Neboli by sme tým správnym regiónom, keby sa v našej ľudovej slovesnosti nevyskytovali aj príbehy z minulosti, jemne povedané strašidelné, a aby neupadli do zabudnutia, pár si ich oživíme. Tak sa pozrime, čo sa rozprávalo na konci 19. storočia v našom regióne.

Na úvod začíname s bosorkou zo Sútora. Pred mnohými rokmi predtým ako rozprávajú v Sútore, žila jedna stará vdova, ktorá bola pôvodne pôrodná baba, ale medzi ľuďmi mala povesť bosorky. Hovoria, že ju viacerí videli v noci ísť na kraj dediny, kde sa premenila na mačku, a kde malo byť už viac mačiek na tom mieste. Keď odbila polnoc, tak sa opäť premenila na starenu a unaveným krokom kráčala domov. Jej dom stál na hornom konci dediny a pokiaľ bola preč, tak miestni zamkli jej dom a odniesli so sebou kľúč od dverí. Aj tak sa však dostala dovnútra kľúčovou dierkou, keď sa premenila buď na motýľa alebo chrobáka.

Keď sa táto starena rozhodla umrieť, tak si zo susedstva zavolala jednu vdovu a tej porozprávala celé svoje majstrovstvo, ako treba počarovať kravám, v ktorých rastlinách sa skrýva čarovná moc bosoriek. Táto žena tam bola, keď stará bosorka umrela, a tak sa povráva, že keď jej udrela posledná hodina, tak jej dom bol plný bosoriek, ktoré tancovali okolo jej postele s metlami, poniektoré mali podoby mačiek, poniektoré psov a niektoré mali podobu starien. Vtedy sa skutočnou bosorkou stala aj zaučená vdova a dva dni ju v dedine nik nevidel, lebo ostatné bosorky ju vzali so sebou. Keď sa vrátila domov, tak bola stará bosorka už pochovaná, ale v jej dome sa bosorky naďalej stretávali a to 13. deň každého mesiaca, presne o polnoci a medzi zúčastnenými bola aj mŕtva a pochovaná bosorka. Tento dom odvtedy miestni pomenovali ako bosorácky dom a nechali ho úplne spustnúť až sa rozpadol. Dnes už nie sú stopy ani po jeho základoch, ale v spomienkach viacerých miestnych žien sa zachovali mnohé strašidelné príbehy  a skutky, ktoré mali spomenuté dve bosorky mať na svedomí.

Druhý príbeh sa odohráva na periférii Rimavskej Soboty v susednej Tomášovej, kde sa mal v strede 80. rokov 19. storočia odohrať tento príbeh:

Istý Ján B., obyvateľ Tomášovej, išiel domov z hostiny a bol na ceste, keď práve odbila polnoc. Zrazu však začul za sebou šuchotavé kroky, obzrel sa a uvidel, ako za ním kráča postava so šedivými vlasmi odetá v mníšskom habite. Veľmi sa preľakol a ponáhľal sa domov,  ale nič iné nerobil, len sa sústavne obzeral dozadu a pri každom jednom kroku cítil čím ďalej, tým väčšiu ťažobu. Keď došiel pred dvere svojho domu, tak už bol na pokraji síl. Keď chytil kľučku na dverách, tie sa samé otvorili a on na zem dopadol už ako mŕtvy. Na buchot spôsobený pádom sa zobudila jeho manželka a počula ešte keď šedivý mních vyriekol slovo: „ Potiaľ“. Miestni tak rozprávajú, že tá postava bola smrť.

Tretí prípad sa odohráva v Janiciach, kde mala bývať starena Dorka Bürkövá, ktorá vedela tak  počarovať kravám, že tieto buď nevošli do maštale,  alebo ich nevedeli z maštale dostať, pokiaľ ona nespravila olej zo sto druhov rôznych rastlín a nepomazala nimi konce rohov kráv. Dokázala im počarovať aj tak, že tieto potom nedávali mlieko, keď sa kravy vracali domov z paše, tak vyzerala kravu, s ktorej majiteľom mala konflikt. Stojac v bráničke počkala, až sa kravy priblížia a od vyhliadnutej kravy odobrala trošku mlieka, toto dala zovrieť, pridala zmes byliniek a na druhý deň ráno, keď gazdovia vyháňali kravy na pašu, tak týmto vývarom pofŕkala vybranú kravu. Táto bola odvtedy počarovaná a nik iný okrem stareny nedokázal kravu od prekliatia oslobodiť.

Tých príbehov zo spomienok našich predkov je trošku viac a postupne ich zverejním, aby sa naplnil názov príspevku, ktorý som vybral. Najbližšie sa pozrieme za duchmi z Tisovca a zo Sobôtky…

Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj: Etnografia A Magyar Néprajzi értesítője z roku 1896
Ilustračné foto: aeterna.qip.ru, http://mffg.ru