18 A . minulost a současnost Potterovů
Nasledujúce ráno zamierili Harry, Severus, Kreacher a Dante na Potter Manor. Mali pred sebou rušný deň a museli preto začať čím skôr. Vzhľadom na to, že aj Severus aj Harry boli rannými vtáčatami s tým nebol žiaden problém.
Na Harryho žiadosť prešiel Grobrick počas noci nejaké detaily a podrobnosti o Potterovskom majetku. Vyzbrojení prenášadlom, ktoré ich malo vziať priamo na pozemky, opustili Rokfort a od rodinného domu ich potom delila už len krátka vzdialenosť.
Harry vedel, že sídlo sa nachádza niekde v Škótsku, ale šokovalo ho, keď zistil, že v skutočnosti je vzdialené od Rokvillu len asi 50 míľ. Znamenalo to, že keby mal Potter Manor za jasného dňa spustené ochrany, bolo by ho vidno z Astronomickej veže.
Harry bol trochu nervózny; viac než to, že mal vidieť sídlo, čo bola len normálna budova, by sa mal stretnúť so svojou rodinou. Grobrick mu povedal, že ako v mnohých starých, čarodejníckych sídlach, aj v Potter Manor sa nachádzajú portréty Lordov a Lady Potterových. Harry vedel, že v Sieni starších bolo len dvanásť portrétov predchádzajúcich Lordov Potterov; portréty Lady Potterových boli rozmiestnené po celom panstve. Všetky portréty ‘spali’ a prebudiť by sa mali až na jeho príkaz.
Mali by tam byť aj portréty jeho rodičov a on sa s nimi chcel stretnúť a porozprávať. Toto bolo jeho dnešným skutočným poslaním – zobudiť portréty a stretnúť sa s nimi.
Pristáli pred veľkolepým panstvom, konkrétne v záhrade s obrovskými stromami, rôznymi kvitnúcimi kvetmi a kríkmi. Prvé, čo Harryho napadlo, bolo, že Nevillovi by sa to tu určite páčilo. Sídlo samo o sebe nebolo také, ako Harry očakával. Bolo priam obrovské; nebol to dom, ale malý hrad.
Len tam stál a civel na to, až kým necítil, ako mu Severus krátko stisol ruku, aby mu tak dodal pocit istoty, a potom sa konečne vybrali k hlavným dverám. Skôr než k nim stihli dôjsť, veľké, pätnásť stôp vysoké dvere sa otvorili. Harry a Severus sa ocitli v obrovskej hale, ktorú tvorila zmes mramoru a lešteného dreva. Tá hala bola jednoducho nádherná; plná starožitného nábytku, drahých váz a okolo celej miestnosti stáli dokonca sochy. Celé to tu bolo cítiť bohatstvom a Harry mal pocit, že je v nejakej luxusnej hrobke.
Potom Harry zbadal pri vnútornej stene stáť asi desať domácich škriatkov, ktorý čakali, kým ho budú môcť privítať.
„Zdravím vás, vaše Lordstvo, ja som Flint, hlava Potterovských domácich škriatkov. Je mi potešením vás konečne privítať v sídle Potterovcov.“
„Ďakujem Flint, mne je potešením tu byť…“
Severus sa pozrel na Harryho, ktorý náhle stíchol; cítil, ako jeho mágia vzbĺkla. Harry sa díval na domácich škriatkov, ktorí stáli za Flintom. Severus tiež stočil pohľad tým smerom a zbadal dvoch škriatkov, ktorých poznal až veľmi dobre. Prvá bola Minty – osobný škriatok Poppy Pomfreovej a druhý bol Toff, ktorý bol zase škriatkom Albusa Dumbledora.
Severus povedal, „Harry, upokoj sa!“
Harry sa k nemu otočil a zíral naňho chladnými očami, „Upokoj sa?! Nie, Severus, neupokojím sa, som unavený zo všetkých tých zistení, ako veľmi som bol zradený.“ Potom sa obrátil k škriatkom, ktorí okamžite o krok cúvli, vrátane Flinta.
„Vy dvaja,“ zavrčal Harry a ukázal na Minky a Toffa, „Zmiznite mi z očí… hneď!“ obaja škriatkovia s puknutím zmizli. Potom zagánil na zvyšných škriatkov, „Koľkí z vás pracovali buď pre Albusa Dumbledora, alebo Poppy Pomfreyovú?“
Ruky zodvihli ďalší dvaja škriatkovia a Severus si všimol, že sa trasú od strachu.
Harry vyzeral akoby sa chystal zavraždiť Flinta. Potom sa otočil k tým dvom škriatkom a povedal, „Teraz choďte!“ Počuť bolo už len dve puknutia.
Schmatol Flinta za ucho a začul, ako škriatok zapišťal. Od Dobbyho vedel, že špička uší domácich škriatkov je tou najcitlivejšou časťou ich tela a keby ich ešte niekto vykrútil alebo niekde priškripol, bol by to najviac bolestivý a veľmi účinný trest.
Potom sa Harry otočil k ostatným škriatkom, ktorí sa strachom triasli, „Ktorý z vás je najviac nadradený? Potrebujem niekoho, kto to prevezme po tomto idiotovi.“
Všetci škriatkovia sa na seba pozreli a potom vystúpil starý domáci škriatok s chumáčom bielych vlasov, „Hovoria mi Hawk; bol som hlavou domácich škriatkov a osobným škriatkom vášho starého otca, Lorda Patricka.“
„Výborne,“ potom sa Harry znova obrátil k pištiacemu škriatkovi, ktorého držal za ucho, „Chcem, aby si šiel do svojho obydlia a ostal tam. Keď sa dostatočne upokojím, položím ti zopár otázok, na ktoré potrebujem odpovede.“ Jeho hlas bol chladný a silný.
Pustil mu ucho a uslzený škriatok sa odmiestnil.
Harry sa trochu upokojil a pohľad upriamil na Hawka. Ešte stále chladným hlasom sa spýtal, „Prečo už nie si hlavou domácich škriatkov ty?“
„Váš starý otec dovolil mne aj mojej družke odísť do dôchodku,“ ukázal na starého, mierne skrčeného škriatka stojaceho na boku, „Po jeho smrti sme boli zavolaní späť do služby, aby sme pomohli s mladými škriatkami.“
Harry sa pozrel na škriatkovu družku a naznačil jej, aby pristúpila. Pomaličky k nemu prikrivkala a vyzerala, akoby jej každý krok spôsoboval bolesti; uklonila sa a povedala, „Som Etoile, bola som pestúnkou vášho otca. Vidím ho vo vás… ale vy ste oveľa, oveľa krajší.“
Harry sa uvoľnil a povedal, „Páčiš sa mi. Kto sú tí ostatní?“
Severus sa tiež uvoľnil, keď cítil, ako sa Harryho mágia upokojila a opäť sa pokojne vlnila. Pozrel sa na ostatných škriatkov – štyria z piatich boli starí a možno to boli aj škriatkovia na dôchodku, ktorí prišli pozdraviť svojho pána.
Zoznámili sa s Falconom, ktorý bol Hawkovým bratom; staral sa o záhrady a do domu vošiel len veľmi zriedka (toto bolo prvý krá po sedemnástich rokoch). Ostatní dvaja sa volali Petal a Chi (skratka od chicken* - James mal tri roky, keď ju pomenoval), a tí udržiavali panstvo čisté.
„No, som rád, že vás spoznávam,“ usmial sa Harry, „Toto je môj partner, Severus,“ ukázal na Severusa, ktorý stál vedľa neho.
Severus videl, ako sa štyria škriatkovia zamračili, zrejme jeho meno poznali.
Prehovorila Etoile, „Severus? Severus Snape?“
„Áno,“ pretiahol Severus. Keď sledoval Etoile, jej výraz mu pripomenul staršiu Misty… toto nebude dobré.
„Ten Severus Snape, ktorý zhodil pána Jamesa z metly a zlomil mu tak ruku?“
„Mal som jedenásť a on urazil Lily.“
„Ten Severus Snape, ktorý kúzlami prefarbil pána Jamesa na modro a pričaroval mu vredy, ktoré nechceli dva týždne zmiznúť?“
„Hej, on premenil moje knihy na ňucháčov, ktorí zničili školskú kuchyňu, celý týždeň som si potom nemohol sadnúť na zadok a dostal som mesačný trest.“
„Ten Severus Snape, ktorý mu na Vianoce poslal škatuľu plnú Černožienok?“
Severus si prehrabol prstami vlasy, „No áno, to bolo len zo srandy.“
Severus vrhol na Harryho prosebný pohľad, ale Harry zavrtel hlavou a venoval mu pohľad, ktorý hovoril: si v tom sám.
Harry sa otočil k Hawkovi, ktorý sa naňho díval pohľadom plným strachu, ale keď si všimol Harryho úsmev, uvoľnil sa. Harry im pokynul, aby sa presunuli ďalej dovnútra a nechal Severusa s rozčúleným škriatkom osamote.
„Hawk, toto je Kreacher, je to môj osobný škriatok a zároveň má na starosť Blackovských domácich škriatkov,“ obaja domáci škriatkovia sa pozdravili.
„A tento mladý škriatok je Dante.“
Hawk pozdravil aj maličkého škriatka a Harry videl, že na mladých škriatkov bol skutočne zvyknutý, pretože Dante sa hneď zachichotal.
Potom začuli Severusov výkrik, „To nie je fér!“
Hawk sa otočil a zbadal svoju družku, ako Severusovi hrozí prstom.
„Bola naozaj ochranárska, pokiaľ šlo o môjho otca, čo?“ konštatoval Harry a díval sa na Severusa, ktorý po ňom stále vrhal prosebné pohľady.
„Áno, milovala ho ako vlastné dieťa. Nikdy sa z jeho smrti poriadne nespamätala, viete,“ povedal Hawk a obrátil sa k Harrymu. „Po jeho smrti vás išla hľadať. Dvakrát vás od vašej tety uniesla, ale po tom druhom raze sme boli pripútaní k panstvu a nemohli sme odísť.“
„Uniesla ma od mojej tety?“
„Áno.“
„Nechaj ma hádať, zastavil ju Dumbledore.“
Hawk neodpovedal, pretože k nim doľahlo Severusovo volanie o pomoc.
Harry si povzdychol, „Idem zachrániť to veľké decko.“
Harry pristúpil k Etoile, kľakol si pred ňu a objal ju, „Ďakujem ti za to, že si sa ma snažila zachrániť. Vieš, tuto Severus mi mnohokrát zachránil život a celé roky ma ochraňoval. Už viac nie je tým nezbedným chlapcom, ktorého poznal James.“
Doslova cítil, ako naňho Severus za chrbtom gáni a všimol si, že po týchto slovách Etoilin výraz zmäkol.
„Ale vieš, Etoile; môj otec bol tiež naozaj veľmi nezbedný.“
„Áno, Etoile ho musela mnoho krát potrestať, ale bol to taký sladký chlapec,“ povedala Etoile a s láskou sa na Harryho dívala.
„Mohli by sme si dať raňajky a ty by si mi o ňom mohla porozprávať niekoľko príbehov,“ povedal Harry, keď ju odvádzal od Severusa.
Do konca raňajok Etoile Severusovi podľa všetkého odpustila a Harry si užíval príbehy, ktoré mu rozprávala.
Až neskôr, keď mu povedala, že viac sa jej páči Severus ako to ryšavé dievča, ktoré tu bolo a chcelo to tu prevziať, si Harry opäť spomenul na Ginny.
Potom im Hawk a Etoile urobili prehliadku sídla. Harry zistil, že súčasťou jeho majetku sú štyria mladí škriatkovia a dychtivo sa s nimi chcel stretnúť. Danteho a Etoile nechali v škôlke pre škriatkov a pokračovali s prehliadkou.
Prezreli si aj spálne a Hawk ukázal Harrymu pánsku spálňu, ktorá bola obrovská a nádherná, vyzerala, že by v nej mohol spať aj samotný kráľ. Harry sa v nej cítil nepohodlne, akoby bol v múzeu a čakal, kedy ho chytí ochranka. Posteľ sa mu však zapáčila, bola veľká a vyzerala lákavo. Pozrel sa na Severusa a potom si ich predstavil v tej posteli. Áno, s tou posteľou by žiť dokázal.
Hawk im ukázal aj niekoľko izieb pre hostí a povedal Severusovi, že si môže vybrať ktorúkoľvek chce. Harry im povedal, že izba pre hostí nie je nutná, pretože Severus ostane s ním. Severus však obrátil oči v stĺp a vybral si izbu o dvoje dverí ďalej, než bola pánska spálňa.
V knižnici sa takmer stratil Severus. Bola rovnako ohromná a veľkolepá ako knižnica v Rokforte a obsahovala zväzky zbierané stovky rokov. Boli tam oddelenia kníh venovaných čarovaniu, elixírom, transfigurácii, astronómii, jednoducho knihy pre takmer každý odbor, aký si len možno predstaviť; ďalej tam bolo oddelenie muklovskej literatúry a vedy, a nakoniec oddelenie vtipov a žartov (Jamesov príspevok). Najdôležitejšou časťou knižnice však bola časť s pohodlnými stoličkami a pohovkami, a portrét poslednej Lady Potterovej – Lily Evansovej Potterovej.
Posadili sa a dívali sa na nehybný obraz krásnej ženy s červenými, gaštanovými vlasmi a smaragdovo zelenými očami. Oblečený mala zeleno-zlatý habit a na ráme boli vyrezané ľalie.
Až keď Hawk povedal Harrymu, že sa prebudí, keď preberie k životu ostatné portréty, knižnicu opustili.
Namierili si to do Siene starších.
K pánskej pracovni patrila aj malá miestnosť, ktorá vyzerala takmer ako široká chodba. V Sieni sa nachádzalo tucet portrétov. Na konci steny visel jeden portrét, na ktorom bol vyobrazený muž, ktorý vyzeral ako sedliak oblečený v jednoduchých šatách, ale zato vyzeral veľmi mocne, takmer kráľovsky a Harry mohol povedať, že to bol mimoriadne silný čarodejník. Okolo ramien mal striebristý plášť, ktorý Harry spoznal ako Neviditeľný plášť. Poobzeral sa okolo a videl, že všetky portréty majú na sebe rovnaký plášť.
Na oboch stranách miestnosti viselo niekoľko portrétov – päť na jednej strane a päť na druhej strane. Všetci muži na obrazoch boli vysokí a mocne vyzerajúci muži, z ktorých väčšina mala čierne strapaté vlasy. Dvaja z nich ich mali dlhé (rovnako, ako teraz Harry) a väčšina z nich vyzerala trochu ako on. Niektorých už poznal zo Zrkadla z Erisedu. Harry sa usmial, naozaj na toto miesto patril.
Potom sa zahľadel na posledný obraz na pravej strane; bol tam muž, ktorého tvár dobre poznal, tvár, ktorú dlhé roky vídal v zrkadle; až na tie oči. Bol to James Potter.
Harry za sebou začul nejaký hluk a zbadal Severusa dívajúceho sa na portrét, „Harry, idem späť do knižnice, počkám tam na teba.“
„Severus, chcem, aby si tu bol so mnou.“
„Harry, to nie je správne, ja sem nepatrím, tvoj otec… no, nevezme moju prítomnosť dobre a nechcem, aby prvé slová, ktoré si poviete, boli povedané v hneve. Lily bola moja priateľka, uvidí ma rada.“
Harry pobozkal Severusa na ústa, „Milujem ťa a nehanbím sa byť s tebou. A môj otec to bude musieť prijať a rešpektovať. Nepotrebujem jeho súhlas.
Severus si povzdychol, „A čo takto, odídem na pol hodinu a potom sa vrátim. Ty ho do tej doby budeš musieť obmäkčiť.“
„Desať minút.“
„Dvadsať päť minút.“
„Pätnásť minút.“
„Dvadsať päť.“
„Mal si ísť na dvadsať.“
Severus sa zasmial, „Dobre, dvadsať,“ a potom Harryho vášnivo pobozkal.
„Fajn, tak choď do knižnice a ja sa zatiaľ zoznámim so svojimi ‘Staršími’. Otec by už mal o tebe vedieť, až sa vrátiš. Naozaj sa na to neteším, ale som Chrabromilovým potomkom, mal by som to urobiť.“
„Hej, pozri sa, už teraz vyzerá, že sa mračí. Nezávidím ti. Veľa šťastia,“ a s ďalším bozkom Severus odišiel.
Harry sa pozrel na svojho otca, vždy sa takto mračil? Hmm, musel, pretože portréty ešte spia. Privolal Kreachera a Hawka a chvíľ s nimi o niečom hovoril. Obaja škriatkovia potom odišli.
Harry mávol rukou a jeho džínsy a tričko sa zmenili na drahý smaragdovozelený habit s Potterovským erbom. Vrhol na seba kúzlo na úpravu vzhľadu a hneď boli jeho vlasy starostlivo učesané a celkovo vyzeral ako po kúpeli.
Potom Harry vložil ruku do habitu a po niekoľkých neverbálnych a bezprútikových kúzlach vytiahol z tajného vrecka mešec. Ten bol sám o sebe pod upraveným Fideliovým zaklínadlom, ktorého Strážcom tajomstva bol Harry; nikto iný ani nevedel, že existuje. Mešec mal tri priehradky a každá bolo chránené vlastným heslom v Parselčine; v prípade, že by heslo vyslovil niekto iný, okamžite by zomrel. Z jednej priehradky vytiahol strieborný plášť a z druhej prútik.
Harry si prehodil cez plecia Neviditeľný plášť tak, že mu zakrýval chrbát a ramená. Zrazu sa však upravil tak, že bol Harry viditeľný. Potom Harrymu padol pohľad na Bazový prútik - bolo by to po prvý krát, keby ho od poslednej bitky použil, ale práve teraz to považoval za správne.
Harry zatvoril oči a privolal k sebe svoju mágiu. Cítil, ako ním celá preteká. Potom oči opäť otvoril a silným hlasom, v ktorom sa odrážala moc, prikázal, „Ja, Harry James Potter, Lord a posledný z Rodu Potterovcov, syn Jamesa a potomok Richarda, prikazujem, aby ste vy, všetci z Rodu Potterovcov vypočuli moje volanie a zobudili sa.“ Mágia v ňom vytryskla a z prútika mu vyleteli zlaté lúče svetla. Tie zasiahli všetky portréty a celá miestnosť sa rozžiarila. Cítil, ako jeho mágia napĺňa celé panstvo, podlahy, steny a stropy. Celé sídlo sa zatriaslo a preletel ním teplý vánok.
Severus, ktorý sedel v knižnici sa usmial; cítil, ako Harryho mágia preletela knižnicou sťa vietor; cítil, že jeho mágia zareagovala v odpoveď; cítil sa byť milovaný a v bezpečí. Vstal, postavil sa pred obraz svojej priateľky a čakal, kým otvorí oči.
Hawk, Etoile, Kreacher a všetci mladí škriatkovia cítili, ako cez škôlku preletel magický vietor, pocítili teplo a ochranu - mladí škriatkovia sa roztancovali a začali spievať.
Petal a Chi cítili preletieť magický vietor kuchyňou. Pece vzplanuli a hrnce zarachotili; obaja škriatkovia pocítili radosť a inšpiráciu. Rozbehli sa do špajze a začali pripravovať hostinu.
Falcon v záhrade cítil, ako sa prebudili stromy, začul kvety spievať a k ich spevu sa hneď pridali aj vtáky v korunách stromov. Ruže v záhradách sa rozvoňali vzácnou vôňou, ktorá naplnila vzduch. Cítil pokoj. Ľahol si na trávu a splynul s tým všetkým okolo.
Flint sedel vo svojej izbe, keď zacítil chvenie a hukot magického vetra. Cítil chlad a srdce mu pokleslo naplnené vinou za zradu. Flint plakal.
Všetky portréty v Sieni starších začuli volanie, každého z nich volal po mene magický vietor a oni odpovedali. Prebudili sa a otvorili oči. Poobzerali sa a pred sebou zbadali mocného čarodejníka, ktorého telo žiarilo zlatým svetlom; vysokého muža so širokými ramenami a dlhými čiernymi vlasmi; muža, ktorý mal okolo pliec strieborný plášť. Muž, ktorý bol ich potomkom; všetci sa mu uklonili. Lord z Rodu Potterovcov sa vrátil.
Harry vzhliadol a videl, že všetky portréty, okrem jedného, sú na kolenách. Pozrel sa na svojho otca, ktorý stál a díval sa naňho so znepokojujúcim výrazom v tvári.
Ignorujúc ho Harry prikázal ostatným, aby vstali. Všetci naňho hľadeli a všimli si jeho žiarivé smaragdové oči, hoci jeden z nich zaznamenal aj prútik, ktorý držal v ruke.