16 . nábor
„Čo si myslíš, že tu robíš?“
„Pokiaľ viem, tak dnes tu je nábor do týmu. Prišiel som, pretože chcem byť stíhačom. To miesto je teraz voľné, nemám pravdu?“ pýtal sa Chris pokojným hlasom, pretože nechcel seba ani Rona vytočiť ešte viac.
„Áno, to miesto je voľné, ale ty na ňom hrať nebudeš, je ti to jasné?“
„Nechápem prečo by som na ňom nemohol hrať. Zúčastním sa konkurzu a keď budem najlepší, nezabrániš tomu aby som sa stal členom týmu ani ty,“ odvrkol Chris a pomaly ho prechádzala trpezlivosť.
„Prečo chceš hrať za Chrabromil, v Slizoline ťa nechcú? Môžeš vôbec hrať za niektorú z fakúlt?“
„Áno môžem hrať za tú fakultu, ktorú si vyberiem. Vybral som si Chrabromil takže sa s tým musíš zmieriť,“ trval Chris na svojom. To už smerom k nim prichádzali Draco, Arielle a Hermiona.
„Ron, Chris má pravdu. Je to jeho právo zúčastniť sa konkurzu a ty proti tomu nemôžeš nič robiť,“ povedala pokojne Hermiona a Chris sa na ňu vďačne usmial.
„Tak to vás musím sklamať. Miesto stíhača je už obsadené. Novým stíhačom Chrabromilu je Colin,“ zakričal Ron a chytil za plece prekvapeného Colina Creevyho. Každému bolo jasné, že si to Ron práve vymyslel, len aby nemusel do týmu vziať Chrisa. Nikto zo zasvätených to nechápal. Ron bol síce s Chrisom pohádaný, ale keď ho nevezme do týmu, Chrabromil má len veľmi malé šance na to, aby vyhral pohár. Zjavne jeho nenávisť podcenili.
„Weasley ty si totálny idiot. Nemysli si, že niekto ti na to skočí. Creevy sa uchádza o post triafača a stíhačom byť ani nechce, ani nemôže tak prestaň klamať a spamätaj sa. Vieš dobre že Riddle je najlepší stíhač z celého Chrabromilu a bez neho nevyhráte,“ postavil sa na jeho stranu aj Draco.
„Na to zabudnite. Nebudem mať v týme niekoho, kto sa bratríčkuje so slizolinčanmi. Riddle sa do týmu dostane len cez moju mŕtvolu,“ už reval Ron.
„To sa dá ľahko zariadiť,“ zavrčala Arielle, ktorá to všetko doteraz len ticho sledovala. To už bola pre Rona posledná kvapka. Stratil kontrolu a začal jačať ako zmyslov zbavený.
„Aha, no to je úžasné. Neurobím tak ako chce veľavážený Christopher Riddle a jeho ochranka ma chce zabiť. Vieš čo? Mám toho po krk. Znova musíš mať všetko, však? No o mieste v týme ani nesnívaj. Myslíš si, že keď je Veď-Vieš-Kto tvoj otec, tak si môžeš robiť čo chceš?“
Po tomto vyhlásení nastalo všade hrobové ticho. Ronald sťažka dýchal a do očí sa mu vkradlo poznanie toho, čo teraz vlastne povedal. Oči sa mu na chvíľu rozšírili niečím, čo vyzeralo ako ľútosť, no veľmi rýchlo to zmizlo. Pohľad mu stvrdol a odhodlane hľadel do očí šokovanému Chrisovi. Ten sa nezmohol ani na jedno slovko. Nemohol uveriť tomu čo práve počul. Ron ho zradil. Prezradil jeho tajomstvo len tak bezhlavo. Pomaly otočil hlavu a zahľadel sa na svojich troch priateľov. Hermiona stála bez pohnutia a neveriacky civela na Rona. Draco sa tváril podobne, no v jeho očiach sa zračilo odhodlanie. Odhodlanie chrániť Chrisa pred každým, kto by sa teraz o niečo pokúsil. Upútala ho však Arielle. Stála bez pohnutia, na pohľad pokojne ako by sa jej to vôbec netýkalo, no v očiach jej horeli plamene zúrivosti.
„Ty bezcitný imbecil, ako si mu to mohol urobiť? Teraz si už šťastný? Zničil si všetko čo si len mohol, ja ťa...“ Arielle nedokončila pretože Chris jej chytil ruku v ktorej držala prútik a mierila na Rona. To sa spamätali už aj ostatní a ich pohľad sa zmenil zo šokovaného na nedôverčivý.
„Je to pravda Riddle? Veď-Vieš-Kto je tvoj foter? Tak to sa priprav, lebo zo života budeš mať peklo,“ prehovoril Chrisov doteraz kamarát- Dean Thomas.
„Rozmysli si čo hovoríš. Nemusí sa ti to vyplatiť,“ ticho poznamenal Draco a vrhol pohľad plný hnevu k Deanovi.
„Teraz je to tvoj najlepší priateľ, čo Malfoy? Syn šéfa tvojho otca tak sa nečudujem, že sa za ním plazíš ako...“ ani to sa už zvyšok prizerajúcich nedozvedel, pretože Draco stratil trpezlivosť. Vytiahol prútik a zaútočil na Deana Thomasa. Tomu viac netrebalo a vytiahol prútik tiež. Ron neváhal a napodobnil ho. To už však prútiky v rukách mali Hermiona aj Arielle. Chris už nevydržal a hlas sa mu ako zázrakom vrátil.
„To už stačilo. Prestaňte. Všetci. Áno, Ron vám povedal pravdu. Voldemort je môj otec. Niežeby to bola vaša vec ale ja sa za to nehanbím, len aby ste vedeli. Tak si odpustite akékoľvek narážky či urážky na moju rodinu,“ povedal autoritatívne Chris a boj na chvíľu utíchol. Ale ozaj len na chvíľu. Vzápätí Dean zodvihol prútik a vyslal na Chrisa nejakú nepeknú kliatbu. Aj keby jeho kamaráti chceli zareagovať, nemali by šancu, pretože zaklínadlo prichádzalo rýchlo. Chris zavrel oči a sústredil sa. Zrazu sa pred ním zjavil štít a kliatbu odrazil. Všetci ostali neveriaco zírať, no aspoň už nikto neútočil. Chris sa otočil a odchádzal.
„Ako si len mohol Ron? Myslela som, že je v tebe viac,“ pokrútila hlavou Hermiona a pokynula Dracovi a Arielle aby ju nasledovali. Ron vyzeral, akoby zvažoval či to všetko neprehnal. Ale potom si spomenul na chudáka Harryho, ktorého musí pomstiť. Zvíťazila závisť a nenávisť.
Draco, Arielle a Hermiona doslova dovliekli Chrisa pred kabinet profesora obrany čiernej mágie. Zaklopali a po chvíľke dvere otvoril Sirius Black. Keď uvidel kto prichádza a neprítomný pohľad na tvári svojho krstného syna, neváhal a pozval ich dnu.
„Čo sa stalo?“ okamžite sa pýtal Sirius a s obavami hľadel na Chrisa.
„Ron sa na ihrisku neovládol a všetkým čo tam boli povedal, kto je Chrisov otec. Do rána to bude vedieť celá škola. Čo teraz Sirius? Chris bude odteraz v ohrození, pretože kopec deciek je verných Dumbledoreovi a budú nenávidieť Chrisa, lebo jeho otec je Dumbledoreov najväčší nepriateľ a údajne vrah. Myslím že minimálne dnešnú noc by mal stráviť tu s tebou,“ ponáhľala sa s vysvetľovaním Hermiona.
„Áno samozrejme...takže Ron, hm. Naozaj ho takto dokázal zradiť? Veď prezradil jeho najväčšie tajomstvo a ohrozil jeho život. To je idiot,“ vzdychol si Sirius
„Nie, on nie je idiot. On je korunovaný debil. To by som nikomu nespravil ani ja. Urážky sú na mieste ale niečo takéto. Nie je hodný byť ani v Rokforte, nieto ešte v Chrabromile,“ odvrkol Draco a tiež s obavami hľadel na kamaráta, ktorý len neprítomne hľadel pred seba a nič nehovori.
„Máš pravdu Draco. No my to tak nenecháme. Vymyslíme nejakú pomstu,“ neváhala Arielle a v očiach sa jej divoko zalesklo.
„Ja si myslím, že v prvom rade by sme mali nechať Chrisa a Siriusa samých. Poďte,“ vzala ich za ruky Hermiona a odtiahla zo Siriusovho súkromného bytu. Keď sa zavreli dvere, Sirius si sadol k svojmu krstnému synovi a objal ho. Chris sa konečne pohol a hlavu si schoval do jeho lona.
„Prečo mi to spravil? Myslel som si, že ho to prejde, že opäť budeme môcť byť priateľmi...“ vzlykal Chris do Siriusovho habitu.
„Neplač Chris, všetko bude v poriadku. S Ronom si to vybavíme. Vieš, že tvoj otec nedopustí aby ti niekto ublížil. A ja takisto nie. Ron to prehnal a zaplatí za to, to ťa ubezpečujem!“
„Nie Sirius, nechcem aby ste mu niečo urobili. Ani ty, ani otec. Neznížite sa predsa na jeho úroveň. Musím byť silný a dokázať mu, že už na mňa nemá žiaden vplyv. Na druhú stranu je dobré, že je to konečne vonku. Teraz sa nemusím pretvarovať a uvidím, kto je skutočný priateľ a kto nie,“ filozoficky ukončil rozhovor Chris a zavrel oči. Sirius neodpovedal, no zamyslel sa nad chlapcovými slovami. Keď sa o pár minút vrátil späť do reality, všimol si že jeho krstný syn zaspal. Prikryl ho perinou a sadol si za stôl. Začal písať list istému Temnému pánovi o tom, čo všetko sa tu dnes udialo. Vedel, že Chris by mu to nenapísal a Tom Riddle ako jeho otec by to mal v každom prípade vedieť.
***
„Viete čo sa stalo?“ pýtal sa Ron Dumbledorea keď po konkurze vošiel do jeho pracovne.
„Áno viem. Na jednej strane by to mohol byť trochu problém, pretože teraz bude chcieť mladému pánovi Riddleovi ublížiť veľa ľudí a my ho ešte budeme potrebovať, no na druhej strane je v tom aj výhoda. Christopher bude všetky tie útoky a prejavy nepriateľstva dávať za vinu Tomovi, pretože je jeho synom. A tak bude svojho otca ešte viac nenávidieť,“ zamyslel sa riaditeľ a hladkal si pri tom svoju dlhú bradu. Nakoniec sa usmial a prehovoril smerom k čakajúcemu Ronovi.
„A vy pán Weasley by ste sa mohli postarať o pár takýchto útokov. Samozrejme nič vážne, len aby mal na pamäti, že sa to všetko deje kvôli jeho otcovi. Chápete, ako to myslím?“ pýtal sa Dumbledore a rozmýšľal, ako využiť túto situáciu vo svoj vlastný prospech.
„Rozumiem pane. Poradím sa s priateľmi (tými bystrohlavčanmi) a zaútočime. Budete k tomu niečo chcieť povedať zajtra v Sieni?“
„Samozrejme že musím zasiahnuť, aj keby som to najradšej nechal tak. Aspoň na oko sa budeme tváriť že zakazujeme akékoľvek napadnutia pána Riddlea. Vieme predsa, že zákazy neberie nikto vážne. Ďakujem pán Weasley, môžete ísť. Buďte však opatrný v útokoch na pána Riddlea. Nechceme predsa aby zistili, že za všetkým stojíme my a dostať sa na Voldemortov zoznam nežiaducich. Ja už tam vlastne som, ale vy nie, tak dávajte pozor,“ dokončil riaditeľ a vypoklonkoval Rona zo svojej pracovne. Ten hneď šiel za svojimi novými „kamarátmi“ z Bystrohlavu a oboznámil ich zo svojím plánom pomsty. Bol so sebou veľmi spokojný, keď videl ich súhlasné usmiate tváre. Začína sa tvoje peklo, Riddle- pomyslel si Ron a viac sa tým nezaoberal. Zajtra si to naplno vychutná.
***
Chris sa ráno zobudil a chvíľku mal problém s orientáciou. Keď si uvedomil, že leží v Siriusovom byte, spomenul si na udalosti predošlého dňa. Náhle zosmutnel, keď si uvedomil, čo ho čaká. Nenávisť v očiach všetkých svojich doterajších priateľov. Zťažka si vzdychol a zaumienil si, že odtiaľto aspoň týždeň nikam nevyjde. Tento deň mu to Sirius ešte toleroval a dovolil mu ostať v jeho byte celú nedeľu. Boli za ním aj Draco, Arielle a Hermiona a snažili sa ho odpútať od chmúrnych myšlienok. Už sa im to aj začalo dariť, keď nadišiel večer a oni museli odísť. Chris znova spal u Siriusa.
V pondelok ráno opäť vstal s tým, že odtiaľto celý deň nevylezie. No jeho plány sa zmenili hneď ako ho našiel Sirius. Dal mu kázanie o nejakej vztýčenej hlave a riešení problémov zpriama. Nakoniec ho dovliekol do kúpeľne, dohliadol aby sa dal do poriadku a spolu sa vybrali na raňajky.
Keď Chris vošiel do Siene, všetky oči sa stočili smerom k nemu a nastalo mŕtve ticho. Sirius ho povzbudzujúco potľapkal po chrbte a tak Chrisovi neostávalo nič iné, len ísť a sadnúť si k stolu.Na dnes si vybral slizolinský stôl, pretože tam tých nenávistných pohľadov bolo oveľa menej. Ani sa nečudoval, polovica rodičov slizolinských detí „pracovala“ pre jeho otca. Na Chrisove prekvapenie pri slizolinskom stole sedela aj Hermiona, hneď vedľa Draca. Oproti nim, na ich zvyčajnom mieste sedela Arielle a čakala naňho. Keď si sadol k stolu, všetci traja sa naňho usmiali a začali jesť. Ticho v sieni však pretrvávalo a preto sa postavil riaditeľ.
„Vidím že zjavne už všetci poznáte pravú totožnosť pána Riddlea. Áno, je pravdou že Lord Voldemort je jeho otcom, to však neznamená, že Christopher je ako Voldemort. Preto si neželám aby sa ho na území hradu pokúšal niekto napadnúť, poprípade mu inak ublížiť. Ak samozrejme nechcete naštvať Lorda Voldemorta,“ uzavrel túto tému Dumbledore, sadol si späť na miesto a iskričky radosti mu žiarili v tých jeho modrých očiach.
To už sa však v sieňou rozľahol šum, pretože všetci boli pohoršený riaditeľovým prejavom. Ako mohol zakázať aby sa pomstili za všetko, čo jeho otec urobil ich rodinám? Nenávisť do ich očí stúpla ešte viac. Hermiona si to všimla a nervózne sa pomrvila. Budú musieť byť v strehu a ochrániť Chrisa. Draco zrejme pochopil, pretože k nej zdvihol pohľad, prikývol a stisol jej ruku. Ona od prekvapenia nevedela čo robiť. Bolo to zvláštne. Ešte nedávno by sa mu totiž hnusil akýkoľvek fyzický kontakt s humusákom, no musela uznať, že Draco sa zmenil. Ale je treba podotknúť, že len k nej. Dokonca ani ostatní slizolinčania si tiež nedovoľujú urážať ju. Je vidno že Draco má v ich fakulte hlavné slovo. A keď videli, že Draco sa s ňou dokonca kamaráti, prestali na ňu aj nepriateľsky civieť a iba ju ignorovali. Ostatných študentov z muklovských rodín však Draco neprestal urážať. Starých zvykov sa predsa nedá len tak odrazu zbaviť. Ďalej sa však tým už Hermiona netrápila, pretože dojedli a museli ísť na hodinu. Chris sa snažil nereagovať na komentáre a ignoroval aj všetky pohľady, ktoré ho sprevádzali cestou z Veľkej siene. Dokonca sa mu podarilo aj viesť celkom priateľský rozhovor s jedinými troma priateľmi, ktorí ostali po jeho boku. Nikdy si nemyslel, že by preňho Draco Malfoy mohol niečo také urobiť, no teraz videl, že aj on vie byť priateľom.
Prvú hodinu mali elixíry. Prišli do žalárov akurát keď zazvonilo a tak nikto nemal čas na roztržky. Chrabromilčania totiž vyzerali akoby mu najradšej polámali ruky aj nohy. Nemali však na to čas, lebo hneď ako prišli do učebne, vošiel aj Snape. Plášť za ním vial ako vždy a dnes sa výnimočne mračil smerom k chrabromilčanom. Dostal totiž list od Temného pána s upozornením, že ak sa Chrisovi niekto pokúsi ublížiť, neovládne sa a Rokfort bude mať o pár študentov menej. Chcel prísť za synom sám, no nemohol len tak odísť z jednania s americkými vlkolakmi. Písal však, že ako náhle sa odtiaľ dostane preč, príde do Rokfortu na „návštevu“. Preto ten Severusov pohľad. Aj jemu na Chrisovi záležalo- bol predsa slizolinčan a ešte k tomu aj syn jeho šéfa- tak sa snažil chrabromilčanov varovať. Ak sa niekto o niečo pokúsi, bude čeliť hnevu Severusa Snapea. A to nie je prechádzka ružovým sadom. Každý vie, aký mocný Snape je a nikto si netúžil ho znepriateliť tak, aby naňho musel zdvihnúť prútik.
Hodina však prebiehala vcelku pokojne. Vražedné pohľady samozrejme nechýbali, no otvorene sa nikto o nič nepokúsil. Zatiaľ.
Keď Chris odstavil svoj kotlík s elixírom z ohňa a chcel ho preliať do fľaštičky na kontrolu, stihol zaregistrovať že niečo letí smerom do jeho kotlíka. Schmatol Draca za habit a stiahol ho na zem. Sekundu na to sa ozval výbuch a z kotlíka striekala tekutina s vysokými leptavými účinkami. Profesorovi sa však podarilo všetko včas stabilizovať a nikto sa nezranil. Potom však jeho oči spočinuli na triede a hrozivým hlasom zasyčal:
„Ktorý idiot mu hodil do kotlíka tú vybuchujúcu fazuľu? Chcem priznanie. Hneď,“ keď to vyslovil, každému prebehol po chrbte mráz. Takéhoto naštvaného Snapea ešte nikto nevidel. Keď bolo ticho aj naďalej a nikto nič nepovedal, zvýšil hlas.
„Nikto? Tak fajn. Ja si to zistím aj tak,“ zlovestne podotkol a každý stuhol strachom. Severus Snape je predsa jedným z majstrov ligilimencie, on nebude mať problém so zistením totožnosti vinníka. Študenti na chrabromilskej strane sa nervózne pomrvili a vrhali znepokojené pohľady na Rona, ktorý bol naopak prekvapivo uvoľnený. Severus ani nemusel používať ligilimenciu a vedel že on je tým vinníkom. Podišiel k jeho lavici a uškrnul sa.
„Pán Weasley, ak nabudúce budete mať vražedné chúťky, vybíjajte si ich na niekom inom a nie na mojich študentoch, je Vám to jasné? Odoberám 200 bodov chrabromilu a od zajtra máte mesačný trest. A zapíšte si za uši, že si na jeho výbere nechám záležať,“ dohovoril a pôsobil pri tom neuveriteľne zastrašujúco.
„A vy vypadnite, hodina skončila,“ dodal hlasno smerom k zvyšku triedy a pokynul Dracovi, Hermione, Arielle a Chrisovi aby ostali v triede.
„Dávajte si pozor, ja Vás nebudem mať na očiach stále. Hlavne na nikoho neútočte, len sa bráňte. Na to všetci čakajú, kým začnete útočiť,“ povedal im a starostlivo sa na nich pozrel. Všetci prikývli a opustili učebňu.
***
„Snape mi dal od zajtra trest, takže to musíme spraviť dnes. Po večeri si na nich počkáme a zaútočime. Nesmieme sa však dať chytiť,“ oznámil Ron Weasley svojim spoločníkom a pokojne odišiel na ďalšiu hodinu. Zlovestný úškrn mu hral na tvári a nevedel sa dočkať večera, kedy to Chisovi všetko spočíta.A/N: Dúfam, že to nepôsobí príliš uponáhľane, ale musíme sa pohnúť s dejom ďalej...
K tomu Dracovi a Hermione- aj keď to s tým stisnutím ruky a myšlienkami okolo toho možno vyzerá tak, že by Draco mal nejaký záujem o Hermionu, nie je to tak. teda aspoň zatiaľ ich neplánujem dať dokopy a neviem, či tak vôbec urobím...ešte som nad tým nepremýšľala.
Objavilo sa u truchu Dumbledorea. Stáva sa z neho riadny zákerák :) Ale neboj te sa tí, ktorí ho tu chcete viac, jeho čas ešte len príde.
O chvíľku príde na scénu Tom a možno aj Lucius, uvidíme :D
Vidíte, že to s tými komentármi pri predchádzajúcej kapitole šlo :) Ďakujem za ne, veľmi ma potešili... Snáď nesklamete ani teraz a nejakým tým komentárom ma opäť poctíte. Ako som už totiž spomínala, mám potom oveľa väčšiu chuť písať :DD Ďakujem
Ozaj, dúfam, že kapitola sa páčila a tešíte sa na ďalšiu :)