Ľudské vedomie a rozhodovanie
Univezitné fórum o ľudskom vedomí, Hull UK
Jún 1997
Prejav Martyna Carruthersa
Pozrite sa na svoj život. Akékoľvek znalosti ste nazbierali, akokoľvek úspešní ste, akékoľvek genetické mentálne alebo materiálne benefity ste zdedili, váš život primárne odzrkadľuje vaše rozhodnutia!
Rozhodovanie môže byť zložité. Pre dôležité rozhodnutia, ako sú dlhodobé záväzky, sa môžete vzdialiť z tohto momentu – teraz – a zhodnotiť svoje predchádzajúce rozhodnutia a ich dôsledky. Môžete sa najprv rozhodnúť „čo je najdôležitejšie“ ako základ pre ďalšie rozhodnutie. Môžete sa rozhodnúť nevšímať si svoju aktuálnu náladu. Môžete sa rozhodnúť plánovať mimo krátkodobých výsledkov. Môžete sa rozhodnúť vložiť sa do inej osoby a začleniť informácie z jej pohľadu. Môžete sa rozhodnúť tvorivo si predstaviť množstvo rôznych možných budúcností.
Dieťa nemôže robiť zložité rozhodnutia. Zložité rozhodnutia je správanie dospelého, vyžadujúce poznávacie schopnosti, ktoré deťom chýbaju. Deti robia jednoduché rozhodnutia. Deti nemôžu vyňať ich základné hodnoty, aby našli integritu. Deti nemôžu vedome zovšeobecniť skúsenosti, aby našli užitočné presvedčenie. Deti nemôžu disasociovať, aby vyskúšali možné dlhodobé dôsledky svojich činov. Deti nemôžu „vkročiť“ do reality inej osoby. Deti si nemôžu predstaviť viac možností.
Dospelý môže robiť jednoduché rozhodnutia. Jednoduché rozhodnovacie stratégie sú užitočné pre nedôležité alebo náhle rozhodnutia (napr. „Aký syr kúpiť?“). Môžete použiť rozhodovací proces, ako keď si dieťa vyberá akú chce zmrzlinu. Ostať pri poslednej možnosti? Alebo si hodiť mincu? Možno vyradiť možnosť cez „eniky beniky klinky bé“? Možno sa rozhodnúť na základe toho, ako sa cítite v tomto momente? Možno si vybrať najľahšiu možnosť? Alebo požiadať niekoho iného aby sa rozhodol za vás?
Potiaže sa môžu vyskytnúť, keď jednoduchá rozhodovacia stratégia je použitá na dôležité rozhodnutia s dlhodobými dôsledkami. Napríklad, čo sa asi stane, ak si vyberiete životného partnera alebo zamestanie použitím jednoduchej metódy? A niektorí dospelí vyzerajú, že nevedia robiť zložité rozhodnutia.
Urobiť rozhodnutie, zložité alebo jednoduché... konanie vyžaduje motiváciu. Možno určujete význam úlohy v zmysle, čo to dá vášmu životu. Alebo sa motivujete tým, že si predstavujete nepríjemné dôsledky ak nebudete konať, alebo si predstavujete radosť z dokončenia úlohy. Možno by ste mohli čakať na niekoho iného, aby Vás motivoval alebo sa sami motivujete cez deadline-y. A, taktiež máte veľa možností, môžete nebyť motivovaný konať pri niektorých menej kvalitných rozhodnutiach. Pravdepodobne sa Vám niekoľkokrát stalo, keď váš nedostatok motivácie pre nejaké činy bol skvelý, toľkokrát sa Vám stalo, že ste boli motivovaný vytvoriť krásne výsledky.
Po konaní, možete určiť dôsledky vášho rozhodnutia a pomôcť si lepšie sa rozhodovať v budúcnosti. Môžete zhodnotiť kvalitu vašich rozhodnutí podľa kvality života vyplývajúcej z rozhodnutia. Ako meriate kvalitu života? Moje meranie, stojace na mojom rozhodnutí prezentovať túto prednášku na tejto konferencii bude, či cez toto konanie stretnem ľudí, ktorí sa zaujímajú o praktické spôsoby ako akcelerovať evolúciu ľudského potenciálu, takže spolu môžeme odhadnúť možnosti prispievania do siete informácií, techník a projektov. Toto už viac nie je moja skrytá agenda.
Skryté agendy
Robiť rozhodnutia vyzerá byť jednoduché – vedieť čo chceme, vytvoriť nejaké možnosti, vyhodnotiť dôsledky týchto možností a vybrať možnosť pravedpodobnú na vyprodukovanie optimálnych dôsledkov. A my teraz žijeme vo svete, v ktorom dominujú krátkodobé rozhodnutia, z ktorých profituje zopár ľudí (napr. Politici sa nepozerajú ďalej ako po ďalšie voľby), žijeme vo svete kde Váš image môže byť dôležitejší ako vaša realita, kde vaše aktíva môžu byť dôležitejšie ako kvalita vášho života, (ako hovorí môj bankový manager: „Mnoho mojich klientov si požičiava peniaze, ktoré si ťažko môžu dovoliť vrátiť, aby si mohli kúpiť veci ktoré nepotrebujú, aby mohli zapôsobiť na ľudí, ktorých nemajú radi!“). Žijeme vo svete, kde tak veľa ľudí pokračuje v robení tých istých starých rozhodnutí a opakovane trpí tie isté staré následky. Ja verím, že sa vždy rozhodujeme pre to najlepšie čo je pre nás dostupné. Ale prečo sa často rozhodneme trpieť? Môžeme sa rozhodovať cez skryté jednanie – cez ktoré dúfame pre nejaké výhody, ktoré sme skryli pred druhými ľuďmi. Môžeme sa tiež rozhodovať cez skryté jednanie, ktoré sme skryli pred sebou samými?
Naše rozhodnutia odrážajú naše túžby. Ak si dáme negatívne ciele (napr „Nechcem trpieť“), motivujeme sa zamedziť problém cez zameriavanie sa na problém! No naše nevedomé mysle vyzerajú, že majú poťiaže s prezentovaním negatívnych cielov. Nemyslite na to čo nechcete! Toto môže byť celkom zložité – no riešenie je namiesto toho mysliť na to, čo chcete. A predsa, môžeme silno použiť aj negatívne ciele – „Nemusíte sa uvoľnovať – teraz – a nepotrebujete zvažovať dôsledky negatívnych cieľov, ktoré ste si nastavili v minulosti“.
Naše rozhodnutia odrážajú našu jednotu. Ak máme vnútorné konflikty (napr. „Časť mňa chce toto, ale časť mňa nie“), môžeme buď zabrániť urobiť rozhodnutie, alebo môžeme konať nejednotne a neskôr nájsť spôsoby ako sabotovať seba samých. Prečo sa nerozhodovať a nekonať na 100% jednotne? Nájsť 100% jednotný cieľ je zložité. Nájsť 100% jednotný cieľ zaberie čas. A my sa môžeme cítiť zle z toho, že máme konflikt a nechať nepríjemné pocity motivovať nás k zábráneniu objavovania seba, ktoré si vyžaduje vyriešenie konfliktu. Málo ľudí si je vedomých, ako ich nedostatok jednotnosti vplýva na ich rozhodnutia.
Naše rozhodnutia odrážajú našu špecifickosť. Ak sú naše ciele abstraktné („Chcem uspieť“), bez plánu ako to dosiahnuť, máme malú nádej na úspech! Ak sú naše ciele nejasné („Chcem sa naučiť druhý jazyk“), bez presnej špecifikácie koľko veľa čoho, môžeme strácať energiu. A ak máme ciele bez deadlineov („Chcem mať prekrásny vzťah – skôr ako zomriem“), môžeme donekonečna otáľať, kým sa pustíme do konkrétneho činu. Málo ľudí si je vedomých, ako forma ich túžieb má vplyv na ich rozhodnutia.
Naše rozhodnutia odrážajú naše presvedčenie. Ak veríme že „Je dostupných nekonečno možností pre každé rozhodnutie“, sme menej schopný mať jasnú víziu o jednej možnosti. Ak veríme že „Nezaslúžim si úspech“, mohli sme sa rozhodnúť zlyhať! Ak veríme „Všetci bohatí ľudia sú zkorumpovaní“, potom sme mohli rozhodnúť nebyť bohatí – alebo sme sa mohli rozhodnúť stať sa skorumpovaní a byť bohatými! Ak veríme, že sme Duše s možnosťami naplnenia seba samých v našich fyzických životoch, môžeme sa rozhodnúť zamerať sa na dlhodobé spoločenské dôsledky nášho konania. Málo ľudí si je vedomých, ako ich presvedčenia ovplyvňujú ich rozhodnutia.
Naše rozhodnutia odrážajú náš vzťah so sebou samými („Mám sa rád? Som hrdý na to ako konám? Môžem byť šťastný v budúcnosti?“) a naše vzťahy s druhými ľuďmi, minulosť a súčasnosť („Je to OK keď som úspešnejší ako môj otec?“, „Zničí môj úspech vzťah s mojím životným partnerom“, „Motivuje moje zlyhanie moju rodinu, aby mi dala pozornosť, ktorú od nej chcem“). Málo ľudí si je vedomých, ako ich vzťahy ovplyvňujú ich rozhodovanie.
Naše rozhodnutia odrážajú náš Zmysel Života. („Som nahnevaný z toho, ako dovolím aby bolo so mnou zaobchádzané?“, „Obávam sa vyjadriť môj hnev?“, „Som smutný, že neudržiavam moje hranice?“, „Dovolí mi úspech vyjadriť moje emócie?“). Málo ľudí si je vedomých, ako ich emócie vplývajú na ich rozhodnutia.
Vyzerá to, že naše rozhodnutia odrážajú to, čo naozaj chceme v našich životoch, a to čo naozaj chceme môže byť nejednotné s našimi stanovenými, vedomými cieľmi. Ak sa pozrieme na výsledky našich rozhodnutí, dokonca aj na tie, ktoré sú viditeľne úbohé, môžeme zistiť, že tieto rozhodnutia presne odrážajú naše túžby, naše presvedčenia, naše vzťahy and náš Zmysel Života.
Zmysel Života
Janelle Doan (konzultant – tréner vo východnej Kanade), Annegret Hallanzy (rodinný terapeut v južnom Nemecku) a ja, so vstupom z oblasti akcelerovaného učenia, expertného modelovania, neuro lingvistického programovanie (NLP), systémovej rodinnej terapie a pôvodného Polynézskeho liečiteľstva, a s obrovskou podporou mnohých ľudí, sme vytvorili formu uzmierenia pre pomoc ľuďom robiť rozhodnutia, ktoré sú v jednote s ich Zmyslom Života. Prvý krok je nájsť motiváciu na zmenu. Ďalší krok je úplné okúsenie svojej celej identity, alebo úplnosti bytia, alebo Duše, neskôr nazvaný Stav Identity. Ďalší je zhodnotenie, či osoba môže vyjadriť svoju plnú identitu v svojich súčasných vzťahoch, a konečný krok je rozloženie minulej emocionálnej traumy, ktorá prekonáva vyjadrenie plnej identity. Spolu, táto metodológia podporuje osobu v jednotnom rozhodovaní smerom ku dosiahnutiu dôležitých cieľov, ktoré si vybrala, zatiaľčo postupne rozpúšťa vnútorný konflikt osoby, vzťahy a emočné otázky. Počas tohto trojnásobného vyjasnenia, veľa otázok duševného zdravia a fyzických symptómov „ide do reminiscencie„.
Moja motivácia začať angažovať sa v „ľahkej“ vede (Pochádzam z prostredia fyziky) vychádza z túžby nájsť efektívne techniky na učenie ochrany pred radiáciou pre personál atómových elektrární. Objavil som relaxačné techniky, hudobné pozadia a vizuálne obrazy s určitým úspechom, a kým som získal neobvyklú reputáciu ako učiteľ, moje techniky boli efektívne v raste priemerných znakov do predtým nepočutých úrovní. Neskôr som zistil, že najefektívnejšie metódy pre akcelerované učenie prišlo s pomocou študentom zmeniť ich stratégie učenia a ich limitujúcim rozhodnutiam o ich samých. Zistil som , že veľa ľudí používa úbohé stratégie učenia sa, obyčajne naučené v škole, ktoré povzbudzujú limitujúce rozhodnutia, ako sú „Ja sa nemôžem naučiť fyziku“.
Akcelerované učenie
Napríklad, veľa ľudí sa pozerá hore, aby vizualizovali. Ale keď sa dieťa pozrie hore pre zapamätanie vizuálneho eidetického obrazu, učiteľ môže povedať „Odpoveď nie je na strope Janko – skonči s denný snívaním a pozeraj sa na lavicu“. Pozeranie dole je dosť dobré pre rozprávanie sa so samým sebou, ale hovoriť sám so sebou je úbohý spôsob na zapamätanie si diagramov a grafov. Tiež len málo účiteľov vie AKO ľudí učiť dobre. Napríklad, veľa dobrých spelerov speluje pozeraním hore, vizualizovaním slova a čakaním na pocit. Ak je pocit správny, osoba prečíta písmenká z obrazu. Ak je pocit nesprávny, osoba skúsi inú vizualizáciu. Slabší speller často napíše slovo a urobí kinestetickú kontrolu. Úbohý rečník skúša spelovať do auditória – čo je pomalé ( a veľmi neefektívne hlavne v angličtine). Otrasný speller sa obyčajne prepína medzi negatívnym hovorom sám so sebou a nepríjemnými pocitimi, ktoré sa môžu stať dôkazom pre rozhodnutie, že tento je pomalý, neschopný učiť sa alebo hlúpy! Takéto rozhodnutia sú často podporované učiteľmi! Aj keď takéto rozhodnutia môžu byť zmenené povzbudením alebo protipríkladmi, učenie efektívnej stratégie učenia robia takéto rozhodnutia irelevantnými!
Napríklad, zmena subjektívneho času osoby je extrémne užitočná vo vzdelávaní. Väčšinou máme určitú duševnú „rýchlosť“, limitovanú subvokalizáciou („Ako rýchlo viete napočítať od jedna do sto? Je oveľa efektívnejšie urobiť to vizuálne subvokalizácie – napríklad uvidením čísiel od jedna do sto bez mentálnej verbalizácie (počítanie v hlave). A je ešte viac efektívne vidieť celkový rad čísel od jedna do sto naraz!“). My všetci vieme meniť náš subjektívny tok času – napríklad minúta ktorá vyzerá ako hodina, keď ste v kríze, alebo hodina, ktorá prejde ako minúta keď si užívate. Použitím hypnotickej „dvojitej disasociácie“ na dovolenie osobe prestať subvokalizovať, zatiaľčo simultánne zvýšiť subjektívne časový pomer z 1:1 na okolo 300:1, dovolí jasné rýchle rozpoznávanie, bez vedomých „bŕzd“. Toto je niekedy super stratégia pre organizovanie znalostí,ktoré sa niekto už raz naučil – napríklad pred skúškami.
Akcelerované liečenie
Objavil som aplikáciu hypnitockých techník pre akcelerované učenie a zmenu rozhodovania v psychoterapii, čo vyprodukovalo veľa odporu u psychoterapeutov! (Napríklad: pomáhanie osobe plánovať jej budúcnosť – ako by s dôležitým prostriedkom, ktorý bol chýbajúcu v minulosti, možno schopnosť robiť zložité rozhodnutia). Neskôr som začal aplikovať akcelerované učenie do procesu, ktorým my liečime naše vlastné telá. Najprv boli výsledky rôzne. Urýchlenie liečenia choroby často skrátilo čas ochorenia, ale zvýšilo bolestnosť symptómov! A odstránenie symptómov priamou hypnotickou sugesciou často spôsobilo, že odlišné symptómy sa okamžite objavili! Niečo chýbalo na mojom, skôr mechanickom prístupe. Ľudia sa nezbavovali svojho trápenia veľmi ľahko.
Čiastočne sa mi páčil koncept sub-identít, ego-stavov alebo častí používaných v mnohých terapiách. Táto metóda je, že isté schopnosti môžu byť stavovo-závislé, t.j. schopnosti môžu byť použité iba v určitých emocionálnych stavoch. (napr. „Ja viem byť kreatívny len keď som nahnevaný!“) Objavil som existujúce techniky na zmenu chápania alebo vymedzenie častí, (vrátane mnohých „terapeutických techník, ktoré sa teraz zdajú úplne nezdravé“), a stal som sa adeptom na prácu s nimi. Neskôr som začal vidieť časti ako oddelené „balíčky osobnosti“. Každá časť mala svoje vlastné hodnoty, presvedčenia a správanie, hoci balík bol často viac vhodný pre dieťa ako pre dospelého. (tj „Keď vidím fyzikálnu rovnicu, časť mňa chce kričať!“).
V roku 1989, som bol pozvaný učiť na Hawai, kde som stretol prírodného liečiteľa, Papa Havi („kahuna la’au lapa’au“, žijúci v Hilo, Hawai). Papa Havi používa množstvo konceptov liečenia, ktoré presahovali moje hypnostické zručnosti. Jeho práca zahŕňala učenie každého klienta zo svojej choroby, ako keby každý symptóm bol učiteľ. (Papa Havi: „Je oveľa dôležitejšie, aby sa osoba učila zo svojej choroby, ako aby ju vyliečila!“) On sa taktiež sústreďuje na dôležitosť toho, že pomáhanie klientovi lieči jeho vzťahy! Vrátil som sa na Hawai veľa krát študovať s Papa Havi a ďalšími prírodnými liečiteľmi.
Ďalší príklad: Hawajský koncept, že nosíme „čierne batohy“ v našich telách, s tým, že batohy predstavujú nevyriešené emócie z nejakých minulých traumatických zážitkov. V „čiernom batohu“ sú emócie z predchádzajúcich zážitkov, a mladšie verzie nás samých – ako keby nejaké časti nás stále prežívali traumatický zážitok. Umiestnenie tohto „čierneho batohu“ v tele môže byť ložisko choroby. „Otvorenie batohu“ môže byť silno emocionálne, a tiež otvára možnosť akceptovania a integrovania doteraz odmietaných mladších verzií seba samého. Hmmmm, viac častí! Avšak, namiesto existencie „fragmentovaných ego stavov“, tieto časti sú brané ako „stratené vyľakané deti“.
Súčasne som hľadal ľudí, ktorí zažili „spontánne“ vyliečenie/úľavu z fyzických symptómov vážnych ochorení, a, pokiaľ boli ochotní, hypnoticky som preskúmaval ich liečiaci proces. Veľa krát, mnohými spôsobmi, som počul ľudí hovoriť „choroba sa stala mojím priateľom“ alebo „bolesť sa stale mojím učiteľom“. To je akoby časť vytvorila chorobu a táto časť bola plne akceptovaná! Títo ľudia tiež popisovali ako predefinovali ich „otrávené“ vzťahy. Objavovanie úžitku choroby v živote osoby zdá sa naznačuje, že symptómy choroby vyriešili niektoré hlboké problémy v živote osoby. Taktiež informácie boli mätúce, vážne problémy vyzerali byť v troch skupinách – vnútorný konflikt, problémy vo vzťahoch a zdrvujúce emócie z minulých traumatických zážitkov.
Ďalší zdroj informácií bol neuro-lingvistických program (NLP), meta-filozofia z ktorej sú odvodené mnohé techniky, ktoré som našiel ako užitočné v rozširovaní odbornosti. Našiel som niektoré NLP ako silné, čiastočne pracujú na „Metaforách identity“ – ako rozoznať a zmeniť metafory podľa ktorých vedieme svoje životy. Skombinovanie tejto práce s akcelerovaným učením a Hawajským liečením otvorilo dvere do „snívania spolu“ – schopnosti spojiť osobu v jej metaforickej skúsenosti svojej identity. Ale stále mi chýbal „big picture“. Nebol som si istý, kam toto všetko vedie.
V roku 1992 som stretol kanadskú konzultantku – trénerku, Janelle Doan (volanú profesionálny anjel mnohými svojimi priateľmi). S hojnosťou radosti a lásky ľudí, Janelle žije princípy, ktoré ja teraz učím. Janelle vtedy skúmala ľudské väzby, čo formovalo základ pre fázu vzťahov jej práce, a spolu sme objavili meta-fyzické dôsledky Havajských techník. Každá „cesta k Identite“, diskutovaná neskôr, môže dať prístup k neobvyklým stavom, ktorých popis by normálne bol spojený s náboženským zážitkom. (Už nie sme viac v Kansase, Toto).
V roku 1993 som stretol nemeckú rodinnú terapeutku, ktorá zápasila s podobnými problémami, Annegret Hallanzy. Pracovali (a trpeli) sme spolu v Bavorsku, aby sme preskúmali Havajské liečebné techniky. Naše výsledky boli mimo našich očakávaní, mnohé zo zdanlivo ezoterických techník používaných prírodnými Hawajskými liečiteľmi môžu byť preložené do psycho-filozofie, ktorá generuje špecifickú zbierku nástrojov, založenú na uzmierení zo sebou! Taktiež Annegret a ja sme vzali naše výsledky z rôznych smerov, táto syntéza reprezentuje v skutku veľký big picture.
Uzmierenie
Uzmierenie obsiahnuté v každej fáze nasledujúceho sa zdá, že spôsobí každý mentálny a fyziký symptóm nepodstatným – ako keby fyzické symptómy choroby reprezentovali staré rozhodnutia, ktoré môžu byť zmenené! Nasledujúce kroky môžu byť použité na mnohé špecifické symptómy. Aj keď, aby boli tieto kroky užitočné, osoba musí chcieť „rásť“, teda, osoba musí chcieť nájsť a naplniť jeho alebo jej zodpovednosti dospelosti. Taktiež, osoba musí mať, alebo musela mať aspoň jeden kvalitný vzťah, v ktorom druhá osoba, tak ako sú, je viac dôležitejšia ako jej pozícia alebo akákoľvek iná väzba (pozri fáza 3). Ak je táto skúsenosť vo vzťahoch chýbajúca, osoba nemôže vytvoriť zdravý vzťah.
Hoci spontánne vyliečenie fyzických alebo mentálnych symptómov vyzerá byť menej prospešné pre osobu, ako jej hľadanie a rozhodovanie založené na jej Zmysle Života, čo je zmysel všetkého čo nasleduje.
Väčšina ľudí si je vedome vedomá svojich krátkodobých cieľov, svojich súčasných vzťahov, svojich symptómov a niektorých minulých udalostí. Väčšina ľudí si je nevedomá existenčného konfliktu, identifikácií, obmedzenia presvedčenia identity, vzťahových pút a tráum v skorom detstve. Avšak, všetky tieto veci prispievajú k zmyslu pre normálnosť, ktorý ľudia používaju ako štandard, keď robia rozhodnutia. Nasledovné pomáha osobe predefinovať „normálne“, v súlade s jej najvyššími hodnotami. Nasledovné vyzerá byť prirodzený ľudský spôsob ako naplniť svoj život. Fázy sú jediné spôsoby ako to opísať, takže môžeme, ak sa rozhodneme, akcelerovať naplnenie.
Fáza 1 – Motivácia (Trp koľko len chceš!)
Nedostatok motivácie je prekážka pre zložité rozhodovanie. Pre vačšinu ľudí Fáza 1 je „utrpenie“ – žitie v dôsledkoch nekvalitných rozhodnutí, pokiaľ neurobia jednotné rozhodnutie pre rast a prevzatie zodpovednosti pre žitie života! Trpieť vyzerá byť normálny ľudský spôsob aby sa motivovali. Málo ľudí povie „Žijem skvelý život, moja rodina dobre vychádza a všetci sme zdraví – prosím pomôžte!“. V našej spoločnosti, utrpenie je často normálny spôsob ako si vybudovať rešpekt sám pred sebou a vyvolať pozornosť druhých ľudí. Utrpenie je často videné ako „sväté“. Veľa ľudí mi povedalo, že ich utrpenie ich nejako robí lepšími osobami. Ale koľko utrpenia je dosť?
Čo znamená trpieť? Vyzerá to byť existenčná dilema, často spojená s beznádejou alebo bezmocnosťou, spojenými s niekoho zmyslom života. Práca Claira Gravesa, post doktorátneho študenta Abrahama Maslowa, poskytuje na toto užitočné náhľady. Pokiaľ sa pokúšame vytvoriť nástroj na odhadnutie pozície osoby v Maslowovom populárnom „Rebríčku potrieb“, Graves zistil, že ľudia majú rôzne rebríčky založené na ich vlastných hodnotách a že ich hodnoty sa vyvíjajú a tento vývoj sa dá predpovedať. Tak ako náš zmysel života je založený na otázke „Čo je dôležité?“, Gravesova práca dovoľuje rýchly odhad hodnôt osoby a ukazuje činy, ktoré je potrebné rozvinúť do ďalšieho levelu. Tu sú Gravevove „levely“, v ich evolučnej postupnosti, tak ako som ich pochopil a interpretoval:
1. To aby som dnes prežil, je dôležitejšie ako čokoľvek
2. Pomáhať k prežitiu môjho rodu (alebo rodiny) je dôležitejšie ako čokoľvek
3. Moja osobná sila (alebo okamžité uspokojenie) je dôležitejšie ako čokoľvek
4. Udržiavanie zriadenia (napr. cirkev, vláda) je dôležitejšie ako čokoľvek
5. Môj osobný úspech je dôležitejší ako čokoľvek
6. Podporovať moju komunitu je dôležitejšie ako čokoľvek
7. Môj osobný rast je dôležitejši ako čokoľvek
8. Chrániť moju planétu (alebo ľudskosť) od zničenia je dôležitejšie ako čokoľvek
Janelle a Ja sme rozvinuli Gravesov koncept o zahrnutie, ako my vnímame a vyjadrujeme náš Stav Identity, alebo Dušu, ale to je už iná téma. Poďme späť k trpeniu!
Bolesť sa stáva – ale trpieť je možnosť! Utrpenie je výber. Ak ste netrpeli dosť, može si vybrať trpieť viac, ale aký je zmysel všetkého vášho utrpenia, keď si nemôžete užiť naplneniu svojho života?
Fáza 2 – Vyrovnanie sa zo sebou
Vnútorný konflikt a nejednotnosť sú prekážky pre zložité rozhodovanie. Po nájdení motivácie, táto fáza je rozpoznávanie a akceptovanie častí nás samých. Časti sa samé ukazujú podľa nezlučiteľnosti – (napr. osoba sa stáva nesymetrickou keď hovorí nie úplné „Áno“). Zdvorilé akceptovanie a pripustenie nezlučiteľnosti buduje silný zmysel dôvery. Časti môžu byť nájdené, akceptované, priznané a integrované, až kým osoba nezažije seba ako jednu jednotnú identitu (Stav Indentity).
Ja používam šesť (doposiaľ) základných Ciest Identity (Túžby, Minulosť, Emócie, Symptómy, Hodnoty a Ego) aby som pomohol osobe nájsť jej plnú identitu, alebo absolútnosť bytia alebo Stav Identity. Pochopenie a prežitie týchto základných ciest (váh, väzieb) poskytuje veľkú flexibilitu v každom kroku vo fáze 1. Teším sa z paradoxu, že každá z týchto väzieb je často považovaná za základnú prekážku k naplneniu.
Napríklad, bežná prekážka je, keď si osoba želá „A“ a „B“, kde mať „A“ urobí mať „B“ neprevdepodobným a naopak. („Napr. Chcem lásku a slobodu, ale keď mám lásku nemôžem byť slobodný a keď som slobodný, nemôžem mať lásku.“) Čo je ďalší krok? Tento konflikt nemôže byť vyriešený na úrovni, na ktorej je postavený (typicky ako emócia zaťažená presvedčením). A predsa, konflikt môže byť vyriešený cez použitie Stavu Identity, ktorý prirodzene zahrňuje mať oboje možnosti naraz. Každý konflikt takto spoznaný sa stáva ďalším krokom do Stavu Identity. Každá akceptovaná časť vyzerá ako „dar“ pre osobu, obyčajne schopnosti ktoré boli zabudnuté alebo zanechané v minulosti. (napr. „Teraz si spomínam – toto je moja hravosť – toto je časť mňa ktorá vie ako sa hrať!“). Nič nemusí byť stratené navždy.
Identifikácie
Identifikácie zamedzujú prežiť seba ako jednotnú identitu. Ja poznám tri (zatiaľ) identifikácie, každú so súborom symptómov, ktoré dovoľujú predbežnú diagnózu. Vyzerá že okolo 15% kanadských a európskych ľudí (založené na práci s klientmi a učastníkmi workshopov) žijú v identifikácii. Vyriešenie týchto identifikácií môže súčasne pomôcť osobe nájsť jej Stav Identity.
Identifikácia s Mŕtvou Osobou – Ja nie som ja, Ja som smutný počas celého môjho života
Identifikácia s Obeťou – Ja nie som ja, Ja som zlostný počas celého môjho života
Identifikácia s Hrdinom – Ja nie som ja, ja som bojazlivý počas celého môjho života
Napríklad, na starom Hawai, ak osoba zomrela a nebola „uctená“ rodinou, duch mŕtvej osoby bol považovaný za smutného a trebárs ostal v rodine, žitím v dieťati. Toto má podobnú štruktúru ako práca nemeckého psychoterapeuta – Berta Hillingera – ktorý opísal Identifikáciu s Mŕtvou Osobou a Identifikáciu s Obeťou. Predpokladal som preukázateľnú symptomológiu pre Identifikáciu s Hrdinom, a potom pracoval s ľudmi majúcimi túto symptomológiu, aby som našiel efektívny od-identifikačný proces.
S identifikáciou, je to akoby skutočná identita osoby, alebo Stav Identity (stav zhody), bol stratený alebo skrytý, napríklad pod stresom, takže ďalšia identita môže byť prejavená svetu. Od-identifikácia prijme prejavenú identitu a nájde skutočnú identitu osoby alebo Stav Identity.
Stav Identity (Nikdy som nestretol dušu, ktorú som nemiloval)
Na konci Cesty Darov je Stav Identity. Stav Idenity nie je prostriedok, ako pocit motivácie a nie je to časť. Veľa ľudí dosahujúc Stav Identity ho opisujú v termínoch ako spojenie energií – typ vzťahu, v ktorom všetky možnosti sú dostupné, ako spôsoby vyjadrenia najhlbšej kreatívnej jednoty. Veľa ľudí spontánne vizualizuje budúce verzie seba samých, ktoré reprezentujú žitie tohto integrovaného stavu. Taká reprezentácia môže byť trvalým vnútorným mentorom, ktorý môže byť vždy dostupný pre pomoc na zhodnotenie okolností a na jednotné rozhodovanie.
Ľudia často spontánne referujú na Stav Identity ako na „Dušu“, čo bolo najprv pre mňa utrpením. Hovoril som s mnohými náboženskými expertmi o tom čo Duša môže byť, a dostal som dosť rozporuplných informácií , aby som sa vrátil naspäť k fyzike. Ale predsa, želám si uctiť prekrásne Stavy Identity, ktoré ľudia majú, väčšina ľudí hovorí, že to bolo stále prístupné, ale bolo to hlboko a ZÁMERNE skryté, ako spôsob vyrovnávania sa so stresom vo vzťahu.
Fáza 2 je kompletná, keď si osoba môže vybrať prístup k „Stavu Identity“, ako základ pre tvorbu možností, rozhodovania, pre hodnotenie vzťahov, pre zmenu presvedčení a pre vyriešenie minulých tráum. Typická testovacia otázka pre „Stav Identity“ je: „Je toto ďalší krok k nájdeniu toho čo naozaj chceš, alebo je toto niečo, čomu chceš venovať svoj život pre naplnenie, takže sa stane lepším?“. Ak tá prvá, stále tam budú podstatné výrazné čiastočné osobnosti pre akceptovanie a integráciu.
Nájdenie „Stavu Identity“ alebo „Stavu Duše“ je obyčajne pre človeka vzrušujúci zážitok. Jeho psychológia sa stane vzpriamenou a vyrovnanou, s mierumilovnou a silnou energiou. Je to niečo ako stretnutie „Svedka“ vášho života – milujúceho mentora, ktorý vás podporuje bezpodmienečene a bez kritiky. Konverzácie s Dušami sú povznesujúce. Nikdy som nestretol Dušu, ktorú som nemiloval.
Nájdením tohto základného vzťahu so sebou samým, osoba je zvyčajne dychtivá mať naplňujúce vzťahy. Tieto vzťahy sú často popisované ako „Srdce pre Srdce“ alebo „Duša pre Dušu“.
Posledná časť fázy 2 je zhodnotenie minulých a súčasných vzťahov tým spôsobom , že ako by mohli byť odlišné, ak by osoba mala vždy vedomý prístup do Stavu Identity. Toto časovo náročné zhodnotenie môže byť urýchlené subjektívnym časovým skreslením.
Fáza 2 je založená na životnej filozofii Janelle Doan, na Annegret Hallanzy –nom výskume Robert Diltovej „Vision Work“, na Bertovej Hellingerovej „Systémovej rodinnej terapii“ a na mojej práci s „rozdeleným vedomím“ a „metaforami identity“. A predsa, moji najlepší učitelia boli tí ľudia, ktorí spontánne vyliečili samých seba z vážnej choroby a boli ochotní mi o tom rozprávať.
Fáza 3 – Urovnanie vzťahov
Vzťahové putá môžu byť prekážkou na zložité rozhodovanie. Naše vzťahy môžu byť príležitosťou na naplnenie našich životov. Môžeme používať vzťahy na zlepšenie nášho kontaktu so sebou samými, cez hodnotenie a podporovanie jeden druhého. V napĺňajúcom vzťahu, jedna + jedna môže byť viac ako dva! Pri komunikácii Duša pre Dušu, náhodný ľudský vzťah môže byť duchovný zážitok!
A, naše vzťahy môžu byť príležitosťou pre nás na stratu našej identity, spôsobov, ktorými môžeme stratiť kontakt s tým kým sme, a pocit odčlenenia. Hľadáme náhrady – hľadáme niečo alebo niekoho cez koho by sme sa mohli cítiť kompletní. Často môžeme vnímať túto stratu identity ako „dieru“, ktorá musí byť vyplnená. Môžeme si želať niekoho majetok („Chcem to čo mi môžeš dať“), môžeme vyjadrovať niekoho iného emócie („Cítim tvoje emócie namiesto mojich vlastných“), môžeme konať závisle („Chcem, aby si naplnila niektoré aspekty mňa“), môžeme byť emocionálne spútaní („Som s tebou spojený spôsobom, ktorý mení moju podstatu“) a môžeme zdieľať obmedzujúce presvedčenia („Aby som s tebou bol, musím veriť že Ja som....“). Vzťahové putá môžu byť zistené a vyriešené z minulých alebo súčasných vzťahov, čiastočne z našich dôležitých vzťahov, ktoré obyčajne zahrňujú rodičov, manželov a zopár ďalších ľudí. Tieto putá sú popreplietané a pracoval som s Janelle Doan na lepšom rozlíšení medzi nimi. Keď zhodnotíte vzťahy, môžete dosiahnuť Stav Identity, môžete sa radiť s vždy-milujúcim, vždy-zodpovedným, vysoko-integrovaným mentorom, aby pomohol odpovedať na otázky „Ako môžem naplniť svoj život počas vzťahu s touto osobou?“. Časť odpovede môže byť v „Čo sa môžeme spolu naučiť z nášho Duša-pre-Dušu vzťahu?“ Takéto odpovede sú často silné.
Ja tu hovorím primárne o „partnerských“ vzťahoch. Rovnaké princípy platia pre vaše ostatné vzťahy, ako rodina, teamy a obchod, ale tieto vzťahové putá sú mimo oblasti nášho času. Opíšem niekoľko spôsobov, ktorými sa ľudia pútajú vo vzťahoch. Prvé dva sú spôsoby, ktorými môžeme podporiť naše naplnenie počas nášho vzťahu. Rôzne putá sú spôsoby ako môžeme stratiť naše identity počas vzťahu.
Zdieľané hodnoty (Hodnotíme jeden druhého)
Ak čo je dôležité pre mňa je dôležité pre teba (napr.: podobné pohľady na životné ciele, spoločná práca, výchova detí), tak máme základ pre zdravý vzťah, čo pre mňa znamená vzťah bez nezdravých pút. Ak je náš vzťah dosť dôležitý, urobím čokoľvek čo je dôležité pre teba dôležitým pre mňa! (napr: trávenie času s tvojimi rodičmi pre mňa nie je dôležité – ale urobím to pre mňa dôležitým). Niekedy jedna zdieľaná hodnota môže vytvoriť silné emocionálne putá, ale nemusí zahŕňať iné dôležité hodnoty (napr. „Sexuálna intimita je dôležitá pre nás oboch“). Môže byť osvietením pre ľudí vo vzťahu objaviť ktoré hodnoty aktuálne zdieľajú!
Zdieľané túžby (Navzájom sa podporujeme)
Máme vzťah už založený na zdieľaných hodnotách, zdieľanie túžob nám umožňuje podporovať rozvoj každého z nás. Namiesto čítania myšlienok (napr. „Ak ma skutočne miluje, mal by vedieť čo chcem“) alebo strachu („Ak si vypýtam čo chcem, môže povedať „Nie“!“). Aj keď môže byť ľahšie nechať druhého hádať čo chcete, alebo ľahšie vyhnúť sa konfliktu, povedať čo chcete môže poskytnúť základ pre spoločný rozvoj. Môže byť osvietením pre ľudú vo vzťahu objaviť, čo každý z nich aktuálne chce!
Majetkové putá („Chcem to čo máš – nie to, kto si“)
Túžba mať prístup k niekoho majetku môže reprezentovať stratu identity, alebo zameranie sa na obohatenie vyvýjaním nejakých schopností. Prístup k majetku môže byť dôležitejší ako tvorba „zdieľaných hodnôt“ vzťahu s osobou. Napríklad, niekoho bohatstvo, vedomosti, športové schopnosti, hudobné schopnosti alebo vnímaná moc môže byť viac dôležitá ako jeho osobnosť. Niekedy, už len „túžba spojiť sa“ s majetkom osoby je dosť na tvorbu tohto typu puta!
Ak niekto má niečo čo chcete, ale nechcete to vytvoriť sami, môžete predstierať náklonnosť (napr. „Ak budem predstierať že ťa mám veľmi rád, možno mi dáš....“). Takéto aktíva môžu byť abstraktné (napr. moc alebo postavenie) alebo špeifické ( napr. peniaze alebo schopnosti). Taktiež, možete používať svoje aktíva alebo symboly aktív ako ponuky pre tento typ pripútania. (napr „Pozri čo ja mám! Ak budeš predstierať, že ma máš rád, možno ti niečo dám“). Rozpustiť majetkové putá vám umožňuje robiť jasné rozhodnutia o kontraktoch. (napr. „Čo ti môžem ponúknuť v obchode za tvoje žiadúce aktíva?“)
Putá Identity („Ja cítim ZA teba“)
Niekedy môžete cítiť emócie za druhých ľudí. Toto predstavuje stratu identity, výmenou potreby nájsť a vyjadriť svoje vlastné emócie. Napríklad môžete cítiť smútok ZA niekoho kto zomrel (napr. mŕtvy priateľ, prerušené tehotenstvo) alebo strach ZA niekoho kto ho nevyjadruje (napr. niekto kto koná bez strachu) alebo hnev ZA niekoho, kto nie je schopný naplniť jeho rolu (napr. obeť), spôsobenú páchateľom. V niektorých prípadoch identifikácia môže byť výsledkom (pozri Identifikácie) kde osoba, obyčajne dieťa, vyjadruje identitu inej osoby a nemôže vyjadriť svoju vlastnú identitu. Hoci v mnohých putách identity je iba tendencia vyjadriť emócie ZA niekoho iného v jednom kontexte. Rozpustenie pút identity vám pomôže rozhodnúť sa ako vyjadriť svoje vlastné emócie vhodne.
Ak si uvedomíte, že osoba cíti a vyjadruje vaše nevyjadrené emócie za vás, môže byť dôležité vyjadriť vaše vlastné emócie. (napr. ak konáte ako obeť v nejakom kontexte, môžete si uvedomiť že niekto iný vyjadruje vašu potlačenú zlosť.) Obete nemôžu vyjadriť hnev – takže vyjadrením vášho vlastného hnevu prestane byť obeťou! Vyjadrenie vášho hnevu, nezáleží ako vhodne, pravdepodobne zmení vaše vzťahy v tomto kontexte veľmi rýchlo!
Putá závislosti („Ja som časť teba“)
Putá závislosti predstavujú stratu identity, výmenou potreby naplniť dôležitý aspekt života s túžbou, že iná osoba ho vyplní. Je to často nevedomý spôsob na znovuvytvorenie vzťahu z detstva, ale vo svojej podstate je to pokus dovoliť niekomu inému poskytnúť chýbajúci zmysel identity. (napr. „Bez teba stratím svoju sebaúctu“). Závislosti môžu byť manipulatívne – (napr. „Pokiaľ neurobíš pre mňa toto, ja urobím....“)
Niekedy druhá osoba je tiež závislá – (napr. „Ak budeš predstierať, že ja som dobrý človek, ja budem predstierať, že ty si dobrý človek“) vytvorením silnej slučky vzájomnej závislosti. Rozloženie závislostí vám umožní robiť dôležité existenčné rozhodnutia, ktoré ste možno zanedbali.
AKA putá („Ty si časť mňa“)
Primárne Hawaiský koncept, „aka puto“ reprezentuje emočné spojenie na druhú osobu a potenciál straty identity, náhradou vašej túžby byť sebestačný. „Aka“ je preložené z Hawaičiny ako zadymený, lepkavý, spletený a natiahnutý, čo opisuje, ako Hawaiskí liečitelia vnímajú tieto spojenia. „Aka Puto“ je emocionálne spojenie na druhú osobu. (napr. „Nevidel som toho a toho roky, ale cítim ako by sme boli stále spojení“) Takéto putá sú obyčajne reprezentované kinestézicky, ale môžu byť ľahko vizualizované. Niektoré aka putá negatívne vplývajú na váš zmysel seba samého. Môžu povzbudiť potrebu (napr. „Pretože sa cítim s tebou spojený, chcem aby si ....“). Rozloženie alebo vytlačenie aka pút vám umožňuje rozhodnúť sa, aké konkrétne správania chcete pre seba rozvinúť.
Myšlienkoformové putá („Aby som mohol byť s tebou, musím nebyť mnou“)
Myšlienkoforma ja ďalší Hawaiský koncept, predstavujúci stratu identity cez identifikáciu s presvedčením, obyčajne obmedzujúcim identitné presvedčenie, ktoré prelína vedomie. (napr. „Ja som zlý“, „Ja nie som dosť dobrý“). Protichodné dôkazy sú odmietnuté a aj nekonečné povzdbudzovanie nezredukuje ich efekt. Takéto presvedčenia vyzerajú byť vytvorené ako spôsob pripútania sa k dôležitým ľuďom. (napr „Vidím ho ako zlého, takže budem zlý tiež a naša spoločná skazenosť nás môže pripútať navzájom“). Moji Hawaiskí učitelia používajú toto slovo na opisanie „temných energií uzavretých do tela“. Rozloženie alebo vytlačenie myšlienkoforiem vás oslobodzuje z negatívneho vnímania seba (a často sebanenávisti) a povzbudí vás rozhodnúť sa mať sa rád.
Fáza 3 je kompletná keď sa osoba identifikovala a rozložila významné vzťahové putá, vrátane tých, ktoré mala s ľudmi, ktorí sú už mŕtvi. Táto osoba sa môže rozhodnúť, či obnoviť a užívať si vzťahy a či si užívať trvalú slobodu bez starých vplyvov. Osoba si môže vybrať používať tieto metódy na lepšie užitie budúcich vzťahov, osoba sa môže rozhodnúť tvoriť vzťahy, ktoré podporujú vzájomný rozvoj.
Fáza 3 je založená na výskume Janelle Doan o ľudskom pripútavaní, na rodinnej terapii Annegret Hallanzy, a na mojom výskume o liečivých rituáloch používaných Hawajskými liečiteľmi. (Dôležitý liečivý rituál je ho‘oponopono – Hawaiské slovo zmenanajúce „urobiť život správnym cez duchovné rodinné odpustenie“).
Fáza 4 – Vyrovnanie sa s minulou traumou
Minulé traumatické udalosti (tak ako sú vnímané klientom) môžu predstavovať emočné prekážky na tvorbu zložitých rozhodnutí. Tieto minulé udalosti môžu byť nevedomé – to je, osoba nemusí mať vedomú spomienku na ne. Tieto udalosti sú vylákané povzbudzovaním osoby (keď je v Stave Identity) aby zadefinovala konkrétne ciele, alebo rad cieľov, ktoré predstavujú jej najvyššie hodnoty (napr „dosiahnutie ktorého cieľa by ťa presvedčilo, že napĺnaš svoj život?“). Typicky, zvažovanie konkrétnych činov smerom k dôležitému cieľu vylákania emócií, ktoré často zdrcujú osobu a znemožňujú dosiahnutie dôležitého cieľa. Ak vzťahové putá boli rozložené, tieto emócie pochádzajú z nevyriešenej minulej traumy.
Každá nevyriešená trauma vyzerá mať emocionálne súčasti ako hnev, a/alebo strach a/alebo smútok. V tomto stave, hnev osoby narastie z udalostí, v ktorých boli hodnoty osoby narušené. Štandardne, osoba sa obáva z následkov vyjadrenia svojho hnevu a je smutná z následkov nevyjadrenia svojho hnevu. Identifikácia a vyriešenie špecifických traumatických udalostí vyžaduje, aby osoba našla a znovurozhodla o tom čo sa stalo a rozhodla ako vyjadriť emócie spôsobom, ktorý podporuje jej dosahovanie jej osobne vybraných cieľov, s pomocou mentora Stavu Identity.
Fáza 3 je založená na náboženskej filozofii Annegret Hallanzy a na mojom výskume s ľudmi, ktorí sa „spontánne“ vyliečili. Taktiež, Annegret a ja sme zhodnotili techniky mnohých terapií na určenie, či môžeme použiť techniky v „úrovni identity“, čiže či môžeme použiť techniky na podporu rozhodovania osoby na naplnenie svojho života!
Dokončenie
Po dokončení, život dáva zmysel! Osoba môže robiť rozhodnutia správne smerom k jej Zmyslu Života. Táto osoba rozumie, prečo on či ona žila svoj život svojim spôsobom. Táto osoba prehodnotila jeho/jej dôležité vzťahy z perspektívy naplnenia a môže sa rozhodnúť, ktoré vzťahy bude živiť a ktoré vzťahy zmeniť. Táto osoba rozpoznala jej vzťahové putá, vytlačila alebo rozložila nechcené putá a môže robiť rozhodnutia nezávislé na týchto putách. Táto osoba sa vyrovnala s vplyvmi výzmamných traumatických udalostí a môže sa rozhodnúť, ako vyjadriť svoje emócie vhodne.
Existuje život na žitie. Existujú dôležité ciele na dosiahnutie – čo znamená urobiť dôležité rozhodnutia a vyriešiť dôležité problémy. Usilovať sa dosiahnuť tieto ciele spôsobí NÁRAST množstva problémov, výziev vo vzťahoch a rozhodnutí, ktoré bude treba urobiť. Žiť život touto cestou sa nestane jednoduchšie! Žiť život touto cestou sa stane napĺňajúce.
Takáto osoba sa môže rozhodnúť ignorovať svoju minulosť – alebo sa z nej učiť. Ignorovať svoju budúcnosť – alebo ju plánovať. Ignorovať druhých ľudí – alebo vytvárať napĺňajúce vzťahy. Alebo si vybrať z nekonečna iných možností.
Martyn Carruthers, April 1997