Prvé úvahy na založenie tohto združenia sa začali v priebehu roku 1887, z toho dôvodu, že tento starobylý spôsob lovenia zveri mal viac priaznivcov v Gemerskej župe. Tento druh športu bol výsadou šľachty, napokon aj iniciátorom na vznik tohto združenia bola naša miestna šľachta.

Založenie združenia sa datuje na 30. septembra 1888 a malo 27 členov. Jej predsedom sa stal veľkostatkár zo Širkoviec Barnabáš Fay, podpredsedom hlavný slúžny sudca Rimavskosečského okresu a zároveň poslanec Uhorského parlamentu  Ladislav Draskóczy z Jesenského, tajomníkom gróf Arthur Almássy slúžny sudca z Jesenského a pokladníkom Július Bornemisza veľkostatkár z Uzovskej Panice. Združenie na zakladajúcej schôdzi rozhodlo, že ešte toho roku usporiada dve súťaže, a to 30. septembra pre šteňatá  a 28. októbra pre dospelé chrty.

Tento druh športu nie je jednoduchý, odohráva sa na lúkach a pasienkoch. Jazdci na koňoch najskôr musia vyduriť z pelechu zajaca, potom podľa  vopred vykonaného losovania nastupujú chrty spravidla vo dvojiciach. Chrty ako lovecké psi používajú v prvom rade svoj zrak a za predpokladu, že sa vyplašil zajac je dvojica vypustená na lov. Každého chrta sprevádza na koni rozhodca, jemu nesmie žiaden z jazdcov skrížiť cestu. U každého psa rozhodca boduje nasledovne, za prvý dotyk alebo prvé uhryznutie sú 2 body, ďalšie uhryznutie alebo dotyk  je 1 bod, séria dotykov alebo uhryznutí sú 2 body, chytenie zajaca 1 bod. Za predpokladu, že sa neuskutočnil žiaden dotyk alebo uhryznutie, rozhodca rozhoduje podľa väčšej aktivity psa. Pri nerozhodnom stave nasleduje opakovaný hon, minimálne však s polhodinovou prestávkou pre oddych psa. Súťaž sa uskutočnila na lúkach pri Dobrej (dnes časť obce Bottovo), ktoré boli známe výskytom kvalitných zajacov a veru, v minulosti sa aj lovci z Veľkej dunajskej kotliny presvedčili, že tie podceňované slovenské zajace, ako ich oni nazvali, veru, aj pred ich ozaj dobrými chrtmi im náš zajac mohol roznášať listy pred ňufákom.

Na súťaž šteniat bolo prihlásených len sedem chrtov, hlavným dôvodom je sucho a nedostatok zajacov na niektorých vidiekoch a bez nich sa šteňa chrta nedá dostatočne vytrénovať, pritom každý chovateľ má svoje ambície a tie mu nedovolia, aby na súťaž doniesol netrénovaného psa. Zo siedmych prihlásených psov sa len päť postavilo na štart, zvyšné dva pre poranenie labiek odhlásili zo súťaže. Počasie vyložene prialo, terén bol pekný, a tak 15 pánov zasadlo do sediel koní a v sprievode 20 kočov, kde bolo viac osôb nežného pohlavia, ktoré osvietilo svojim pohľadom našich športovcov.  Súťaž prebehla v najväčšom poriadku a veru, nejeden zajac podrobil dlhému behu chrty a zabrať dostali aj kone s jazdcami. Súťaže boli vyrovnané a rozhodoval len jeden bod či dva. Súťaže sa zúčastnili psi Poklad a Zloduch od Dionýza Szeleczkého, pes Jeleň od Ladislava Draskóczyho, pes Žid od Móra Putnokyho a suka Milá od Kolomana Ragályiho.  Keďže bol nepárny počet psov, voľný žreb prial psovi pod menom Žid, ktorý však, aby nebol zvýhodnený, tak absolvoval beh mimo súťaž. Vo finále potom porazil psa menom Poklad. Jeho majiteľ Mór Putnoky ako víťaznú trofej získal ozdobný jazdecký bič s masívnou rúčkou zo striebra, na ktorej bol vyrytý dátum s nápisom Prvá súťaž šteniat chrtov loveckého združenia Gemerskej župy.  Obed bol podávaný v milej atmosfére vo voľnej prírode a večeralo sa v Rimavskej Sobote v hostinci, kde nasledovala zábava pri živej hudbe.

Takto teda prebehol prvý súťažný deň nového loveckého združenia Gemerskej župy.  Základné pravidlá združenia boli v septembri roku 1890 opakovane schválené Uhorským kráľovským ministerstvom vnútra.  Hlavná súťaž sa odohrávala v dňoch 28. až 30. novembra, záujem bol veľký a zúčastnili sa všetky známejšie rodiny Gemerskej župy. 25 jazdcov zasadlo na sedlá koní, medzi nimi bájna amazónka- grófka Leontína Teleki. Množstvo kočov sprevádzalo jazdcov veľakrát cez kríky a tŕnie, ale svätý Hubert držal nad podujatím ochrannú ruku, rešpektujúc  žiarivo krásne dámske osadenstvo, ktoré z kočiarov sledovalo snahu športovcov. V hlavnej súťaži o strieborný pohár sa stala zriedkavá a nevídaná vec. Chrt menom Omrvinka grófa Artúra Almássyho a chrt menom Vánok Štefana Faya narazili na tak silného zajaca, že ich povláčil až do Pavloviec, čo je vzdušnou čiarou cez štyri kilometre, no a zajac nebežal v priamke, takže to bolo o dosť viac. Rozhodcovia Júlis Ragályi a Július Bornemisza cez jarky a kríky nasledovali lov. Na začiatku dediny Pavlovce našli v cigánskej chatrči zajaca ako oddychuje v lone cigáňa a vedľa neho odpočívali napoly strnulé obidva chrty. Zajaca zobrali do sedla a odniesli ho k čakajúcej spoločnosti. Ako sa zajac čiastočne spamätal, tak mu dámy uviazali okolo krku červenú stuhu a jeden zo športovcov ho odniesol na susedné územie princa Coburga, kde je lov zakázaný, aby si tam, keď si už oddýchne, užíval zlatú slobodu, ktorú si svojim hrdinským behom zaslúžil.

Zásluhou grófa Arthúra Almássyho sa zachovalo viac príbehov z týchto podujatí a pomerne humornou formou ich poňal určitou formou poézie ( Možno to niekedy spracujem ). Na úvod vždy popisuje dámske osadenstvo, a potom celý priebeh lovov.  Vieme tak, že 3. októbra 1891 tam boli ako diváčky Alžbeta Farkašová, Lenka Bónisová, grófka Etelka Almássy, grófka Blanka Teleki zo sestrou, Róza Záborská z Čamoviec, z Novohradskej župy Margita Balážová, Gizela Hámos z Čerenčian, slečny Törökövé z Rimavských Janoviec, Lujza Biháry, vnučka Muki Károlyia, Andrea Kubinyi, Matilda Putnoky, Jolana Szeleczká, Elma Horváthová a Martha Guldenfingen z Banskej Bystrice, Margita Fayová, Margita Molnárová, Margita Vályi, tri dcéry Eleka Ebeczkého zo Širkoviec a mnoho iných.

Tieto podujatia naberali na popularite a opakovane sa ich zúčastňoval Ladislav Hámos, hlavný župan Gemerskej župy, pribúdali aj ďalšie známe mená šľachty, ako napr. Barnabás Mariássy, barón Alexander Nyáry, Ede Sziklay, Július Ragályi, Nelli Szakál z Pešti, Róza Szeyeffert, zo Spiša Nóra Badányi, husársky nadporučík Alexander Samarjay, Ivan a Elemér Nagy, Andor Repeczky, Karol Steinprinz atď. Tieto lovy potom každoročne pokračovali a boli to športovo spoločenské podujatia miestnej honorácie zvyčajne sa stretávali v hostinci na Dobrej a končili zábavou až do neskorých ranných hodín zábavou v hostinci Tri Ruže v Rimavskej Sobote.

Dňa 18. októbra 1901 sa v Tornali konala prvá súťaž chrtov v Uhorsku vo forme ako ju poznáme dnes, dostihy chrtov. Víťazom sa stal chrt Vigano  grófa Adama Vaya, prihlásených bolo 19 psov, jeho pes Vigano bol umiestnený do chovnej stanice v Szabolcsi a už po prvom vrhu mal štyroch prvotriednych nástupcov. Z druhého párenia vynikol Uhorský šampión pod menom Galiba.

Tieto súťaže v dostihoch chrtov postupne vytláčali starobylé zvyky lovenia chrtmi, a to bol pravdepodobne aj dôvod konca Gemerského loveckého združenia a možno to malo na svedomí náhle úmrtie grófa Arthúra Almássyho, ktorý bol hnacím motorom. Poslednú akciu zaznamenávam zo dňa 10. až 11. októbra 1908. Zahájenie bolo na lúkach pri Dobrej a nakoniec bola zábava v Kasíne v Rimavskej Sobote.  Dr. Vojtech Baghy a Zoltán Szontágh ml. mali prihlásených troch chrtov, Gejza Farkaš, Antal Hámos, Ferenc Gencsy, Tibor Pattay a barón Alfonz Vécsey po dvoch. Víťazom sa stal pes Purgó baróna Alfonza Vécseya.

Na záver ešte uvádzam zoznam majiteľov chovných staníc v Gemerskej župe z roku 1893, mali ich : gróf Arthur Almássy, Štefan Bornemisza, Barnabáš Fay, Štefan Szentmiklóssy, Dionýz Szeleczky, Abrahám Farkaš, Július Ragályi a Ladislav Draskóczy.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroje:
Budapesti Közlöny  z 24. septembra 1890
Vadász és Versenylap z 1. januára 1888
Vadász és Versenylap z 1. januára 1889
Vadász és Versenylap z 18. októbra 1891
Vadász és Versenylap z 6. novembra 1897
Vadász és Versenylap z 19. novembra 1898
Vadász és Versenylap z 23. februára 1907
Vadász és Versenylap z 21. októbra 1901
Vadász és Versenylap z 18. októbra 1908

Foto zdroje:http://www.topdog.sk/category/psie-sporty/ – ilustračná chrta a zajaca, Kaštieľ grófa Arthura Almássy v Jesenskom a pastva pri Širkovciach, kde sa časť lovov konala.