydáva ďalšia listina, kde kráľ za vernosť a vojenské zásluhy venuje Václavovi z Rachmanova⁴ a jeho potomkom, majetky pezinských grófov  Jána a Žigmunda, ktorí v cudzích službách pustošili krajinu, ide o majetky Veľké a Malé Leváre, Gajary, Jakubov a Štvrtok na Ostrove. Kráľovi dal toto odporúčanie Ladislav Podmanický a je tak možné, že bývalý vynikajúci bratrícky veliteľ Václav z Rachmanova bol v službách Podmanického.  Poslednú listinu vystavenú vo vojenskom tábore pod hradom Širkovce zachytávam zo dňa 28.9.2015⁵. Tých listín bolo v mesiaci september vystavených viac ale z môjho pohľadu boli pre mňa nezaujímavé, a preto som sa im ani nevenoval, netýkali sa nášho územia.

Zostane tak nezodpovedanou otázkou, kde kráľ Matej mal vojenský tábor pod hradom Širkovce, nie sú o ňom žiadne bližšie záznamy. Je len možné predpokladať, že stál za riekou Rimavou ako prírodnou prekážkou. Neznámy je aj dôvod, prečo sa pre stavbu vojenského tábora vybrali práve Širkovce. Kde bol ubytovaný kráľ, bol to kaštieľ Juraja Lórantffyho, ktorý sa síce písomne spomína počas sporu až v roku 1473 ? Dobytie, resp. obsadenie hradu v Širkovciach je tak možné datovať na september 1460. Pobyt kráľa Mateja vo vojenskom tábore v Širkovciach trval celý mesiac september 1460 samozrejme s výnimkou výprav, ktoré podnikal v okolí práve z tohto tábora. Uvedený vojenský tábor sa vyskytuje v písomnostiach najčastejšie ako aj jeho časový horizont je najdlhší, a preto je možné predpokladať, že bol v danom čase centrom, skadiaľ kráľ Matej viedol vojenské  výpravy proti bratríkom. Svedčí o tom veta z listín : In descensu exercitus nostri sub fortalitio Serke.

Do tohto istého obdobia je možné datovať aj obsadenie hradu Veľký Blh⁶, pretože v listine zo dňa 7.10.1460 sa uvádza.  Kráľ Matej preukazuje, že Sebastián Rozgoni od toho času ako kráľ začal vojenskú výpravu proti rabujúcim Čechom a Nemcom, tak odvtedy bol osobne prítomný aj s veľkým počtom svojich ľudí a ako vtedajší hlavný kapitán „primus et principalior inter alios fuit“, čiže prvý medzi ostatnými, nešetriac svoju osobu a ani majetok, len aby pre svojho kráľa dosiahol víťazstvá, tak dobytie a obsadenie väčšiny hradov od českých lúpežníkov sa viaže práve k jeho menu. Pretože mal veľa výdavkov, ktoré mu kráľ nevie zaplatiť a pretože aj počas obliehania hradu Blh, bolo treba Čechom zaplatiť určitý obnos, čo vyplatil  Sebastián Rozgoni, tak mu kráľ Matej z časti na vyplatenie Rozgoniho vojsk a s časti za peniaze, ktoré dal na odkúpenie hradu, hrad Blh dáva do zálohy spolu s majetkami prináležiace k hradu ako aj výber mýta a majetkami v meste Rimavská Seč, Dubovec, Sútor a viac iných miest v Gemerskej župe.

Hrad Blh ako aj tu spomínané príslušenstvá môže Sebastián Rozgoni a jeho potomkovia slobodne užívať, pokiaľ ho nebude kráľ žiadať späť, pričom však musí zaplatiť zaň 12.000,- zlatých. V prípade, žeby v hrade Blh boli medzičasom postavené ďalšie budovy, tak tieto budú ohodnotené znalcom a zvlášť vyplatené.  V tom časovom úseku bolo obsadených, resp. oslobodených viac hradov a obcí, k nášmu terajšiemu okresu sa spomína obec Večelkov⁷, ktorá figuruje na listine spolu s hradom Šalgov a hradným kaštieľom Ozdín, tieto dostáva do zálohy Imrich Zápoľský a cez neho jeho bratia Mikuláš a Štefan. Výška zálohy je stanovená na 12.000,- zlatých a tie isté podmienky, ktoré uvádzam pri hrade Blh hore vyššie. Listina zo dňa 19.11.1460⁸ opisuje odovzdanie hradu Blh do rúk Sebastiana Rozgoniho ako aj zásluhy, ktoré Rozgoni urobil pre kráľa a predtým aj pre jeho otca.

Hrad patril Petrovi a Ladislavovi, ktorí boli synovia niekdajšieho pána zo Seči, Mikuláša. Tým, že vydali hrad rabujúcim Čechom, ktorí potom stadiaľ podnikali lúpežné výpravy a pustošili okolie, čím spôsobili krajine veľké škody, musel obliehanie hradu prevziať sám kráľ. Petrovi a Ladislavovi boli za zradu kráľa zabraté všetky ich majetky. Listina je označená ako darovacia a už sa nespomína záloha, došlo teda behom krátkeho času k zmene rozhodnutia, ohľadne hradu Blh a jeho príslušenstva ako aj miest, ktoré som uvádzal hore vyššie.

V listine zo dňa 19.11.1460⁹ kráľ Matej do trvalého vlastníctva dáva mesto Gemer (hrad sa už v listine neobjavuje), spolu so všetkými kráľovskými právami ako aj mýtom, ktoré sa na mesto vzťahujú. Ďalej Brzotín, Rudnú a Kružnú všetko v Gemerskej župe. Majetky venuje pre Sebastiána Rozgoniho a Imricha Zápoľského, za ich vernú službu vo vojenskom ťažení voči bratríkom, ako aj za službu pre Jána Huňadyho počas jeho ťaženia proti tureckým vojskám, kde Sebastián Rozgoni padol do zajatia, predali ho a len za veľké výkupné sa mu podarilo dostať na slobodu. Odvtedy Sebastián Rozgoni spolu s Imrichom Zápoľským boli so svojimi vojakmi vždy na prvom mieste pri útokoch na obsadené hrady, pričom na vlastné náklady vydržiavali svojich vojakov.

Pre mňa osobne je sklamaním, že som v tomto čase nezaregistroval hrad Hodejov, čo bol k Širkovciam najbližšie a bol v rukách Juraja Lórantffyho, zaznamenal som však stavbu nového kaštieľa pod hradom Hodejov v roku 1449 a podľa mojich predpokladov nemohol stáť nikde inde ako na mieste dnešného cintorína. Hrad by mu dokázal zabezpečiť dokonalú ochranu…

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroje:
1- DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q sekcia), Családi levéltárak (P sekcie) , Zichy család, zsélyi (Q 206)
2 – DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q sekcia), Kincstári levéltárból (E), MKA, Acta ecclesiastica ordinum et monialium (Q 332)
3 – DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q sekcia), Kincstári levéltárból (E),MKA, Neo-regestrata acta (Q 311)
4 – DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q sekcia), Kincstári levéltárból (E), MKA, Neo-regestrata acta (Q 311)
5 – Slovenský národný archív : U 427/1460 19
6 – DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q sekcia), Kincstári levéltárból ,(E), MKA, Neo-regestrata acta (Q 311)
7 – DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q sekcia) ,Családi levéltárak ,(P sekcia)  Balassa család (Q 22)
8 – DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekcia), Kincstári levéltárból (E).MKA, Neo-regestrata acta (Q 311)
9 – DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekcia),  Kincstári levéltárból (E)  MKA, Neo-regestrata acta (Q 311)

Foto: Matej Korvín – zdroj : https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b2/Matthias_Corvinus.jpg, Širkovce a pohľad na hradný vrch z roku 1911