V jarných mesiacoch máj a jún roku 1927 sa v meste Miškovec spustila séria krádeží bicyklov a za krátku dobu sa ich stratilo dvadsať. Polícia už týždne márne hľadala bezočivého zlodeja, ktorý používal rovnakú metódu. Keď na ulici našiel odstavený bicykel, tak naň rýchlo nasadol a šialeným tempom uháňal z miesta činu.

Neskôr sa ku krádežiam bicyklov pridružili aj podvody, jeden neznámy, pekne oblečený mladík, si na ulici vyhliadol cyklistu a pekne ho požiadal, aby na niektorý z úradov doručil list a odovzdal ho adresátovi. Najčastejšie si vyhliadol poslíkov alebo robotníkov, ktorí za pár halierový úplatok padli do pasce podvodníka. Prisľúbil im totiž nepatrnú odmenu, ak list doručia adresátovi, samozrejme zatiaľ, kým niesli list do úradu, zverili bicykel podvodníkovi. Adresáta hľadali márne a taktiež márne hľadali aj svoj bicykel, keď sa vrátili späť na ulicu.

Pátranie polície už koncom júna naberalo na intenzite a na základe svedeckých výpovedí disponovali už presným opisom páchateľa. Zanedlho sa im podarilo identifikovať páchateľa, ktorým bol 23-ročný strojný zámočník, bývalý zamestnanec maďarských štátnych železníc, odkiaľ ho však pre lajdáckosť prepustili. Keďže sa mu nepodarilo nájsť zamestnanie, tak začal vykonávať drobné krádeže, až skončil pri bicykloch a podvodoch. Domová prehliadka nepriniesla žiaden výsledok a bolo vyhlásené celoštátne pátranie. Po Ladislavovi Polgárimu sa zľahla zem. Tu však vstúpila do hry sklamaná slečna, ktorú takto nehanebne opustil, a ona polícii uviedla, že jej milý odcestoval do mesta Níregyháza,  stadiaľ šiel k československým hraniciam. Polícia z Miškovca okamžite požiadala o pomoc riaditeľstvo žandárov v Košiciach.

Ďalší príbeh Ladislava Polgáriho je tragický, na konci augusta bol už úplne bez peňazí, a tak sa rozhodol, že prekročí hranice Československa a v niektorom z väčších miest si skúsi nájsť poctivú prácu. Išiel pešo, pretože cestu smerom k Bánreve poznal najlepšie, podarilo sa mu nepozorovane prekročiť štátne hranice a pešo sa dostal do blízkosti Rimavskej Soboty. Večer ho zastihol na preňho neznámom mieste, a tak unavený, smädný a hladný, keď už niekoľko dní  nič nejedol, vošiel v prvej dedine do krčmy. Počkal, kým bude s krčmárom sám, a vytiahol na neho pištoľ, strachom ochromeného krčmára okradol a dal sa na útek. Krčmár sa však rýchlo spamätal a zburcoval celú obec. Polgári pri úteku nocou zablúdil a to už mu boli na stope žandári.

V panike vytiahol pištoľ a začal strieľať, v rýchlom slede vystrelil šesť nábojov smerom na približujúcich sa žandárov, ktorí boli od neho vzdialení len osem až desať krokov. Jedna z guliek priamo trafila srdce strážmajstra, ktorý klesol mŕtvy k zemi, druhý žandár dostal viac zásahov a mal ťažké zranenia. Polgári unikal ďalej, ale prebehol len pár sto metrov a od únavy  a vyčerpania stratil vedomie. V bezvedomí ho našiel jeden zo žandárov, a tak jeho púť skončila pred sudcom v Rimavskej Sobote. Vynesený ortieľ bol nemilosrdný a na dvore väzenia v Rimavskej Sobote, tesne pred vianočnými sviatkami, sa stavala šibenica, na ktorej už teraz vrah Ladislav Polgári rukou kata ukončil svoju pozemskú púť.

Polícia v Miškovci bola žandárskym riaditeľstvom z Košíc vyrozumená o celom prípade aj o vykonaní rozsudku, a tak na spis zlodeja bicyklov v Miškovci pribudla poznámka – podozrivý zomrel.

Doslov: Z malého zlodeja sa stal lupič a neskôr aj vrah, nepomohol mu ani útek pred spravodlivosťou do iného štátu, kde spôsobil ešte ťažšie zločiny a tak bol po práve aspoň z môjho pohľadu popravený.
Ide o voľný preklad a skrátený text, na priloženej fotografii je budova súdu, kde bol odsúdený a v dvore za budovou aj popravený.

Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj: Pešti Hírlap zo dňa 30.12.1927