Krvavý masaker v Rimavskej Sobote
V meste Segedín, žil Silvester Gárgyán. Na svoj chlebík si tam zarábal ako mäsiar a oženil sa s Juliannou, dcérou miestneho staviteľa Jozefa Kissa. Dnes už nie je možné určiť, že prečo zavesil svoje povolanie na klinec. Predpokladám však, že dôvod bol nasledovný. V tom období sa ukončovala výstavba súdnej sédrie a väznice v Rimavskej Sobote, kam bolo treba prijať nových zamestnancov. Možno vidina štátneho zamestnania a s tým spojené pridelenie služobného bytu spôsobili, že sa do Rimavskej Soboty prisťahoval mladý manželský pár a Silvester Gárgyán nastúpil ako dozorca do miestnej väznice. V práci si počínal dobre a získal povesť svedomitého a zodpovedného človeka. V manželstve sa im narodili dvaja synovia..
Niekedy okolo roku 1895 prišiel do Rimavskej Soboty pracovať ako dozorca finančnej správy istý Benő Vassicek. Dvaja chlapi sa spriatelili a Vassícek k nim najskôr sporadicky a potom častejšie začal chodiť na obedy. Gárgyán mohol byť dobrým dozorcom, ale unikala mu skutočnosť, že už nie strava je hlavným motívom častých návštev jeho kamaráta. Na chvíľu sa aj zdalo, že sa situácia upokojí a vráti do normálu, lebo Benő Vassícka preložili jeho nadriadené orgány slúžiť do Rožňavy. Milenecké puto však bolo silnejšie, ale za danej situácie bolo už len v písomnej forme. Jeden takýto list Julianna možno úmyselne a snáď z nepozornosti nechala v šuflíku stola. Osud to zariadil tak, že sa dostal do rúk, kam sa dostať nemal. Silvester Gárgyán zistil, že sa stal tým povestným piatym kolesom na voze. Idylické manželstvo sa zrútilo a miesto príjemného domova, to bolo miesto každodenných hádok. Silvester Gárgyán si pýtal radu, od hlavného dozorcu, že čo má robiť. Bolo mu poradené, aby získal presvedčivý dôkaz o nevere manželky a na tom základe si podal žiadosť o rozvod.
Medzitým jeho manželka niekedy v októbri roku 1895 odcestovala k svojim rodičom do Segedínu. Posledný deň toho istého mesiaca sa za ňou vybral aj on sám, aby ju priviedol späť do Rimavskej Soboty. Pravdepodobne našiel pochopenie u svojich svokrovcov, lebo sa aj s manželkou vracal domov. Julianna mu však počas cesty v Jesenskom ušla a jej kroky smerovali za jej milým do Rožňavy. Nevedno ako, ale Gárgyán sa dozvedel, že na druhý deň milenecký pár bude cestovať vlakom cez Jesenské. Mal mať akurát službu vo väznici ale u svojho nadriadeného si vybavil mimoriadne voľno. Jeho nadriadení s ním súcitili a keďže v práci si všetko plnil tak ako mal, vyšli mu v ústrety. Dňa 1.11.1895 bol Gárgyán na stanici v Jesenskom, keď tam prišiel vlak od Rožňavy. Použil násilie, aby si manželku odviedol domov k deťom.
Doma to bola tichá domácnosť a Julianna aj s deťmi si išla večer okolo ôsmej ľahnúť. Pri stole v kuchyni zostal Silvester Gárgyán a dočítaval lacný román s názvom : Krvavý jarmok v Békeši alebo zavraždenie 16 osôb. Keď zošitový formát dočítal, v jeho očiach sa už odrážal nebezpečný lesk. Zo stola vybral a nabil revolver a taktiež si vzal dlhý kuchynský nôž. Najskôr bodno-reznými ranami zavraždil v spánku svojich synov. Napokon bodol aj svoju manželku priamo do pŕs a potom do hlavy. Útok však nebol smrteľný a ona sa začala brániť, nasledujúce dva výstrely z revolvera ju usmrtili. Silvester Gárgyán sa vrátil do kuchyni a napísal päť listov, ktoré nechal na stole. Potom obrátil revolver na seba a v rýchlom slede za sebou, si dvakrát strelil do oblasti brucha. Jeho zranenia boli nezlučiteľné so životom.
V tom prvom liste boli ich údaje : Silvester Gárgyán 35 ročný, Julianna rod. Kissová 27 rokov, syn Silvester 7 rokov a syn Jozef 4 ročný. Skutok som spáchal v čase medzi 21.00 a 22.00 hod.
V druhom liste bolo znenie : Drahý otec, mama a Jožko. Keď sme sa vracali domov, tak mi v Jesenskom ušla a vybrala sa za financom do Rožňavy. Na druhý deň niekam cestovali, tak som ich počkal v Jesenskom a priviedol som ju domov k jej deťom. Týmto je všetkému koniec, Boh nech je s Vami.
Ďalšie listy adresoval svojim nadriadeným, kolegom a rodinným priateľom. Oznamoval, že k vraždám a samovražde ho dohnala hanba, ktorá ho postihla a on ďalej nedokáže takto žiť. Rozlúčil sa so všetkými a na záver ich žiadal, aby celej jeho rodine zabezpečili dôstojný a pekný pohreb.
Policajné vyšetrovanie ako aj vykonané pitvy potvrdili, že sa skutok stal práve tak, ako ho uvádzam. Zistilo sa tiež, že išlo o pomerne dobre finančne zabezpečenú rodinu a vylúčili sa prípadné materiálne príčiny.
Do jednej rakvy vložili Silvestra Gárgyána s mladším synom Jozefom a do druhej jeho manželku Juliannu so synom Silvestrom. Ich zostatky boli umiestnené v márnici župnej nemocnice, kam prúdil veľký dav ľudí a dostavil sa na miesto aj otec Julianny, ktorý srdcorevúco zaplakal, keď uvidel vystavené telá.
Poobede dňa 4.11.1895 sa v rimavskosobotskom cintoríne za veľmi veľkej účasti obyvateľstva konala posledná rozlúčka s celou rodinou Silvestra Gárgyána.
Viaceré dobové periodiká sa okrem popisovania tragického skutku a jeho okolností, pozastavovali pri tom, že lacné brakové romány, ktoré uvádzajú násilné skutky, tak by sa nemali vôbec vydávať.
Obrázok je ilustračný zo stránky obrazky.4ever.sk
Zdroje :
Gömör zo dňa 3.11.1895
Pesti Hírlap zo dňa 5.11.1895
Szentesi Lap zo dňa 8.11.1895
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
