Momentálne sa len okrajovo dotknem  nášho územia, jediný jeho znak bude, že sa pozrieme za manželkou bývalého Gemerského župana Františka Vešeléniho, o ktorom mám podklady, že bol aj v Hodejove. Naruším tak trošku doterajšie tvrdenia historikov a svoje tvrdenia budem opierať o zdroj  Vasárnapi Ujság  č. 37 zo dňa 12.9.1858 a Művészet č. 2 z roku  1913.

28. apríla 1644 umiera Žofia Bošňáková, pochovaná je na hrade Strečno v hradnej kaplnke. Počas Thököliho povstania je hrad spolu aj s kaplnkou zbúraný a zavalená je aj krypta v kaplnke.  Ale v ľuďoch ostala svätá spomienka na Žofiu a jej skutky, a preto ich najväčším želaním bolo vyslobodiť jej pozostatky zo zbúranej kaplnky. Želaniu ľudu bol ochotný naslúchať gróf Lővenburg z Tepličky a nechal pozostatky Žofie v ruinách hradu Strečno pohľadať.

Ako sa rozšírila táto správa, začali sa z vidieka zbiehať starí ľudia aj s deťmi a po veľkej, namáhavej práci medzi kameňmi a vo vápne našli konečne jej telo.  Stalo sa tak v roku 1698 a uplynulo 54 rokov od jej úmrtia. Radosť a hlboká úcta sprevádzala prenesenie jej pozostatkov do Tepličky kde bola vedľa kostola uložená do Loretskej kaplnky a pretože telo Žofie Bošňákovej bolo nedotknuté gróf Lővemburg požiadal biskupa z Nitry o súhlas, aby jej telo bolo vystavené a mohla ho vzhliadnuť verejnosť.

Leží v drevenej rakve, ktorú dal vyhotoviť gróf Illésházy, a ako na našom obrázku vidieť a na rakve je čitateľný nápis: „In signum perpetui amicabilis amoris fieri curavit Excellmus Suprem. Comes Cottus Trenchin et Lipt. Joannes Illésházy 1797.”

Správca kostola každému návštevníkovi otvorí veko rakvy, aby sa mohol pozrieť. Telo Žofie je úplne čierne, na ľavej ruke jej chýba malíček, na jej ústach je otvor, ktorý urobil niektorý bezbožný návštevník drevenou palicou. Jej telo je každoročne prezliekané do nových čiernych šiat, pretože vlhkosť okolo jej tela ich silno poškodzuje (ako niektorí tvrdia, potí sa jej telo).

Vo vnútri rakvy je malý  strieborný medailón s vyobrazením panny Márie, ktorú Žofia veľmi uctievala a bola majiteľkou medailónu. Nad rakvou, ako vidieť na obrázku, je jej podobizeň, znázorňujúca ju v maďarských šatách a na hlave má malú šatku. Podobnosť medzi jej znázornením z obrazu a jej pozostatkov je do dnešných dní dobre viditeľná. Na obraze je tento latinský nápis: „Haec effigies est Dnae Sophiae Bosnyák condam L. B. Francisci Vesselényi consortis, quae in arce Sztrechen anno 1644 die 28. aprilis pie defuncta est, arce vero diruta corpus huc in cryptam Ecclesiae delatum anno 1698, et quia incorruptum videtur ex indultu Excllmi D. Eppi Nitriensis, per me Com. Joan. Jacobum a Lövemburg qua Haereditarium pro aedificatione Catholicae fidei in conspectum hominum hic subtus positum est anno 1729.”

Ľud ju uznáva ako svätú a jej pozostatky často vyhľadávajú, kde v modlitbách, obracajúc sa na ňu dúfajúc, že s jej pomocou ich vypočuje samotný Boh. (http://epa.oszk.hu/00000/00030/00237/datum06447/cim206451/cim306452.htm)

Čo hovorí história: V roku 1729 v slávnostnom sprievode preniesli ostatky Žofie z krypty kostola do novopostavenej kaplnky. Baroková rakva mala sklenené veko. Nad rakvou zavesili podobizeň Žofie, ako ju predstavoval pôvodný obraz zo Strečnianského hradu. Obraz predstavuje grófku v takmer životnej veľkosti živými farbami a v odeve jej doby. V roku 1797 Ján Illesházy, ktorý bol vo vzdialenom príbuzenstve so Žofiou, dal jej telo obliecť do pozláteného rúcha a umiestniť do novej barokovej rakvy, ako aj zvýšiť jej podstavec. Rakva s ostatkami stojí na svojom pôvodnom mieste od roku 1729 až dodnes.

Predmetný článok vylučuje uvádzané sklenené veko rakvy, pretože sa v článku uvádza, že správca kostola každému návštevníkovi otvorí veko rakvy aby sa mohol pozrieť na telo Žofie. Sporné ostáva aj zlaté rúcho, článok uvádza každoročné prezliekanie tela do čiernych šiat. Spomenutá moderná podobizeň Žofie Bošňákovej bola vyhotovená v roku 1797 na základe silne poškodeného obrazu, ktorý je uložený na farskom úrade v Tepličke (http://epa.oszk.hu/00000/00009/00080/075-084-kronika.htm). V roku 1913 je už uvádzané sklenené veko rakvy, kedy došlo k jeho inštalácii je však otázne.

Čo hovorí história: Jej telo bolo v neporušenom stave, oblečené v čiernom odeve. V rakve boli uložené aj predmety, ktoré pochovali spolu s ňou obrázok snímania Ježiša z kríža, vyrytý do striebornej platničky a  jednoduchý ruženec.

Opäť tu dochádza k rozporu, v predmetnom článku je uvádzaný medailón znázorňujúci svätú pannu Máriu a nie obrázok snímania Ježiša z kríža. Tomuto faktu by nahrávala aj skutočnosť, že história uvádza Žofiu Bošňákovú ako veľkú ctiteľku panny Márie, ku ktorej sa mala vo svojich modlitbách obracať. Či časom došlo k výmene týchto predmetov, ostane už navždy zahalené rúškom tajomstva.

Taktiež bude zahalené tajomstvom, za akých okolností došlo k nálezu rakvy, či to bolo tak, ako opisuje predmetný článok, alebo to bolo úplne ináč, v tomto bode sa historici rozchádzajú, variácií je viac ako jediný styčný bod je osoba grófa Lővenburga.  Záhadou ostane aj chýbajúci malíček na ľavej ruke, či ho skutočne odsekli poklad hľadajúci vojaci kvôli prsteňu, alebo chýbal z iných neznámych dôvodov. Pokúsil som sa zväčšiť obrazy Žofie a hľadať prsteň, je mi jasné, že táto metóda by nič nepotvrdila a ani nevyvrátila. Na maľbe, ktorá je umiestnená nad rakvou, je po niekoľkonásobnom zväčšení cez projektor náznak prsteňa na malíčku ľavej ruky, ale môže to byť takisto len viac zreteľná farba, kontúry sú nejasné a ťažko čitateľné.  Moje osobné pochybnosti však smerujú k faktu, žeby svadobný, resp. zásnubný prsteň bol na malíčku a nie na prstenníku a fakt, že sa zachoval spomínaný medailón. Prípadnému zlodejovi si myslím, žeby neušiel pozornosti a nebol by ukradol len prsteň, ale aj medailón.  Prekvapením pre mňa bol obraz, ktorý nakreslil akademický maliar Stanislav Lajda a znázorňuje Žofiu s prsteňom na ľavej ruke, konkrétne na prstenníku. Ako sa dostal k tejto úvahe a čo použil ako predlohu, zatiaľ neviem.

Doslov: Článok z novín Vasárnapi  Ujság už bol známym historikom spomenutý, následkom zlého prekladu však došlo k mnohým dezinformáciám. Autor článku ako aj kresby resp. rytiny je zatiaľ neznámy. Doposiaľ sa mylne predpoklad Vagolgyi – tu upozorňujem, že nápis z novín Vágvölgyi képek, neznamená v preklade autora textu alebo obrázku ale doslova ide o výraz : obrazy z Považia.

Autor: Vladimír Gondáš

Foto:
Obr. 1 – http://epa.oszk.hu/00000/00030/00237/datum06447/cim206451/cim306452.htm
Obr. 2 – http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Bosny%C3%A1kZs%C3%B3fia.jpg
Obr. 3 – http://www.stanolajda.eu/gallery.php?gal_sekcia=9&sk_menu=2