O tom, že neďaleko nás je kostol z čias Árpádovcov, vie len pár ľudí, pritom ide o skvost ktorý je ozdobou nášho okresu. Priznám sa, že ani ja som ešte vo vnútri nebol a za to, že tú možnosť ešte budem alebo budeme mať, vďačíme PhDr. ThDr. Flórianovi Františkovi Rómerovi (1815 – 1889 ). Jeho životopis je úžasný a len v skratke uvediem, bol kňazom, univerzitným profesorom, vychovával arcivojvodu Jozefa, počas revolúcie dosiahol hodnosť kapitána honvédov – zúčastnil sa bitky o Vác a znovu dobytia Budy. Po revolúcii bol uväznený vo Viedni, v Olomouci a Brne. V roku 1854 prepustený na amnestiu. V Oradei založil slávnu knižnicu v biskupskom paláci, ktorá obsahuje 20 000 zväzkov. Zakladateľ maďarskej modernej archeológie, zakladajúci člen maďarskej historickej spoločnosti. Nositeľ rytierskeho kríža rádu železnej koruny. Ako sa stal opátom v Rimavských Janovciach nám sám teraz rozpovie:

Momentálne Vám predstavím ruinu, ktorá je povolaná, aby sa stala vzorom pre historické stavby, a aby sa stala povestnej župe ozdobou. Kto navštívil prírodné krásy Gemeru, svetoznáme jaskyne a pozná ten krásny kraj, možno ho zo starodávnych čias napadnú spomienky na hrady v Hajnáčke, Hodejove, Muráni či Krásnej Hôrke, staré kostoly sa nestretli s veľkým záujmom. O týchto sa písalo v minulých storočiach a aj v tomto, ale z akého dôvodu a s nezaslúžením, nezáujmom sa nevenovala doteraz pozornosť stále chýrnej donedávna celej, dnes už len aspoň zo stojacími múrmi, kultúrnej pamiatke – katolícky kostol v Rimavských Janovciach. O tomto ani Bartholomeides nič nevedel, keď s mravčím úsilím zbieral podklady k svojmu dielu, ale o tento kostol sa nestarali ani iní, ktorí písali o Gemerskej župe. Nie je sa čomu čudovať, veď kto by venoval pozornosť zanedbanej stavbe s tmavými stenami, rozpadnutým vežiam, prepadnutej streche a spadnutému stropu. Kostol skôr pripomínal chatrnú stodolu. Kto by hľadal v kope kamenia opátske sídlo, ozdobené dvomi vežičkami, ktoré boli z diaľky viditeľné a okolo stojaci kláštor. Toto náboženské územie v starodávnych časoch tak ako Janovciam ,ale aj celej Rimavskej kotline sa stalo ozdobou.

Kto by dnes z vlaku, ktorý sa preháňa vedľa toho, by niečo spozoroval. O opátskom kostole v Rimavských Janovciach ako zo starších a tak aj novších dôb vieme len veľmi málo, aj keď som hľadal, kde sa len dalo. Je možné, že zo závisti v minulých storočiach žijúci nový majitelia, aby ich nik neobťažoval, po zániku opátstva na škodu celej župy navždy sa stratili údaje o tejto stavbe. Z vidieckych menších opátstiev ťažko nájdeme podobné ako je v Janovciach, a ak sa nám podarí obnoviť ho v starodávnom štýle, bude skutočným vzorom pre cirkevné kruhy. Miesto oltáru je kruhového pôdorysu, jednoduché otváranie hlavných drevených dverí, okná má vysoké a úzke. Na západnom priečelí viditeľné kruhové okno v tvare lievika. Ozdoby ako zvonku tak aj zvnútra absentujú, čo poukazuje na skutočnosť, že bol postavený ešte pred Tatárskym vpádom. A nie štedrosť panovníka prispela k jeho stavbe, ale zásluhou poprednej šľachtickej rodiny, aby mnísi v kláštore, ktorí vykonali službu Bohu, modlili sa nad popolom tých, ktorí ho dali postaviť. Sledujúc historické pramene viem, že opátstvo, pomenované po krstiteľovi sv. Jána, kedysi ako aj dnes patrilo pod Biskupský úrad v Ostrihome, toto je uvádzané aj na listine z roku 1397. Potom už len viem, že v roku 1557 nebol v Janovciach opát, lebo Mikulášom Oláhom držaná synoda ho necitovala. Synoda vedená Petrom Pazmányom v roku 1629 v priložených pripomienkach uvádza, že posledný opát z Janoviec bol v mlyne na svojom vlastnom majetku zavraždený mlynárom, samotné opátstvo je uvádzané ako v minulosti kvitnúce.

Reformovanie na tomto vidieku silnelo, aj keď Janovce  a Jesenské patrili pod dekanát v Rimavskej Sobote, spomínajú sa ako farnosti. Reformovaná cirkev mala svoje miesto tu už v roku 1613 a patrila pod Janovce aj farnosť v Pavlovciach a Belíne. Ale myšlienka, žeby kamenný kostol reformovanej cirkvi postavili husiti, pretože dve tretiny kostola sú veľmi staré a na jeho východnej strane smerom k hradskej na začiatku storočia bola dostavaná a opravovaná veža kostola. Musím dementovať vplyv husitov na kostol, pretože je zrejmé, že jeho staršia časť pochádza z obdobia gotiky, ktorý v dávnych časoch ľuďom obce slúžil ako sídelný farský kostol, kým väčšia farnosť z románskych čias patrila pod kláštor, ktorého múry boli ešte viditeľné na konci minulého storočia. Neskôr z ostatkov kláštora bol postavené sídlo rodiny Fayovcov a Törökovcov. A taktiež múr oddeľujúci pozemky sídla rodiny Török od kostola. Spomínajú aj to, že na brehu rieky Rimava boli viditeľné múry opátskeho majetku, a tak je nespochybniteľné, že v starodávnych časoch obhospodarovalo túto časť opátstvo. Aj keď po zániku skutočného opátstva bolo toto darované cirkvi a všetko nasvedčuje tomu, že nasledujúcich opátov zaujímal len titul a erb a  kostolu nevenovali žiadnu pozornosť, aspoň som nenašiel žiadne stopy, ktoré by tomu nasvedčovali. Našiel som však stopy po viacerých opravách, videné je to na oblúku kostola OB CVLTVM DIVIiNVM IN HONOREM S IONNAIS BAP. RESTAVRATVM EST HOC TEMPLVM. A. 1751. A pod týmto je nápis RVRSVM REPARATVM FRONTISPICIO ORNATVM EST. 1837. Poslednému nápisu vďačíme za to, že štýl baroka ktorým bola uskutočnená oprava na priečelí kostola bude musieť byť odstránená ak chceme zachovať jeho pôvodný výzor.

(pokračovanie nabudúce)

Dodatok: História obce Rimavské Janovce bude postupne uverejňovaná na týchto stránkach a príspevky sú v súčinnosti a na požiadanie Obecného úradu v Rimavských Janovciach.

Preklad prvého latinského nápisu:  Služba pre uctievanie bohov na počesť Jána Krstiteľa potrebná k obnove chrámu.
Druhý nápis:  Znovu opravené čelo ornamentu.
(Ak sa mýlim s prekladom, prosím, opravte ma.)
Na snímkach: Kostol v Rimavských Janovciach perokresba F.F. Rómera z roku 1874, pred rekonštrukciou, podobizeň F.F. Rómera – zdroj sk.wikipedia.org
Článok je krátený a ide o voľný preklad.