Vitajte v Hodejove !

Druhý aprílový týždeň roku 1948 sa v meste Rimavská Sobota niesol medzi verejnosťou v znamení príprav na Hodejov. Keď sa náhodný návštevník spýtal na čo sa má ísť do Hodejova, tak už školopovinný žiak alebo dôchodca svorne odpovedali zvedavcovi : No predsa pobiť sa resp. ukážeme im. Tieto vášne privolával nadchádzajúci víkendový zápas medzi mužstvami ŠK Hodejovo verzus ŠK Rimavská Sobota. V stávke bolo príliš veľa. Hrali sa majstrovstvá kraja I. A. triedy a jej víťaz postupoval do divízie. Mužstvo Rimavskej Soboty si už nemohlo dovoliť prehrať, na jeho zaváhanie čakali ďalší adepti na postup a to Tisovec, Tornaľa a Hodejov. Pred rokom sa prvého mája na zápase týchto dvoch súperov pobili ako hráči tak aj diváci. Tohto roku sa začali fanúšikovia v Rimavskej Sobote mobilizovať a sľubovali odplatu Hodejovčanom. U nás platilo heslo, že keď nie gólmi, tak päsťami si treba vybojovať víťazstvo. Nejeden futbalový rozhodca takto v Hodejove absolvoval bezplatný kurz plávania v miestnom potoku, keď jeho píšťalka nepískala podľa nôt našich predkov. Zlé jazyky neskôr tvrdili, že sa ten potok zreguloval kvôli rozhodcom, voda v ňom bola zrazu plytká a tak tie kurzy zanikli. Síce staršia garnitúra divákov nezabudla počas nepriaznivého stavu rozhodcovi pripomenúť, aby si dával pozor, lebo potok už je vybetónovaný a on sa veľmi udrie, keď tam skočí hlavičku. Vrátiac sa späť k predmetnému zápasu, tak aj dobové noviny písali, že možno dôjde ku grécko – rímskemu zápaseniu, aj keď nie úplne, lebo tu budú lietať aj v zápasení nepovolené zauchá a silné direkty. Dňa 13.4.1948 už od obedňajších hodín boli v permanencii taxíky, ktoré z Rimavskej Soboty zvážali do Hodejova divákov. Ďalší cestovali vlakom a k nám ich dorazilo viac ako štyristo. Našinci však tiež nelenili a na pomoc do boja proti mestským fanúšikom sa zoraďovali družobné posily ultras z okolitých obcí. Náš predseda futbalového oddielu učinil nepochopiteľný krok a pozval na zápas príslušníkov Národnej bezpečnosti, ktorí sa veľmi husto hemžili v oboch sektoroch a hneď v zárodku tak zmarili črtajúce sa skvelé nedeľné odpoludnie. To už o 16.00 hod., nastupovali na ihrisko obe mužstvá, ktoré priviedol na hraciu plochu rozhodca Válik z Podbrezovej. Hosťujúci diváci spustili bojový pokrik „Tempo Sobota“, pričom im domáci posmešne kontrovali „Tempo nedeľa“. Rozhodca si neprozreteľne predsavzal, že bude fúkať nestranne, lebo mu chrbát kryli príslušníci národnej bezpečnosti. Veď on ešte do Hodejova príde, keď tu ochrancov mať nebude... Hráči Rimavskej Soboty sa na začiatku zápasu nevedeli vyrovnať s malými rozmermi nášho ihriska. Mali však šťastie a už v siedmej minúte dal Szapári gól, keď trafil presne pod hornú žrď. Klobúky hosťujúcich divákov sa v radostnej eufórii vzniesli nad ich hlavy. Domácich priaznivcov triafal šľak, keď o tri minúty dal Murányi druhý gól. Jasot hostí nepoznal hraníc a keďže naši rodáci nevedeli prefackať hnusných soboťanov, tak začali povzbudzovať. Hodejovčania začali hrať ako besní, však dvojnásobná potupa bola neprípustná, lenže proti bol brankár Juhász, ktorý neuveriteľnými zákrokmi držal svoje mužstvo nad vodou. Došlo to až tak ďaleko, že po jednom zo zákrokov dostal od obrancu Molnára ako poďakovanie pusu. V konečnom účtovaní sme prehrali 0 : 3 a v tej sezóne Rimavská Sobota postúpila do divízie. V Hodejove sa však nezabúdalo a o rok sme postúpili do divízie aj my. To je však už úplne iný príbeh...

Zdroj : Národný front zo dňa 20.4.1948