História Gemera: Dobytie hradu Muráň

Pri hľadaniach v archívoch sa občas pritrafí nájsť zmienku o udalostiach, o ktorých človek ani netuší. Rozvediem prípad, ktorý sa stal v letných mesiacoch roku 1902, kedy Rakúsko – Uhorská armáda uskutočnila súbežne viac vojenských cvičení. Rozhodol som sa nevstupovať do sledu udalostí, kde by som mohol poopraviť minimálne v dvoch prípadoch označenie útvarov, ktoré mali za cieľ dobyť hrad Muráň.

V dobovej tlači zo dňa 24.8.1902¹ sa pod názvom: Útok na hrad Muráň dozvedáme nasledujúce údaje – Hrad Muráň  v jeho dávno odpočívajúcich múroch sa v týchto dňoch opäť budú ozývať zvuky bojov. Divízia z Miškovca, patriaca pod VI. Armádny zbor, usporiada cvičenie pod hradom, pričom dôjde k útoku na niekedy nedobytné „skalné hniezdo“.  Na hradných ruinách budú rozmiestnené terče, na ktoré bude namierená ostrá streľba, ktorú zaháji 17 delostrelecký pluk a následne sa pechota pokúsi vystúpiť po strmých skalách hradného vrchu.

Dňa 25.8.1902² sa pod názvom Vojenské manévre objavuje nasledovné: Pri jesenných vojenských cvičeniach sa jedna časť uskutoční tohto roku v Gemerskej župe v okolí bájneho hradu Muráň. Dňa 20.8.1902 si miesto nadchádzajúceho vojenského cvičenia išiel pozrieť veliteľ VI. Zboru generál Pokorny a podplukovník Catty, ktorí cez Rimavskú Sobotu cestovali do Muráňa. Dňa 27.8.1902³ sa pod názvom Dobývanie hradu Muráň uvádza: Zverejnili sme správu, že divízia z Miškovca, prináležiaca pod VI. Armádny zbor, zaútočila na múry hradu Muráň. 17 delostrelecký pluk ostrými strelami pálil na múry hradu. Na tieto skutočnosti upozorňuje jeden z našich čitateľov, že ostáva človeku rozum stáť, pretože v žiadnom civilizovanom štáte nie je zvykom strieľať na historické stavby aj keď sú to len ruiny. Naozaj zostáva ľuďom rozum stáť, ale pravda je takáto.

Armáda disponuje zvláštnym statusom v našom štáte, cudzie teleso v našej štátnej organizácii. Nepozná našu históriu, pamiatky, ktoré si zasluhujú našu úctu, si neberie do úst, našu národnú hrdosť ničí na každom kroku. Ľahko tak môže robiť, lebo jej to trpíme a všetkými možnými prostriedkami podporujeme armádu, ktorá pre nás žije v cudzom prostredí, rozpráva pre nás cudzím jazykom a nepriateľský postoj preukazuje voči všetkému, čo je Maďarské. Nájde na vidieku jednu zrúcaninu hradu a akurát tú, ktorá kedysi patrila Márie Széchy, nuž si ju vyberie a na vojenskom cvičení určí za cieľ pre delostreleckú paľbu. Prečo by mala brať ohľad spoločná armáda na naše kultúrne pamiatky, keď ani na historické cítenie neberie v úvahu? A to, čo sa medzi vzdelanými krajinami nemôže stať, je u nás -v Maďarsku dotiahnuté do konca.

Dňa 30.8.1902⁴ pod názvom Útok na Muráň sa uvádza: Boli sme pripravení na dementovanie predchádzajúcich správ a s radosťou oznamujeme, že sme dnes dostali z viacerých miest opravu uvedených údajov, ktoré však s väčšími alebo menšími nezrovnalosťami všetky popierajú útok na hrad Muráň. Podľa správ sa stalo len to, že 25 Lučenecký spoločný peší pluk a 32 Prešovská brigáda horských strelcov mala streľbu na terče, ktoré boli umiestnené na lúke pod hradom. Streľba na terče prebehla tak, že na jednom bode lúky boli umiestnené stojace a pohyblivé figuríny z hliny, že konkrétne na ktorej lúke prebehli streľby, tak na toto sme spresnenie nedostali.  Berúc do úvahy jednu skutočnosť, hlásenia, ktoré sme dostali, sú v rozpore. Z jednej strany sme obdržali správu, že delostrelectvo sa vôbec nezúčastnilo cvičenia a z druhej strany nám jeden dôstojník, ktorý bol účastníkom cvičenia, napísal, že delostrelectvo nestrieľalo. Z radosťou teda konštatujeme spresnenie, že útok na hrad Muráň nebol v pláne, a ani sa nestal.

Dňa 6.9.1902⁵ sa objavuje správa pod názvom: Útok na Muráň skončil. Spomínali sme už, že bola zahájená skúšobná vojna voči chýrnemu hradu Márie Széchy. Ako nám oznámili vojenské kruhy, tak cvičenie bolo ukončené. Ako dopadol Manlicher v porovnaní s Wesselényim a modernou vojenskou vedou, či predčili to, čo kedysi súzvuk dvoch sŕdc dosiahol, tak to sa nedá zistiť z tohto oznámenia. Útoku sa zúčastnili: VI. Zbor a zoskupenia XV divízie, a to 25 Lučenecký a 67 Prešovský peší pluk a 32 Banskobystrická brigáda horských strelcov ako aj VI zboru pridelený delostrelecký pluk a 14 Nyiregyházsky husársky pluk, dokopy 8.000 vojakov. Cvičenie prebehlo pod velením veliteľa VI zboru z Košíc, generála Pokorného, ktorý ukončil cvičenie pod hradom Muráň. Pridelení delostrelci výborne strieľali do terča, ktorý bol postavený vo výške 1380 metrov, ako pohybujúce sa figuríny, ktoré sa nachádzali na skalných stenách hradu Muráň, mimo ich múrov. Streľba bola tak presná, že len jeden až dva výstrely minuli cieľ.

Doslov: Pred čitateľom stojí ťažká úloha urobiť si obraz z opisovaných skutočností, isté je len to, že v dňoch 24.8.1902 – 6.9.1902 sa uskutočnilo veľké vojenské cvičenie pri hrade Muráň s počtom 8.000 vojakov. Prvú správu, že sa strieľa delostrelectvom priamo na hrad Muráň, vojenské kruhy dementovali a uviedli, že tam delostrelectvo vôbec ani nebolo, potom pripustili, že bolo, ale nestrieľalo. Na záver však priznali, že delostrelectvo tam bolo, ale strieľalo na hradný vrch mimo hradných múrov. Dal som si tú námahu a vo vojenskom archíve som hľadal všetko, čo sa týkalo veľkého vojenského cvičenia, ktoré na leto 1902 nariadil cisár František Jozef. Vo všetkých prípadoch sa zachovali údaje, akurát o cvičení VI. zboru z Košíc nie je ani jedna jediná zmienka, z výnimkou toho, že dňa 2.9.1902 na cvičení následkom úpalu umrel záložný vojak 67 pešieho pluku⁶. Vychádza mi z toho záver, že po kritike, ktorej čelila armáda za útok na hrad Muráň, zapracoval cenzor a všetky materiály boli odstránené, nepodarilo sa však zlikvidovať tlač, ktorá o tomto informovala, a tak sa údaje zachovali aj pre budúcnosť. Nikdy sa nepodarí zistiť, ako to vlastne prebehlo, a aké škody spôsobila armáda na hrade Muráň, a tak jediným plusom ostala skutočnosť, že sa mi nechtiac podarilo zistiť kompletnú delostreleckú výzbroj hradu Muráň zo stredoveku, ktorej sa možno časom budem venovať.

Autor: Vladimír Gondáš, (Fotografie sú ilustračné)

Pramene: 
1 -  Budapesti Hírlap zo dňa 24.8.1902 číslo232
2 – Budapesti Hírlap zo dňa 25.8.1902 číslo 233
3 – Budapesti Hírlap zo dňa 27.8.1902 číslo 235
4 -  Budapesti Hírlap zo dňa 30.8.1902 číslo 238
5- Pesti Hírlap zo dňa 6.9.1902 číslo 245
6 – Pesti Hírlap zo dňa3.9.1902 číslo 242