1. najít otce
Nájdenie otca a plány na nový životHarry Potter ležal na svojom malom lôžku v komore pod schodmi v dome na Privátnej ceste číslo 4. Medzi vzlykmi sa celý triasol a mohol cítiť bolesť v chrbte na miestach, kde ho jeho strýko opakovane udieral opaskom. Mal len desať rokov a pýtal sa sám seba, koľko toho ešte môže vydržať.
Bol zvyknutý na časté bite kedykoľvek, keď sa jeho strýko potreboval zbaviť stresu, no to čo sa stalo dnes, ho nechalo báť sa toho, čo príde nabudúce. Nikdy predtým sa ho strýko Vernon takto nedotýkal.
Keď bola jeho teta Petunia s Dudleym nakupovať, strýko ho zbil pretože bol príliš pomalý keď mu niesol fľašu piva, ktorú žiadal. Potom sa začal Harryho dotýkať hovoriac mu, že by mal byť dobrým chlapcom a prosiť svojho strýka. Našťastie ešte len začali, keď začuli vchádzať do domu tetu a bratranca. Strýko Vernon hrubo strčil Harryho do prístenku a povedal mu, že to dokončia neskôr.
Harry nebol hlúpy chlapec. V škole sa mohol schovávať do knižnice pred svojim bratrancom a jeho priateľmi vediac, že knižnica je to posledné miesto, kam by jeho bratranec dobrovoľne vstúpil. Tam by mohol tráviť všetok čas čítaním. Mohol uniknúť pred realitou do kníh a svoju zvedavosť ukojiť vo vedeckých knihách, kde bolo vysvetlených mnoho zaujímavých vecí. Vždy sa zaujímal o to, ako veci fungujú; prečo Slnko každý deň vychádza, ako elektrina produkuje svetlo a poháňa prístroje, ako funguje ľudské telo a podobne. Každý deň bol zvedavý na nejakú novú vec a odpovede hľadal v knihách.
Už dávno zistil, že svojich príbuzných sa pýtať nemôže. Spriatelil sa knihovníčkou a tá mu vždy dovolila vziať si pár kníh domov kde ich rýchlo ukryl pod posteľ. Bol veľmi bystrý no dával si pozor na to, aby bol v triede len priemerným žiakom, pretože keď by boli jeho výsledky lepšie než tie Dudleyho, bitka by bola horšia. Každú noc si zvykol čítať a našiel svet, ktorý sa mu zdal byť kúzelný.
'Mágia' bola slovom, ktoré sa u Dursleyovcov nesmelo vysloviť. Nikdy nerozumel, prečo jeho strýko od hnevu sčervenie po vyslovení tohto slova a prečo jeho teta zatne čeľuste a jej oči sa stanú chladnými. Tak sa naučil nezmieňovať sa o veciach, ktoré dokáže.
Už od skorého veku zistil, že pod stresom alebo v citovom otrase môže urobiť nevysvetliteľné veci. Mohol zmiznúť z jedného miesta a objaviť sa na inom keď utekal pred Dudleym a jeho partou; mohol vytvoriť guľu svetla, ktorá sa vznášala vo vzduchu, zatiaľ čo si on čítal; mohol sa stať súčasťou lôžka, keď bol príliš vysilený z nedostatku jedla či straty krvi. Zo začiatku skúšal hľadať odpovede v knihách, prečo to všetko vlastne dokáže, no nikdy o tom nenašiel ani slovo.
Zmienku o týchto veciach našiel len vo fantastických románoch, ktoré hovorili o magických svetoch a bytostiach. Pred dlhšou dobou však prestal s ich čítaním, pretože ho len nútili túžiť po tom, aby aj on patril do jedného z tých svetov a mohol byť jednou z postáv. Tak čítanie obmedzil na užitočné veci.
Malý chlapec aj tak precvičoval svoje nevysvetliteľné schopnosti a teraz ich mohol o trochu viac kontrolovať. Mohol ich použiť vždy keď chcel. Stále mohol robiť len nepatrné veci ale veril, že cvičením sa v tom zlepší.
Ale čo vlastne boli tie jeho zvláštne schopnosti? Nemohla to byť mágia. Jeho strýko vždy kričal, že mágia neexistuje a tak sa naučil mu neodporovať.
Jeho bitie neznamenalo nič. Harry si na ne už zvykol a vždy sa správal tak, ako chceli jeho teta a strýko, aby sa vyhol trestu. Robil raňajky, obed a večeru; staral sa o záhradu; umýval podlahy a kúpeľňu... Bolo mu to jedno. Vždy to tak bolo a on iný život nepoznal. Ale dnes urobil jeho strýko niečo iné. Niečo, čo nebolo správne.
Vedel, že dnes musí urobiť životné rozhodnutie. Mohol si vybrať- ostať alebo odísť.
Potriasal hlavou keď o tom uvažoval.
Mohol by tu zostať. Keď ostane, jeho strýko sa ho opäť pokúsi dotýkať a tento krát ho nemusí nikto prerušiť. Vedel, že nebolo normálne aby sa strýko takto dotýkal svojho synovca. Nikdy nevidel, žeby sa tak dotýkal Dudleyho a zrejmá hrozba bolesti, keby niekomu povedal čo sa stalo mu jasne naznačila, že na tom bolo niečo zlé. Našťastie sa nestalo nič okrem toho, že mu jeho strýko hladkal vlasy a chrbát, no bolo jasné, že chcel viac.
Vzpriamene sa posadil, myknúc sa keď ucítil šľahnutie bolesti pozdĺž chrbtice.
Nie, nemohol tu ostať. Zachádzali s ním ako so sluhom; bili ho, nechávali hladovať a obliekali ho do Dudleyho odhodených, starých a obrovských košieľ a nohavíc. A teraz už mal aj prísľub nového druhu hrôzy. Musel odísť.
Premýšľajúc, jeho zelené oči žiarili odhodlaním za jeho starými, zlomenými okuliarmi. Znovu sa mykol, keď vstal zo svojho lôžka. Opatrnými pohybmi vybral z pod postele svoj starý ruksak a strčil doň nejaké oblečenie, rovnako ako niektoré z jeho najzaujímavejších kníh.
Potichu otvoril dvere komory a plazil sa do haly. Harry sa zastavil, počúvajúc zvuky znejúce z obývačky. Vedel, že jeho príbuzní pozerali televízor, rovnako ako každý večer. Nepočul žiadne hlasy okrem tých, ktoré vychádzali z televízora.
Keď nepočul kroky, vedel, že Dursleyovci netušili, čo sa práve chystá spraviť. Harry svoj ruksak zovrel v rukách pevnejšie a po špičkách prešiel smerom k vchodovým dverám.
Pred nimi ešte chvíľu počkal, neotvárajúc dvere až kým znova nezačul hlasné zvuky televízora. Jeho šanca prišla, keď počul hlasno revúci guľomet- trhnutím dvere otvoril a vyletel z domu.
Keď bežal tak rýchlo, ako mu to len jeho krátke nohy dovoľovali, Slnko práve zapadlo. Cítil sa unavený a vyčerpaný, no vedel, že musí ísť ďalej. Harry si prehodil ruksak cez rameno hryzúc si spodnú peru aby potlačil zakňučanie bolesti a rukou si pridržiaval svoje priveľké nohavice, ktoré mu neisto viseli z bokov a hrozili že spadnú dole, keď sa tak ponáhľal dole opustenou ulicou.
Nakoniec dosiahol koniec Privátnej cesty, vedľa ktorej bol park. Harry sa zastavil aby pochytil dych a sadol si dole na kraj cesty. Vedel, že jeho zmiznutie si do zajtra nevšimnú, keďže urobil všetky práce. Takže mal čas popremýšľať, čo robiť.
Teraz, keď bol vonku uvažoval o tom, či spravil správnu vec. Bol sám, nevedel kam má ísť a nemal žiadne peniaze. Ale nemohol sa vrátiť späť. Keby sa po tom úteku ešte niekedy dostal strýkovi do rúk, vedel, že by z neho vymlátil každý kúsoček života. Nie, nebolo cesty späť.
Ale ako môže desaťročný chlapec prežiť na ulici? Kde nájde jedlo a úkryt?
Harry bol taký zúfalý a plný beznádeje, že nemohol potlačiť svoje tiché vzlyky. Obtočil okolo svojho tela ruky, keď sa začal usádzať chlad a už po niekoľký krát vo svojom živote si prial mať niekoho, kto by sa oňho postaral.
Vyľakal sa, keď pocítil dotyk mokrého ňufáka na svojej ruke. Upravil si na nose svoje zlomené okuliare, aby sa mohol pozrieť na veľkého čierneho psa stojaceho vedľa, ktorý tisol svoj ňufák do jeho ruky. Nikdy v susedstve nevidel psa a to zviera bolo veľmi chudé a jeho čierna srsť bola pokrytá špinou.
„A ktože si ty? Nikdy som ťa tu nevidel.“
Pes Harrymu olízal dlaň a zavrtel chvostom. To u Harryho vyvolalo chichot a rozstrapkanými rukávmi si zotrel slzy.
Naklonil hlavu na stranu, stále sa zvedavo dívajúc na psa.
„Myslím, že si sám. Rovnako ako ja, nemajúc nikoho, kto by sa o teba postaral. Nikoho, kto by ťa mal rád. Bili ťa tak ako mňa?“
Po tomto pes prestal olizovať jeho ruku a pozeral na Harryho s pre psa neprirodzeným pohľadom.
Harry si vzdychol. Vedel, že nie je normálne baviť sa so psom, ale cítil sa tak sám... Cítil, že sa potrebuje so svojimi obavami s niekým podeliť, hoci vedel, že od zvieraťa nedostane žiadnu odpoveď, pretože nerozumelo ani jedinému slovu, ktoré povedal.
„Myslím, že by si mohol ísť so mnou, ale problémom je, že nemám kam ísť,“ povedal Harry strápene. „Práve som ušiel z domu. A chceš vedieť prečo? Pretože som strýkove bitky a škaredé poznámky znášal už dosť dlho.“Radšej ostanem na ulici ako žiť s nimi.“
Pokrútil hlavou, odvrátil pohľad od psa a zamrmlal, „Premýšľam, či mám vôbec pre čo žiť.“
Harry zostal ticho vo svojej depresii. Objal si kolená a civel na psa. Zistil, že sa díva do sivých očí, ktoré ho ticho pozorovali.
Zrazu pes zaštekal a pohol sa smerom k nemu. Harry sebou trhol, keď sa naňho pes vrhol. Na intenzívnosti pohľadu tých sivých očí bolo niečo veľmi zvláštne.
Harrymu sa rozšírili oči a čeľusť poklesla, keď sa priamo pred jeho očami začal pes meniť. Udialo sa to tak rýchlo, že nemal čas ani žmurknúť. V jednej chvíli pred ním stál veľký, čierny pes a v ďalšej podvyživený, ošumelý muž, ktorý ho pozoroval.
Harry vykríkol a vyskočil na nohy, aby mohol uniknúť pred tým cudzincom.
Keď sa pokúsil utiecť, cítil, že ruky zvierajú jeho ramená a keď chcel začať kričať, ruka sa mu pritisla na ústa a neznámy ho chytil zozadu okolo pásu.
Harry bojoval celou svojou silou, mlátil rukami a nohami, no mužov stisk bol neúprosný jeho výkriky boli pohltené veľkou, špinavou rukou pritlačenou k jeho ústam.
Začul naliehavé „Dôveruj mi“ a zrazu cítil ako keby bolo jeho telo preťahované cez nejakú trubicu. Pocit rýchlo prestal a on otvoril svoje oči.
Stál pred mužom na ulici, ktorú nikdy predtým nevidel. Harry sa rýchlo rozhliadol po oboch stranách a videl, že stoja pred radom domov. V ulici boli sami. Jeho myseľ priam vírila keď rozmýšľal čo by mohol urobiť. Bol plný strachu a obáv z muža pred ním a nerozumel tomu, čo sa práve stalo.
Harry urobil krok smerom od muža a konečne sa rozhodol že je čas zdrhnúť.
Nečakane však ruka zovrela jeho plece predtým, než mohol niečo skúsiť.
„Harry, Harry, prosím počúvaj ma. Nechcem ti ublížiť,“ povedal otrhaný muž rýchlo.
Harry sa od neho vzdialil tak, ako mu to mužov stisk dovolil. „Ako to, že poznáte moje meno? A čo- čo-? Boli ste psom!“
Pokrútil hlavou. Vymyslel si to? O čo tu ide? Kto je tento muž a odkiaľ vie jeho meno?
Harry sa znova chystal utiecť no mužov stisk ho nepustil. Keď ho muž znova oslovil, stuhol.
„Harry, moje meno je Sirius Black. Som- som tvoj krstný otec,“ povedal mierne čiernovlasý muž.
Harryho telo sa naplo a zlostne zakričal: „Klameš! Ja nemám krstného otca. Nemám nikoho! Keby som mal krstného otca, vzal by si ma k sebe a nenechal by ma pri Dursleyovcoch! Staral by sa o mňa!“
Bolestný výraz sa objavil na mužovej vyziabnutej tvári. Prebodával Harryho svojimi sivými očami a prosebne povedal: „Rád by som ťa vychovával... ale nemohol som. Bol som zavretý. Utiekol som, aby som ťa videl. Musel som vedieť, či si v poriadku. Nezniesol by som to ...“
Harry nevedel, čo si o tom má myslieť. Zavretý? Bol tento muž nejaký šialený kriminálnik, ktorý práve ušiel z väzenia? Určite tak vyzeral. Mal na sebe sivé, otrhané šaty, dlhé, čierne vlasy plné špiny a vyzeral akoby už roky poriadne nejedol.
Sirius Black sa prosebne díval na svojho krstného syna a videl, že Harry mu neverí. Utiekol z Azkabanu len pred týždňom a všetok ten čas strávil jeho hľadaním. Nikdy nepomyslel na to, že by ho mal hľadať v dome Lilinej sestry. Nie, kým nepočul nejakých čarodejníkov baviť sa uvažovaním, kde by mohol byť Chlapec-Ktorý-Prežil, keďže nebol v žiadnej kúzelníckej rodine. Keď to započul, dovtípil sa, že Dumbledore vzal Harryho k Dursleyovcom a chcel toho starého muža roztrhať na kúsky.
Hocikto, kto poznal Lily vedel, že jej sestra ju nenávidí, pohŕda mágiou a že by urobila Harrymu zo života peklo. Našťastie vedel, kde Lilyina sestra žije od tej doby, čo ju raz sprevádzal k Petunii na návštevu. Lily chcela napraviť vzťah so svojou sestrou a pozvať ju na svadbu. James bol zaneprázdnený povinnosťami aurora a tak si Sirius vzal voľno aby s ňou šiel. Skončilo to Petuniným krikom adresovanom Lily o jej nenormálnosti a Lily plačúcou mu v náručí. Chvíľu na to boli vyhodení na ulicu tým obéznym muklom, ktorého si Petunia vzala. Najradšej by ich preklial do zabudnutia.
Keď našiel Harryho ako sedel na ulici, bol prekvapený viac než čakal. Harry bol malý a slabý chlapec s modrinami na tvári a na rukách. Nikdy by si nebol ani len pomyslel, že syn Jamesa Pottera bude takto ponížený. Cítil chladnú zúrivosť, keď počul Harryho slová o tom, ako bol bitý a zovrelo mu srdce, keď povedal že nemá nikoho a nevie, či má vôbec zmysel žiť.
Na mieste sa rozhodol, že vezme Harryho k sebe. Najprv chcel len vidieť, že chlapec je v poriadku bez toho, aby odhalil svoju totožnosť, keďže mu nemal čo ponúknuť. Bol na úteku z Azkabanu a najprv sa musel usadiť a naplánovať, čo urobí predtým, než sa o svojho krstného syna bude môcť ujať. No po tom, čo si vypočul od Harryho vedel, že chlapec chce ostať na ulici a preto sa rozhodol, že ho musí vziať k sebe. Aj keby mal žiť nestály život hľadaného utečenca.
Siriusovo rozhodnutie ešte zosilnelo a prosebne povedal: „Harry, môžem ti toho vysvetliť viac, keď sa všetko urovná. Nemôžeme zostať na ulici. Prosím, poď do môjho domu a všetko ti vysvetlím. Prosím, dôveruj mi.“
Harry pozrel do mužových očí- Sirius sa volal?- a videl v nich hlboký cit, nádej žiariacu v tých sivých očiach. Hrýzol si spodnú peru a opatrne sa rozhliadol okolo. Boli úplne sami. Keby kričal, pomohol by mu niekto? A keby tak urobil, zranil by ho ten bláznivý muž aby ho umlčal? Muž stále pevne držal jeho rameno a vždy keď sa pokúsil utiecť, zastavil ho. Nevedel čo má robiť. Znova nemal kam ísť.
„D-dobre,“ povedal Harry neisto. Stuhol a s odhodlaním povedal: „Ale keď ti neuverím, odídem sám.“
Vedel, čo je najlepšia voľba. Počúvnuť toho šialenca a počkať na príležitosť od neho utiecť. Počúvne ho presne tak, ako počúval svojho strýka a tetu, keď sa chcel vyhnúť trestu. A tento muž môže byť kriminálnik, možno vrah na úteku... Muž vyzeral byť slabý, no aj tak bol stále silnejší, nehovoriac o tom, že bol starší a vyšší než Harry. Tým pádom s ním nemohol bojovať, ale bude musieť počkať na dobrú šancu na útek.
Sirius sa na chlapca usmial. Toto už bol viac ako Harry, ktorého očakával. Musel chlapca obdivovať, pre jeho nedôveru a pre krátku ukážku nezávislosti.
„Dobre, postav sa za mňa a dívaj sa na tieto domy. Môj dom sa objaví rovno pred nami, je celkom sranda vidieť ako sa to stane.“
Harry sa naňho pozrel s obavami. O čom ten chlap kecá? Vyzeralo to tak, že jeho podozrenia sa potvrdili- ten muž je cvok. Začínal si myslieť, že súhlasil príliš rýchlo, že bude počúvať toho muža, keď sa domy priamo pred ním začali rozostupovať do strán a medzi nimi vyrastal ďalší dom.
Harrymu spadla sánka, keď sledoval to veľkolepé predstavenie.
Sirius sa zasmial nad výrazom svojho krstného syna. Bolo celkom fascinujúce vidieť to prvý krát. Aj keď tento dom nenávidel, bol vyhovujúcim vďaka všetkým ochranným a nezmapovateľným kúzlam, ktoré na ňom boli uvrhnuté. Jeho rodičia boli skutočne párom paranoidných bastardov.
Chytil Harryho za ruku a viedol ho k otvoreným dverám. Otočil zlatou, hrdzavou guľou, ktorá bola miesto kľučky, otvoril dvere a vstúpil do domu vlečúc za sebou Harryho.
Bolo tam veľmi tmavo. Sirius vytiahol prútik, ktorý ukradol nejakému opitému čarodejníkovi a vrhol ‚Lumos‘, aby rozsvietil všetky lustre v dome. Bolo to celkom depresívne a neznesiteľne špinavé; čakala ich kopa práce, ktorá sa musí urobiť aby bolo toto miesto obývateľné.
Sirius Harryho jemne postrčil smerom dovnútra, keď začal rev.
„TY! AKO SA OPOVAŽUJEŠ VRÁTIŤ? HANBA MȎJHO TELA! ZRADCA VZNEŠENÉHO RODU-“ jačal portrét v hale.
„Pre Merlina,“ zastonal Sirius. „Zabudol som na ňu.“
Žmurkol na Harryho, ktorý stál so zmeteným výrazom akoby k zemi prirastený.
Otáčajúc sa k portrétu Sirius opovržlivo zreval: „SKLAPNI TY STARÁ BOSORKA!“
Sirius rýchlo zatiahol závesy cez portrét a jakot prestal.
Krútiac hlavou si mrmlal popod nos: „Musím popremýšľať o tom, ako ju dať dole, inak sa z nej zbláznime.“
Zaviedol svojho krstného syna, ktorý stál podozrivo ticho do kuchyne a vrhol silné ´Vyčistiť´, aby očistil stôl a dve stoličky.
Harry sa posadil, zatiaľ čo jeho myseľ vírila myšlienkami o tom, čo práve videl. Dom sa objavil a vyrástol len tak z ničoho; obraz rozprával; a Sirius používal paličku a hovoril zvláštne slová, aby sa diali všelijaké veci... Presne ako keď chcel on, aby sa niečo stalo...
Nevedel, čo si má myslieť a všetky plány na útek od tohto muža ho opustili, keď si veci premyslel hlbšie. Tento muž vedel robiť veci ako on, ale on nikdy predtým niekoho takého nestretol. A jeho strýko mu stále hovoril, že je netvor a nikto nie je ako on; že on je jediná výnimka. Navyše, od chvíle kedy vošiel do tohto domu cítil niečo vo vzduchu, niečo povedomé. Cítil zvláštne, no nie nepríjemné mravčenie na jeho koži.
Sirius sa posadil pred Harryho a sledoval zamyslený výraz na tvári svojho krstného syna. Malý chlapec bol bystrý. Vyzeral presne ako James. Vychudnutý, malý a slabý James, no podoba bola jasná. Ale Harryho správanie bolo ako Lilyine. Ona zvyčajne najprv rozmýšľala a až potom konala; nikdy sa nehnala do hlúpych chrabromilských akcií. Pri spomienke na ňu sa mu objavil na tvári smutný úsmev.
Pozeral sa na malého chlapca a tichým hlasom povedal: „Harry, musíš mi veriť. Som tvoj krstný otec, ale nemohol som sa o teba starať. Potom, čo boli tvoji rodičia zavraždení-“
„Ako to myslíš, zavraždení?“ prerušil ho Harry a pozerajúc na muža sa zamračil. „Moji rodičia zomreli pri autonehode lebo môj otec bol opitý. A narazil ich autom do ďalšieho auta, zabil moju mamu a rodinu v tom druhom aute.“
„ČO?! Kto ti nahovoril tie klamstvá?“ povedal Sirius a náhle vstal. Začal pochodovať popred Harryho a naštvane povedal: „James nebol nikdy opitý! A nikdy by nebol zodpovedný za smrť muklovskej rodiny. James a Lily boli zavraždení Lordom Voldemortom a boli jedným z najmocnejších čarodejníckych párov tej doby. Kto sa opovážil-?“
Harry cítil, ako sa mu srdce zastavilo a pozrel na pochodujúceho muža veľkými, rozšírenými očami. „Čarodejníckych? Čo tým myslíš?“
Sirius sa naňho pozrel so zvláštnym výrazom. Kľakol si pred neho a jeho malé, chudé ruky vzal do svojich. „Harry, si čarodejník. Tvoji rodičia boli čarodejníci.“
Pri pohľade na nepochopenie zračiace sa v Harryho tvári prišiel na zarážajúce zistenie.
„Pri Merlinovej brade, oni ti to nepovedali. Tí odporní muklovia. Môžeš čarovať presne ako som čaroval ja so svojim prútikom.“
Sirius vytiahol prútik, ktorý ukradol a dal ho Harrymu, ktorý ho držal vo svojich malých rukách a díval sa naň s úžasom.
„Čarodejníci čarujú pomocou prútika. Používame zaklínadla, aby naše kúzla cez prútik fungovali. Videl si ma ho používať.“
Harry prikývol, jeho myseľ bola stále zmätená, keď pozoroval prútik vo svojich rukách.
Pozrel sa na muža a neisto sa spýtal: „Ja viem čarovať?“
Sirius pevnejšie stisol ruky svojho krstného syna a s malým úsmevom odpovedal: „Áno.“
Harry naňho zažmurkal. Po niekoľkých minútach váhavo povedal: "D-dobre. Myslím – myslím, že to vysvetľuje niektoré veci...“
Potreboval si to premyslieť. Muž- Sirius, napomenul sa- povedal, že vie čarovať. Jeho strýko sa mýlil. Kúzla existovali. Možno, že dom sa pred ním objavil, pretože bol ‚kúzelný‘ a možno, že obraz mohol hovoriť, pretože bol tiež ‚kúzelný‘. Bolo to však príliš dobré na to, aby to mohla byť pravda, ale nemyslel si vždy, že je výnimočný? Že jeho schopnosti sú darom a nie niečím, za čo by sa mal hanbiť bez ohľadu na to, čo povedali jeho príbuzní. Áno, vedel, že jeho ‚schopnosti‘ sú zvláštne a teraz vedel prečo. Bol čarodejník. Bolo to síce prekvapujúce, ale teraz tomu už veril. Všetko to vysvetľovalo.
Cítil sa šťastne, dokonca viac ako keď mu Sirius povedal, že je jeho krstný otec. Klamal by ten muž o niečom takom? Radšej mu chcel veriť. Muž sa mu zdal byť úprimný. Potom si na niečo spomenul a trochu sa zamračil.
„Čo sú muklovia?“
Sirius si povzdychol. Jeho krstný syn bol v čarodejníckom svete úplný nováčik. Musí mu toho toľko vysvetliť. V hneve zaťal čeľusť- toto je Dumbledorova chyba! Ako mohol ten starec urobiť takú vec? Upokojil a pripravil sa, aby Harrymu povedal všetko, čo bolo možné.
„Muklovia sú tí, ktorí nemajú vo svojej krvi mágiu. Nemajú naše ‚schopnosti‘, ako ľudia s ktorými si žil. Väčšina z nich o našej existencii nevie. Je to tak lepšie, inak by sa nás báli a uštvali by nás.“
Pozrel sa na svojho krstného syna, ktorý vyzeral akoby všetkému rozumel, takže pokračoval.
„Kedysi dávno sme s nimi žili, no oni sa našich síl začali obávať a tak sa začal takzvaný hon na bosorky. Muklovia nás začali zabíjať. Čarodejnícky svet rozhodol, že sa od nich budeme držať ďalej. Boli použité silné zaklínadlá a teraz sú pred muklami chránené celé mestá. Nemôžu nás nájsť- naše domy sú pred nimi dobre ukryté. V každej zemi existujú čarodejnícke komunity a máme školy, v ktorých sa učia mladý čarodejníci, ako si ty. Naše Ministerstvo mágie sa stará o to, aby naša existencia ostala neodhalená, aj keď si myslím, že muklovský premiér vie, že existujeme, no nemôže o tom nikomu povedať."
Sirius sa pozrel na Harryho, aby sa uistil že všetko pochopil. Harry, hoci videl, že muž očakáva, že niečo povie, bol taký prekvapený a neschopný vydať jediného slova, ako jeho myseľ brala všetko, čo mu Sirius prezradil.
Môže to byť pravda? Aby existoval celý skrytý svet? Aby boli ľudia ako on, ktorí vedia čarovať? Harryho srdce začalo biť rýchlejšie nad touto úžasnou vyhliadkou. Nebol netvor! Keď to bola pravda, boli aj ďalší takí ako on. Ďalší, ktorí by mu mohli rozumieť a možno... možno sa oňho postarajú.
„Je toho toľko, čo ti musím povedať,“ povedal Sirius. „Ale hlavné je, že si synom Jamesa Pottera, ktorý bol veľkým čarodejníkom a aurorom.“
Harry sa pozrel na muža s nechápavým výrazom na tvári a Sirius mu venoval malý úsmev plný porozumenia.
„Auror je čarodejník, ktorý chytá iných čarodejníkov, ktorí sa dopustili zločinu.“
„Ako policajt?“ spýtal sa netrpezlivo Harry aby sa dozvedel viac o svojom otcovi a čarodejníckom svete.
Sirius sa zaškľabil „Áno, ale aurori sú v našej spoločnosti ešte dôležitejší, ako policajti. Musia to byť veľmi silní a mocní čarodejníci. Je to jedno z najprestížnejších zamestnaní v čarodejníckom svete, aj napriek tomu, že cena je vysoká.“
Usmial sa v spomienkach a dodal: „A tréning je drsný.“
Harry po ňom hodil pohľadom a ticho povedal: „Ty si bol tiež auror.“
„Áno, bol,“ povedal Sirius a prekvapene sa naňho pozrel.
„A čo moja matka?“ spýtal sa Harry ticho.
Cez Siriusove rysy sa rozprestrel bolestný výraz, keď odpovedal: „Tvoja matka bola Lily Evansová. Bola liečiteľka, ako doktor- myslím, že tak im hovoria muklovia-. Pochádzala z muklovskej rodiny. Jej rodičia boli muklovia, ale ona sa narodila s mágiou.“
„Dobre,“ povedal Harry pomaly, snažiac sa všetkému správne porozumieť.
Sirius sa naňho usmial. „Skúsim ti to vysvetliť čo najlepšie. Neboj sa spýtať.“
Harry prikývol a Sirius pokračoval.
„Ako som povedal, tvoja matka pochádzala z muklovskej rodiny, takže keď mala jedenásť, dostala list z Rokfortu. Rokfort je britská čarodejnícka škola. Deti z muklovských rodín sú stále menšina, ale sú prijatí v našej spoločnosti. Predtým, než si sa narodil, boli časy nebezpečné. Mnoho čistokrvných, to sú kúzelníci, ktorí nemajú v rodokmeni žiadnu muklovskú krv, stálo za tým, že muklovskí čarodejníci by nemali mať prístup do spoločnosti kvôli nebezpečenstvu prezradenia našich čarodejníckych komunít. Žil vtedy jeden temný čarodejník- Lord Voldemort, ktorý chcel, aby kvôli tomu boli všetci čarodejníci z muklovských rodín zabití. Mal tiež skupinu svojich stúpencov, hovorilo sa im Smrťožrúti. Boli to temní čarodejníci a počúvali jeho príkazy. Ale tiež tu boli čistokrvný a nečistokrvný- tí s muklovskou a kúzelníckou krvou-, ktorí stáli proti nim. Tvoj otec bol čistokrvný čarodejník z rodu Potterovcov. On, tvoja matka a ja, spolu s niekoľkými ďalšími sme boli časťou skupiny zvanej Fénixov rád.“
Sirius Harryho pozoroval, akoby sa dožadoval povolenia pokračovať a tak mu venoval vďačný úsmev a prikývnutie.
„Rád bol založený Albusom Dumbledorom- riaditeľom Rokfortu-, aby bojoval najprv proti vtedajšiemu Temnému pánovi a potom aby bojoval proti Voldemortovi a jeho Smrťožrútom. Vtedy to boli kruté časy a oni boli oveľa početnejší, keďže mnoho čarodejníkov a čarodejníc sa Voldemortovi báli postaviť. James a Lily boli obzvlásť významný cieľ, pretože boli obaja veľmi mocní a tvorili pár čistokrvného s narodenou u muklov, ktorá stála proti Voldemortovej ´viere´. Chvíľu po tom, čo si sa narodil, navrhol Dumbledore Jamesovi, aby vás s Lily ukryl. Nevedel som, prečo si Dumbledore myslel, že si po vás Smrťožrúti prídu, ale nemýlil sa. James, Lily a ty ste žili v dome v Godrickovej úžľabine. Použili Strážcu tajomstva. Je to kúzlo použité na jednu osobu, ktorá môže povedať inému človeku, kde sa daný dom nachádza. Najskôr ma James požiadal, aby som bol strážcom tajomstva, ale myslel som-„
Sirius zaťal päste a jeho tvár stemnela. „Myslel som, že bude lepšie, keď bude zvolený Peter Pettigrew. Bol to náš priateľ a zároveň najmenej nápadná možnosť, keďže som bol Jamesov najlepší priateľ a samozrejme auror, takže bolo pravdepodobnejšie, že chytia mňa. B – budem to ľutovať do konca svojho života. Vedeli sme, že je medzi nami špión a ja som si myslel, že je to Remus. Remus bol tiež náš priateľ, ale bol to vlkolak.“
Harry mal pocit, akoby jeho myseľ bola preplnená a pracovala naplno. Pošúchal si čelo, keď sa to snažil všetko vstrebať. Všimol si, že Sirius narážal na to, že Pettigrew urobil niečo, niečo zlé. Ale chcel vedieť čo; chcel vedieť pravdu o svojich rodičoch a o tom, ako zomreli. A zaujala ho aj ďalšia vec. Nepovedal Sirius niečo o vlkolakovi? O vlkolakoch boli filmy. Niektorí ľudia sa na ne radi dívali.
„Nie ľudia,“ povedal Harry sám pre seba, „Muklovia.“
A sám bol prekvapený, že medzi tým robí rozdiel. Ale on vždy vedel, že je iný ako ten zvyšok... zvláštny, nejako.
Sirius si zle vyložil Harryho prekvapený výraz a usmial sa.
„Ó áno, oni existujú. Sú vedení ako temné bytosti a počas každého splnu sa stávajú nemysliacimi beštiami, ktoré na každého útočia. Ale Remus bol vždy tichý a láskavý a ja som si hlúpo myslel, že by to mohol byť on, keď ho Dumbledore vyslal vyjednávať o spojenectve s vlkolačou svorkou. Myslel som si, že bol možno presvedčený, aby sa k nim pridal a bol proti nám,“ povzdychol si a pokračoval: „Len James a Lily vedeli, že sme vymenili strážcu tajomstva, takže nikto nevedel, že to bol Peter, kto zradil tvojich rodičov.“
Sirius sa zastavil a potom naštvane zavrčal: „Peter bol Smrťožrút a povedal Voldemortovi o mieste, kde sa skrývali tvoji rodičia. Stavím sa, že tá špinavá krysa bola hrdá na to, že svojmu Pánovi predala tak dôležitú informáciu.“
„Počkaj!“ povedal Harry, keď chcel Sirius pokračovať. „Kto je Smrťo – hovoril si Smrťožrút? Dobre, čo je to a čo je Voldemort?“
Siriusova tvár potemnela, keď povedal hlasom plným nenávisti: „Voldemort, alebo tiež Veď-Vieš-Kto, ako ho ustrašení čarodejníci volali, bol veľmi silný temný čarodejník. A temný čarodejník je... No poviem ti o tom viac neskôr. Ale Voldemort bol Temný pán, to znamená, že mal skupinu stúpencov, ktorí boli tiež temnými čarodejníkmi, každopádne väčšina z nich. Jeho stúpenci sa nazývali Smrťožrúti a boli ním označení. Môžeš ich spoznať podľa Temného znamenia na ich ľavom predlaktí. Je to druh... ako to muklovia nazývajú? Ach, áno. Druh tetovania, magického tetovania.“
„Dobre,“ povedal Harry pomaly. „Ale prečo sa ho ľudia boja?“
„Báli sa ho,“ zaškľabil sa Sirius. Našťastie zomrel. Ale aj tak si myslím, že sa niekto stále trasie, keď začuje jeho meno. Voldemort bol skazený a nemilosrdný. On a jeho veselá partička stúpencov zabila tisícky čarodejníkov a čarodejníc. Prišlo až k vojne a bolo to strašné.“
„Voldemort zomrel?“ povedal Harry so záujmom. „Ako?“
Siriusova tvár sa naplnila zármutkom. „Na Halloween, keď si mal jeden rok, Voldemort prišiel do Godrickovej úžľabiny a zabil tvojich rodičov. Nikto nevie, čo presne sa stalo, ale prežil si. Pokúsil sa ťa zabiť usmrcujúcou kliatbou- je to kliatba, ktorá zabíja okamžite- ale ona sa odrazila a zabila ho miesto teba. Zostala ti len jazva v tvare blesku na tvojom čele.“
Sirius sa pozeral na svojho krstného syna. Harryho oči boli vlhké a prstom si prechádzal po jazve, zostal však ticho.
Temný čarodejník zabil jeho rodičov? A pokúsil sa ho zabiť a on prežil? Harry zavrtel hlavou. Nerozumel tomu. Prečo jeho rodičia zomreli a on prežil?
„Bol si uznaný Chlapcom-Ktorý-Prežil a Záchrancom čarodejníckeho sveta, pretože si zabil jedného z najtemnejších pánov na svete,“ povedal Sirius ticho. „V tú halloweensku noc som sa vrátil z aurorského záťahu a prišiel do Godrickovej úžľabiny za Jamesom. Keď som sa tam dostal, časť domu bola zničená a ja som videl tvojho otca pri vchode mŕ-mŕtveho.“
Vzlyk unikol zo Siriusovho hrdla, ale on sa prinútil pokračovať. „Ja - ja hľadal som Lily a teba. Bol si vo svojej izbe a ona ležala mŕtva pri tvojej postieľke. Myslel som si, že ťa chránila pred Voldemortom a on ju zabil pred tým, než sa pokúsil zabiť teba. Neviem, prečo ťa chcel Voldemort mŕtveho. Vždy som si myslel, že chcel len Jamesa a Lily, lebo to boli jeho dobre známi odporcovia. Nič z Voldemorta nezostalo, izba bola úplne zničená a steny sčerneli a rúcali sa. A ty si tam ležal a díval sa na svoju mamu...“
Sirius zmĺkol a jeho telo sa zľahka triaslo, ako potlačoval tiché vzlyky. Harry mohol vidieť početné slzy kresliace biely chodníček cez Siriusovu špinavú tvár. Cítil sa otupený. Sťažka mohol pochopiť všetko, čo mu povedal. Bol tým príliš šokovaný a bolo toho toľko, čo si musel premyslieť. No bol rád, že mu Sirius všetko povedal, bez skrývania nejakých tajomstiev. Jednal s ním ako s dospelým a on mu za to bol vďačný. Tiché slzy dlho stekali po jeho tvári, ale on chcel vedie viac.
Sirius si pred neho kľakol a teraz už otvorene plakal. Vyzeral tak zničene a previnilo. Harry k nemu cítil silnú náklonnosť. Kľakol si a objal ho okolo pásu. Sirius ho v odpoveď zovrel, zatiaľ čo vzlyky otriasali jeho chudým telom. Ale Harry potreboval vedieť viac.
„Čo sa stalo ďalej?“ zašepkal Siriusovi do hrude.
Cítil strašnú zlosť na Petra, priateľa jeho rodičov, ktorý ich zradil, ale musel ovládnuť svoje emócie a dozvedieť sa zvyšok.
„Z toho žiaľu a zlosti som sa zbláznil,“ povedal Sirius. „Vytiahol som ťa z domu a potom prišiel Hagrid. Bol členom Rádu, poslal ho Dumbledore. Dombledore na dom zoslal kúzlo, ktoré ho malo upozorniť, keby bola ochrana domu prelomená a tak vedel, že niečo sa stalo. Dal som ťa Hagridovi.“
Pozrel sa na Harryho očima, ktoré sa leskli ľútosťou a vinou a dodal:
„Pre Merlina, nemal som to robiť. Mal som ťa vziať žiť k sebe! Bol som hlupák. Bola to moja chyba! Nechal som ťa s Hagridom, pretože som chcel toho zradcu nájsť a zabiť. Strávil som celú noc hľadaním Petra a našiel som ho až na druhý deň v muklovskom Londýne. Ten prekliaty zbabelec sa schovával, postavil som sa mu a predtým, než som mal čas zareagovať, ten zradcovský barstard vyhodil do vzduchu celý blok budov a zabil tak asi dvadsať muklov, odrezal si prst, premenil sa na potkana a zdrhol.“
Harry sa prinútil myslieť jasne. „Ako to myslíš, premenil sa na potkana?“
„Ako keď som sa zo psa premenil späť na človeka. My traja- James, Peter a ja sme boli animágovia, vieme sa premeniť na zviera. Ale nikto o tom nevie. Vieš, bez registrácie je to nezákonné a my sme sa nezaregistrovali. Takže si všetci myslia, že ja som zabil Petra, keďže po ňom ostal len jeden prst a že som zabil tiež tých muklov. Aurori si po mňa okamžite prišli a bol som zatknutý a bez súdu poslaný do Azkabanu,“ vychrlil zo seba Sirius, ako keby to, že to zo seba rýchlo dostane mohlo zmenšiť smútok, ktorý cítil.
„Bol som hnevom tak bez seba, že som nemohol nikoho presvedčiť o svojej nevine a cítil som takú vinu, že som veril, že to bolo zaslúžené. Azkaban je čarodejnícke väzenie. A od tej doby som žil tam. No ďalej som to nemohol zniesť. Tak dlho som prežil len vďaka svojej animágovskej podobe. Väzni sú strážení temnými tvormi nazývanými Dementori. Vysávajú z teba všetko šťastie a veľa väzňov sa z toho po pár mesiacoch zblázni. Ale ja som nemal žiadne šťastné spomienky; môj najlepší priateľ a žena, ktorú som miloval boli zavraždení a bola to moja chyba. Používal som svoju animágovskú podobu, aby som zabránil Dementorom ma vysávať príliš dlho. A asi pred týždňom som konečne začal hľadať cesty úniku. Stále som myslel na teba a na to, že si myslíš, že to ja som zradil tvojich rodičov. Myslel som, že si bol vychovaný ako čarodejník a ako taký budeš veriť, rovnako ako ostatní, že to ja som bol zradcom. Konečne som prišiel k sebe, premenil sa, prekĺzol pomedzi mreže a vydal sa ťa hľadať. Najprv som chcel zabiť Petra ale potom som si uvedomil, že si s Dursleyovými a tak som sa musel presvedčiť, že si v poriadku.“
Sirius sa odmlčal a potom zavrčal, „Nikdy som ani nepomyslel na to, žeby ťa s nimi Dumbledore nechal. Prišiel by som za tebou skôr, keby mi to prišlo na um. Všetci vedeli, že Petunia nenávidela tvoju matku a mágiu!“
Harry všetko vstrebal omnoho pokojnejšie vediac, že mu to dovoľuje rýchlo premýšľať o tom, čo mu Sirius hovorí. Nakoniec sa zamyslel nad poslednou časťou. Takže to bol riaditeľ Dumbledore, kto ho umiestnil k Dursleyovcom aj keď vedel o ich nenávisti k čarodejníkom.
Ale prečo? Keď bol tak významný pre čarodejnícky svet- príčinou Voldemortovho pádu, prečo by ho nechali žiť v nevedomosti v muklovskej rodine? Prečo ho riaditeľ nekontroloval? Zanechalo to v ňom zlý pocit. Mohol by o tom premýšľať, až bude sám. Musel si premyslieť veľké množstvo vecí. Prečo mu vraždiaca kliatba neublížila? Ako bolo možné, aby ako dieťa zabil takého silného čarodejníka akým bol Voldemort? Vedel tak málo o svete, ktorý mu Sirius popisoval. Bol rozhodnutý dozvedieť sa o ňom čo najviac, čo najrýchlejšie. Tak rýchlo, ako len mohol. Ale bol po tom všetkom počúvaní strašne vyčerpaný. A jeho poranený chrbát mu spôsoboval bolesť. Toľko toho musí premyslieť, dozvedieť sa...
Sirius sa pozrel na Harryho a znovu videl jeho zamyslený výraz. Harryho pokoj behom všetkého, čo mu Sirius povedal ho prekvapil. Chlapec plakal a objímal ho, no správal sa ako dospelý. Aký život to viedol, keď sa správa tak pokojne za všetkých tých okolností? Ktorýkoľvek normálny chlapec by plakal a nariekal pre svojich rodičov a nebol by schopný počúvať toľko o zlých a násilných veciach. Namiesto toho chcel Harry vedieť viac a utešoval ho, aj keby to malo byť skôr naopak.
´Toľko si toho vytrpel a napriek tomu je taký silný. Je neobyčajný.´ Sirius naňho bol hrdý. Znovu premýšľal o tom, ako Harryho našiel. Jeho krstný syn utiekol od Dursleyovcov a bol pokrytý modrinami. Keď ho objal, cítil že Harry sebou trhol, no rýchlo to skryl. Harry povedal, že bol bitý, no rozhodol sa dozvedieť sa viac.
„Harry,“ povedal ticho Sirius, „Môžeš mi povedať, prečo si ušiel od Dursleyovcov?“
Hneď si všimol, že chlapcove ramená stuhli.
Harry sa odtiahol z objatia, aby sa pozrel na Siriusa. Tento muž sa mu tak otvoril. Dlhú dobu strašne trpel. Bol to jeho krstný otec a bol ochotný vziať ho k sebe. Dlhoval mu pravdu.
Zhlboka sa nadýchol. „Počul si, čo som ti povedal, keď si bol psom. Teta Petunia ma nikdy nemala rada a nútila ma robiť všetky práce v dome. Zaobchádzali so mnou ako so sluhom, žil som v komore pod schodmi a málokedy mi dávali jesť. Dudley ma používal ako svoje boxovacie vrece, ale najhorší bol strýko Vernon. Vždy mi hovoril, že som netvor a klamal o mojich rodičoch. Bezdôvodne ma bil, ale na to som si zvykol. Avšak nedávno...“
Harry chvíľu váhal, ale rozhodol sa byť úprimný. „Dnes v noci sa to stalo prvý krát, ale ja som sa bál, že sa to bude opakovať. Po bitke sa ma začal d- dotýkať.“ Koktal, zhlboka sa nadýchol a pokračoval. Neodvážil sa pozrieť na Siriusa, tak radšej civel na stenu za ním.
„Začal ma hladkať po chrbte a hovoriť zvláštne veci. Vážne som sa bál.“
Sirius ho rýchlo objal, než si uvedomil zranenia na chlapcovom chrbte. Harry slabo zakňučal. Cítil hroznú zlosť, bezmocnosť a nenávisť.
„Och Harry. Harry, ja- Čo... čo sa stalo?“
Musel sa premáhať aby sa nevybral hľadať toho mukla a pomaly ho umučiť, no potreboval vedieť, či sa stalo ešte niečo viac. Pre Merlina, keby sa ten mukel pokúsil znásilniť jeho krstného syna, tak by ho vypitval.
Harry mohol cítiť Siriusov hnev a v jeho hrudi sa mu rozlialo zvláštne svetlo. Nikto predtým sa oňho nestaral. A tento muž sa len tak z ničoho nič zjaví a vezme ho k sebe. Teraz mal skutočnú rodinu. Mnohokrát dúfal, že sa objaví nejaký stratený príbuzný, ktorí ho zachráni pred Dursleovcami, no toho sna sa vzdal už dávno.
„Moja teta a bratranec prišli a strýko Vernon ma rýchlo strčil do komory pod schodmi, ale sľúbil mi, že bude pokračovať tam, kde prestal. Jeho dotyky ma desili... Vedel som, že to nie je normálne... Že to je zlé, keďže som ho nikdy nevidel správať sa tak k Dudleymu, môjmu bratrancovi... A vedel som, že nebudem schopný zastaviť ho, keď to skúsi znovu. Preto som sa rozhodol utiecť,“ pokrčil Harry ramenami a dodal: „Veľa som tam toho nenechal, som si istý, že budú nadšení, že som zmizol.“
Sirius ďakoval Merlinovi, že sa nič ďalšie nestalo. Pocítil hlbokú úľavu. Ale aj tak si toho Harry veľa vytrpel. Urobí to správne. Postará sa oňho. Najmenej toto dlhuje Lily a Jamesovi. Sirius vzal Harryho bradu do rúk, aby mohol vidieť oči svojho krstného syna. Tie oči, Liline oči. Zvieralo sa mu z nich srdce.
„Harry, teraz máš mňa. Nikdy ťa neopustím. Budem sa o teba starať. Žiadne dieťa by nemalo zažiť čo, čím si si prešiel ty. Nemám ti skoro vôbec čo ponúknuť. Som na úteku a nemôžem vychádzať na verejnosť, ale chcem aby si žil spolu so mnou. Môžem ti rozprávať o tvojich rodičoch a o čarodejníckom svete. A nikomu už znova nedovolím aby ťa odo mňa odviedol.“
Harry cítil, ako mu vlhnú oči. Teraz niekoho mal. „Ďakujem.“
Prečistil si hrdlo a dodal: „Rád by som s tebou žil a chcel by som vedieť všetko čo ma môžeš naučiť.“
Sirius sa usmial. „Výborne, pozrieme sa na izby a ja skontrolujem tvoje zranenia. Nemám v dome žiadne elixíry, ale zajtra pošlem sovu a nejaké zoženiem.“
Videl zvedavosť v Harryho očiach a chlapcovu dychtivosť dozvedieť sa viac.
Usmial sa: „Zajtra ti vysvetlím všetko o sovách a elixíroch. Teraz si oddýchneme.“
Postavili sa a ticho vyšli na druhé poschodie. Sirius vzal Harryho do Regulusovej izby, prútikom vyčistil spálňu a prikrývky spolu s obliečkami. Prinútil Harryho aby si vyzliekol košeľu a bol zdesený, keď uvidel stopy po opasku, no udržal sa a nezačal jačať. Jednoducho vzal mokrý uterák a rany vyčistil mydlom.
V dome už nič viac nebolo. Zajtra obdrží peniaze poslané sovou z Gringottbanky, aby nakúpil jedlo a ostatné veci, tiež sovou poštou. Vďaka Merlinovi, že škriatkovia nemali žiadny problém jednať s trestancami. Bol to pre nich len obchod a on bol teraz vlastne hlavou domu Blackových. Navyše, sovy nemôžu byť sledované na Grimauldovo námestie vďaka ochranným kúzlam.
Pritiahol si k sebe Harryho a pobozkal na čelo. Zajtra to bude dlhý deň.
***
Harry sa zobudil s pocitom, že sa vo svojom živote snáď nikdy lepšie nevyspal. Spomenul si na včerajšie udalosti a usmial sa. Zdalo sa to ako večnosť od tej doby, čo žil s Dursleyovcami. Toľko sa toho zmenilo. Vedel, kým bol. Mal v živote jeden cieľ. Naučí sa všetko o mágii a stane sa silným čarodejníkom ako boli jeho rodičia. Urobí svoje vlastné rozhodnutia a nikdy nedovolí, aby ho niekto ovládal, ako to robil Dumbledore. Jeho život nebude nikdy riadený niekým iným.
Celú noc strávil rozmýšľaním o všetkom, čo mu povedal Sirius a prišiel na to, že chce vedieť viac o Voldemortovi a jeho stúpencoch, a viac o záležitosti čistokrvných a narodených u muklov. Sirius povedal, že Voldemort a jeho stúpenci boli temní čarodejníci. Čo to znamená? Mágia bola rozdelená na rôzne druhy? Nezáležalo na tom, znalosť bola znalosť a nie zlá. A vedenie v čarodejníckom svete mu pomôže. Čím viac toho bude vedieť o rôznych druhoch mágie, tým lepšie sa pred nimi bude môcť chrániť. Nikdy už znova nedovolí, aby ho niekto zranil či zneužil.
Tiež premýšľal o Dumbledorovi. Najprv bol zmätený, ale nakoniec zvíťazil hnev nad hocičím ďalším. Ten muž ho nechal s Dursleyovými. Sirius povedal, že každý kto poznal jeho matku vedel, že jej sestra nenávidí mágiu. Tak prečo ho tam Dumbledore nechal? Prečo ho nikto neskontroloval? Zvlášť keď bol taký slávny, ako naznačoval Sirius.
Nahnevalo ho hlavne to, keď prišiel k záveru, že čarodejník zvaný Dumbledore zariadil veci tak, že vyrástol úplne neinformovaný o čarodejníckom svete. Keď bol tak výnimočný, mal sa dozvedieť o mágii ako najskôr to bolo možné a mal byť vychovávaný vo svojom vlastnom svete; nie zanechaný tak, cítiac sa ako obluda s mágiou-neznášajúcimi muklami. A vedel, že Sirius bol preto tiež naštvaný na Dumbledora. Premýšľal, ako je možné, že vodca Rádu dovolil, aby bol jeden z jeho členov uväznený bez súdu.
***
Sirius sa prebudil a zastonal, keď si uvedomil, že je v dome svojich rodičov. Už pred nejakou dobou prisahal, že sa sem nikdy nevráti. Bohužiaľ, keď sú zlé časy, výnimka sa musí urobiť.
Usmial sa, keď si spomenul, že má pri sebe svojho krstného syna. Dalo mu to novú chuť do života. Keď James a Lily zomreli, cítil sa akoby už nemal dôvod žiť. Ochotne sa stratil v ničote vo svojej cele v Azkabane. Teraz pochopil ako sebecky sa zachoval. Harry ho potreboval a on toho chlapca nechal v Dumbledorových pazúroch.
Sirius sa zamračil. Nikdy nepredpokladal, že by bol Dumbledore schopný takej manipulácie. Vždy k tomu mužovi prechovával veľkú dôveru. Dobre, po tom, čo sa dozvedel, že mu nebude umožnený súd a nikto nehovoril o tom, žeby nejaký požadoval. Letmo rozmýšľal vo svojej cele o tom, prečo mu Dumbledore nezariadil proces. Ale teraz táto otázka znamenala oveľa viac, pretože Dumbledore sa začal miešať do života jeho krstného syna a všetko zhoršil.
Možno je chrabromilčan, ale rozhodne spozná slizolinskú taktiku, keď ju uvidí. Koniec koncov, bol vychovaný ako Black. Ťažko môžete dostať lepší výcvik, hneď keď vás pripravia na realitu života a pomôže vám čeliť pravej tvári iných.
To čo urobil Dumbledore, bolo jasný pokus urobiť z Harryho poníženého a vďačného chudáka smerom k nemu; ľahko zmanipulovateľné dieťa vytvarované podľa jeho predstáv. Bol si istý, že väčšina čarodejníckeho sveta by bola zdesená, keby sa dozvedeli, že Harry bol vychovávaný ako mukel, bez znalosti svojich čarodejníckych koreňov. Ich Záchranca zredukovaný na mukla! Pobúrením by kričali.
Dumbledore by iste chcel, aby mu bol chlapec vďačný a aby sa naučil len to, čo Dumledore chcel. Bolo evidentné, že sa Dumbledore obával toho, že by sa z Harryho stal sebavedomý, namyslený a sebaistý chlapec ako James. A aká je najlepšia príležitosť zničiť túto možnosť než nechať Harryho žiť s čarodejníkov nenávidiacich muklami?
Sľúbil, že Harryho naučí všetko, čo bude potrebovať na to, aby sa postavil na vlastné nohy. Až jeho krstný syn vyrastie, bude niesť ťažké bremeno. Dumbledore sa pokúsi z neho urobiť symbol Svetla a mať ho pod svojou kontrolou. A temní čarodejníci sa pokúsia nakloniť ho k ich veci. Všetci si myslia, že z Harryho sa stane silný čarodejník. A on vie, hlboko vo vnútri, že Voldemort sa môže vrátiť.
Behom jeho dní ako aurora často počul od chytených čarodejníkov, že Voldemort podnikol isté kroky, aby dosiahol nesmrteľnosť. Nikto tomu v skutočnosti nechcel veriť, ale on mal dostatok vedomostí z Čiernej mágie, aby vedel, že ktokoľvek tak silný ako Voldemort je schopný stať sa nesmrteľným v istom zmysle. Existovalo mnoho temných zaklínadiel a hrôzostrašných rituálov, ktoré mohli prinajmenšom urobiť niekoho takmer nezničiteľným. A zo spôsobu, akým sa Voldemortovo telo rozpadlo na prach bolo zrejmé, že ten chlap niečo urobil. Smrtiaca kliatba necháva telo nedotknuté. Harry sa bude musieť v Voldemortom niekedy v budúcnosti stretnúť, alebo aspoň so zvyšnými Smrťožrútmi.
Teraz, keď vedel o Dumbledorových manipuláciách a spôsobe, ktorým muklovia zaobchádzali s Harrym vedel, že nemôže ostať tým obmedzeným chrabromilčanom, ktorým bol. Pre Harryho dobro bude musieť prijať svoje temnejšie stránky a naučiť svojho krstného syna všetko, čo môže. Dokonca zahrnie aj nejaké temné zaklínadlá, keď biela mágia nemôže pomôcť v boji so Smrťožrútom.
Navyše si už nebol taký istý Dumbledorovou ideológiou. Starec bol zaujatý voči temným rodinám a Čiernej mágii. On vždy Čiernu mágiu odmietal, pretože mu ju jeho rodina vnucovala, ale Harrymu budú pre ochranu užitočné. A vždy tajne súhlasil s čistokrvnými, že muklovia sú veľmi nebezpečný a že tí narodení muklom predstavujú prasklinu v bezpečnosti. Samozrejme to neznamenalo, že by si myslel, že by mali byť zabití alebo že by boli podradní, no riešenie sa musí nájsť.
Predtým nepoznal mnoho muklov, ale to, čo Harrymu urobil jeho strýko bolo v čarodejníckom svete neslýchané. Čarodejníci ochraňovali svoje deti a nikdy by ich nebili ani sexuálne nezneužili. Bolo tak málo čarodejníkov v porovnaní s muklami, že blaho detí bolo veľmi dôležité. A ešte viac v čistokrvných rodinách, ktoré mali obvykle len jedno alebo dve deti aby boli čo najmocnejší; keďže verili, že viac detí riedi silu rodovej mágie. A ešte viac dôležitý bol dedič rodu.
Jeho rodičia naňho ruku nikdy nevztiahli. Despoticky požadovali aby dodržiaval ich ideológiu a presvedčenie, no nikdy kvôli tomu nebol zranený. Nikdy si to neuvedomil. Temné rodiny si naozaj cenili svoje deti viac, než rodiny Svetla; kládli väčší dôraz na pokrvnú líniu a magickú silu svojich dedičov, pretože dedič pre nich bol nenahraditeľný. A s tým úplne súhlasil.
***
Harry sedel v knižnici, ktorú našiel behom prieskumu domu.
Bol ranným vtáčaťom a videl, že Sirius sa ešte nezobudil. Zvedavosť ho prinútila potĺkať sa matne osvetleným domom. To, čo videl ho fascinovalo. Narazil na veľmi divné a trochu desivé veci; stena pokrytá hlavami nejakého divného stvorenia s veľkými očami a špicatými, zelenými ušami; plaziacu sa ruku v šuplíku; stojan na dáždniky urobený z nohy nejakej obrovskej príšery a podobne.
Myslel si, že zbadal tieň pohybujúci sa okolo, ale po chvíľke čakania či sa niekto objaví a po tom čo nič nepočul, pokračoval vo svojom prieskume. Tiež videl mnoho portrétov chrápajúcich čarodejníkov a čarodejníc, pričom všetci mu istým spôsobom pripomínali Siriusa. Domyslel si, že to budú jeho predkovia. Prišlo mu fascinujúce, že portréty sú živé a môžu reagovať. Mágia bola proste úchvatná.
Nakoniec objavil knižnicu a cítil by sa ako doma, keby predtým nejaký mal. Bola obrovská a obsahovala množstvo kníh, ktoré mohol opísať ako ´temné´; konečne pochopil, čo mu Sirius hovoril o temných čarodejníkoch. Nezdalo sa mu to také zlé.
Knihy boli veľmi zaujímavé a obsahovali pohyblivé obrázky ukazujúce kúzla a rituály. Iné boli zúrivé a kričali a nariekali, keď ich otvoril. Rozhodol sa nejaké si prečítať, aby sa toho o mágii dozvedel viac. Veľa zaklínadiel mala spôsobiť zranenia iným, alebo boli určené na súboje.
Rozhodne nemal rád tie o mučení, ale podľa Siriusa, čarodejníci vonku toto poznali, takže sa to bude musieť naučiť tiež, aby bol pripravený. Vedel, že bol ďaleko za ostatnými deťmi, ktoré boli vychovávané ako čarodejníci, takže to musí čo najskôr dohnať. Vďakabohu čítal rýchlo a učil sa vďaka zvyku čítať, ktorý si vytvoril behom života s ´tými muklami´ ako začal nazývať svojich príbuzných.
Harry si práve čítal knihu s názvom História pravej Čiernej mágie a nemohol ju pustiť.
Rozprávala o príbehu Morgany a jej syna Mordreda, ktorý bádali v Čiernej mágii hlbšie, než ktokoľvek pred nimi; aby sa ochránili pred muklami, ktorí sa začali obracať proti nim. Vysvetľovala, ako sa Morgana pohádala s Merlinom o nebezpečenstve odhalenia všetkých ich schopností muklom, keďže oni zvyčajne zničia všetko, čo je silnejšie oni sami. Muklovia si začali vytvárať svoje vlastné predpojaté náboženstvo, ktoré považovalo nevysvetliteľné veci za prácu zla a preto lovili čarodejníkov prehlasujúc ich za uctievačov diabla. Aj keď to Merlin vedel, odmietol sa odlúčiť od muklov. Morgana vzala Mordreda so sebou na ostrov na pobreží dnešného Anglicka a našla vlastnú skupinu čarodejníkov a čarodejníc, ktorí verili v silu prírody a tú brali ako zdroj magických síl.
Bolo to fascinujúce a Harry úplne súhlasil s tým, čo Morgana urobila. Koniec koncov mala pravdu, mnoho čarodejníkov a čarodejníc bolo štvaných a mučených muklami, ktorí ich obvinili z práce pre diabla, keď boli prichytení pri kúzlení. Harry si myslel, že by sa to dalo aplikovať na dnešnú dobu a Dursleyovci boli typickým príkladom muklov z Morganiných čias.
Morgana zistila, že mágia pochádza z prírody a čarodejníci sú so zemou spojení viac ako muklovia, keďže oni nepotlačovali prúd mágie, ktorá vychádzala zo zeme. Mordred bádal ešte hlbšie a objavil silnú a čistú mágiu, ktorú pomenoval Čierna, ktorú bolo ťažko ovládať, ale dávala čarodejníkovi silu ovládať prírodu a jej stvorenia. Používali ju k zušľachteniu svojich tiel a myslí a na kontrolu ďalších vecí. Nepoužívali ju k zločinným úmyslom, pokiaľ ich muklovia nezačali prenasledovať. Potom Morgana zamerala svoj výskum na vytvorenie obranných kúziel pomáhajúcich proti útokom muklov a vynašli veľa temných kúzel, aby mali šancu proti masovej sile muklov.
Harry bol ponorený do čítania, keď si všimol portrét visiaci vysoko nad krbom, ktorý bol hore a pozoroval ho. Pozrel sa naňho a videl kráľovsky vyzerajúceho čarodejníka s dlhými čiernymi vlasmi, prepaľujúcimi tmavo sivými očami a impozantným zovňajškom. Bol oblečený do bohatých zelených a čiernych šiat, ktoré vyzerali ako posledná móda pred niekoľkými storočiami. Muž sedel na svojej stoličke ako na tróne, no nič nepovedal.
Harry rozmýšľal, či ho má osloviť, ale rozhodol sa pokračovať v čítaní. Keby ho to zaujímalo, tak by to dal portrét najavo.
***
Sirius hľadal svojho krstného syna už dlhšiu dobu a nevedel, kam by ten chlapec mohol ísť.
Skontroloval všetky hlavné obytné miestnosti domu, ale tie boli prázdne. Videl aj Kreachera, ktorý snoril okolo, no nevenoval tomu hnusnému domácemu škriatkovi druhý pohľad. Škriatok bol na jeho vkus príliš odporný. Tvorova úcta k jeho matke bola nechutná a on sám bol úplne na nič; už dávno prestal upratovať a snažil sa ignorovať Siriusove príkazy.
Sirius bol zmätený. Jedinými miestami, ktoré nekontroloval, boli miestnosti, do ktorých mohol vstúpiť len Black; pre všetkých ostatných by sa dvere neobjavili. Zvyčajne to boli izby, ktoré obsahovali portréty Blackovcov, dedičstvo a knihy. Vedel, že Harry nemohol vidieť žiadne z dverí tých izieb, ale po dvoch hodinách hľadania a volania Harryho sa rozhodol ich skontrolovať.
Keď konečne otvoril dvere knižnice, bol úplne zaskočený.
Harry bol tu, úplne ponorený v knihe Čiernej mágie a s ním portrét Arcturusa Blacka, ktorý ho pozoroval.
Ako sa ten chlapec dostal dovnútra? A prečo ho Arcturus nevykázal von?
Arcturus Black bol jedným z najváženejších predkov Blackovcov. Bol prísne totalitný, nemal trpezlivosť s deťmi a všetci, ktorý neboli čistokrvní, múdri alebo dostatočne silní iba plytvali miestom. Sirius ním vždy pohŕdal keď bol mladší, ale musel priznať, že sa ho aj bál. Starý čarodejník bol svojho času veľmi silný a bol hlavou rodiny Blackovcov viac ako dve storočia. Arcturus bol tiež vodcom čistokrvných rodín, ktoré sformovali politickú koalíciu proti zákazu Čiernej mágie. A tiež aj uspel, keďže až po jeho dňoch bola väčšina z Čiernej mágie zakázaná.
Pokrútil hlavou a pristúpil k svojmu krstnému synovi. „Harry, hľadal som ťa. Ako dlho si tu?“
Harry bol vytrhnutý z čítania. Bolo to také zaujímavé, že ani nepočul kedy Sirius prišiel.
„Čo myslíš? Proste som našiel túto knižnicu, keď som skúmal dom. Dúfam, že nie si naštvaný kvôli tomu, že som sa rozhliadal po okolí,“ povedal neisto. „Dom je veľmi zaujímavý a chcel som vidieť viac. Potom som našiel knižnicu a prezeral si knihy. Veľmi rád čítam a viem tak málo, preto som si myslel, že ti nebude vadiť, keď si nejaké prečítam.“
Harry videl, že Sirius bol prekvapený a tak rýchlo dodal: „Veď vieš, nebudem sa pýtať toľko otravných otázok. Po tom, čo si mi včera povedal, som mal množstvo otázok a tieto knihy sú také fascinujúce!“ Nebol schopný ovládnuť svoje vzrušenie a vyhŕkol: „Vysvetľujú toľko vecí; históriu nášho druhu, rozvoj Čiernej mágie, všetky neuveriteľné zaklínadlá. Nemohol som prestať čítať.“
Skončil s úsmevom, ale začal sa znepokojovať, keď tam Sirius len stál a díval sa naňho.
„Je niečo zlé?“ spýtal sa Harry a zamračil sa. Ospravedlňujem sa, keď som sem nemal chodiť. Nabudúce ťa požiadam o povolenie.“
Harry sa zdvihol zo sedačky, no Sirius k nemu pristúpil a položil mu ruku na rameno, aby ho zastavil.
„Ospravedlňujem sa, Harry. Takto som to nemyslel. Je to v poriadku, keď si tie knihy chceš prečítať, aj keby som ti mal povedať, ktoré časti vynechať, pretože niektoré knihy sú dosť nebezpečné. Ale Harry, chceš mi tvrdiť, že si proste vošiel dovnútra?“
„Áno. Prečo? Nemal by som?“ povedal Harry, zmätene sa dívajúc na svojho krstného otca.
Sirius uhol pohľadom a začal si mrmlať: „To nie je možné... ako sa dostal dovnútra... To nemôže byť, mohlo by...“
Otočil sa k Harrymu a ticho povedal: „Len niekto s krvou Blackovcov môže nájsť túto miestnosť.“
Harry stuhol.
„Ako som sa potom dostal dovnútra?“ spýtal sa a snažil sa v tom nejako zorientovať. „Nie som Black, som Potter. Možno Potterovská línia obsahovala krv Blackovcov?“
Na to si portrét odfrkol a Sirius sa naňho otočil.
„Čo o tom vieš?“ zavrčal Sirius.
„Pozor na tón mladý muž! Vždy si bol drzé a hlúpe decko,“ povedal posmešne Arcturus Black.
„Nemrhaj mojím časom Arcturus. Prečo si si odfrkol?“ spýtal sa Sirius. „Ako sa dostal dovnútra?“
„Ako keby som ti musel odpovedať,“ uškrnul sa Arcturus.“Ale vzhľadom k tomu, že chlapec je tiež zvedavý, poviem ti, že myšlienka Blackových zapletených s muklov milujúcich Potterovými sa mi zdá príliš smiešna na to, aby som to komentoval.“
„Ušetri ma svojich predsudkov. Proste mi povedz, ako sa dostal dovnútra. Viem, že v Potterovskej línii žiaden Black nie je.“
„Môžem byť starý ale nie som slepý ku krvi, ktorej sa zdáš byť,“ odsekol znechutene Arcturus. „Zdá sa mi, že je v tebe málo krvi Blackovcov, keďže to necítiš.“
Harry ich počas hádky pozorne počúval a došiel k niekoľkým záverom, ktoré boli pomerne dosť mätúce. Tak sa rozhodol zasiahnuť.
„Ehm, prepáčte pán Black.“ Povedal zdvorilo Harry, pokúšajúc nezvíjať sa pod prísnym pohľadom portrétu. „Môžem prísť len k záveru, že si myslíte, že mám v sebe Blackovskú krv... Ale to nie je možné!“
Nevedel ako pre Siriusovo dobro pokračovať, ale rozhodol sa skúsiť to.
„To by znamenalo, že moja matka bola z vetvy Blackovcov, čo nebola, keďže mi Sirius povedal, že sa narodila v muklovskej rodine... Alebo žeby mal v sebe Blackovskú krv môj otec... Alebo... Alebo žeby môj otec nebol James Potter, ale niekto z tvojho rodu. A to mohol byť jedine Sirius a to...“ zaváhal a obrátil sa na Siriusa. „Alebo máš možno nejakých bratov či bratrancov?“
„Aspoň chlapec má viac rozumu než ty,“ uškrnul sa Arcturus a pozrel sa na Siriusa.
Sirius mu nevenoval pozornosť a otočil sa na svojho krstného syna.
„Nie Harry, mal som jedného brata a ten zomrel príliš mladý na to, aby mal syna. A Lily nemôže byť z rodu Blackovcov, keďže ja som z hlavnej línie a vedel by som, keby bola mojou vzdialenou príbuznou, pretože gobelín...“
Náhle Sirius zbledol a predtým, než vybehol z miestnosti, zašepkal: „Hneď som späť.“
Harry bol Siriusovým správaním úplne zmätený. Pozrel sa na portrét a neisto povedal: „Myslím, že Sirius má istú možnosť, ako vidieť, kto je z rodu Blacka?“
„Vyzeráš byť múdre dieťa,“ povedal Arcturus úsečne, „a môžem z teba cítiť moc, maličký. Budeš prijateľným dedičom.“
„Ty cítiš, že som Black,“ zašepkal Harry sám pre seba a jeho oči sa rozšírili.
Jeho zmätené rozmýšľanie bolo prerušené, keď ho Sirius vtiahol do pevného objatia.
„Pri Merlinovi, je to pravda! Nikdy som si nedovolil dúfať... Strašne som si to prial... ale nemyslel som, že je to možné,“ horúčkovito šepkal Sirius do vlasov Harrymu. „Ako som to Jamesovi závidel... Nemôžem tomu uveriť...“
„Sirius, čo sa stalo? Prosím, vysvetli mi to,“ prosil Harry. Myslel si, že pozná odpoveď, ale neodvážil sa dúfať.
Sirius umiestnil svoje ruky na Harryho ramená a jeho oči túžobne blúdili po Harryho rysoch.
„Ale strašne sa podobáš na Jamesa...“ zašepkal Sirius. Odmlčal sa a vyzeralo to, že sa rozhoduje. „Harry, poď so mnou. Musím ti niečo ukázať.“
***
Vošli do miestnosti a Harry hneď zbadal obrovský gobelín, ktorý pokrýval celú stenu. Bol na ňom strom s nespočítateľným množstvom vetiev a malými bielymi kvetmi. Po bližšom preskúmaní videl mená a dátumy na každom kvete. Domyslel si, že je to rodokmeň. A potom hore uvidel elegantný, strieborný nápis: Najvznešenejší rod Blackovcov.
Sirius prechádzal po jednej vetve prstom a zastavil sa na jednom kvete, ktorý sa zdal byť vypálený.
„Pozri sa sen Harry, tu bolo moje meno. Moja matka ho odstránila, keď som ušiel z domu. Nikdy som sa nevrátil a nevidel som gobelín od tej doby, čo si prišiel na svet... Nevedel som, nikdy mi to nepovedala...“
Harry sa pozrel na to, čo mu Sirius ukazoval a potom na kvet vedľa, na ktorom bolo napísané: Regulus Arcturus Black. Potom uvidel jemnú vetvu smerujúcu od Siriusovho mena, bol na ňom kvet s menom ´Orion Sirius Black´ a dátum jeho narodenia.
Harry zalapal po dychu a hlava sa mu točila z tých možností. Teraz už vedel, čoho sa Sirius domnieval. Ale to nebolo možné, alebo bolo? Musí to byť len náhoda. Nechcel tomu bez dôkazu veriť. Nechcel potom čeliť sklamaniu a bolesti, keď sa ukáže, že to nebola pravda.
„Ale Sirius, to musí byť náhoda. Sám si to povedal, vyzerám ako James Potter a Lily si ho vzala. Potom, ty... a ona...“
Sirius sa pozrel dolu naňho a Harry videl, ako sa tie oči lesknú potlačovanými slzami. Ako túžil po tom, aby to bola pravda.
Sirius vzal Harryho malé ruky do svojich a ticho mu povedal: „Harry, veľmi som miloval tvoju matku. Ona bola jediná žena, ktorú som kedy miloval. Stretávali sme sa tajne dlhý čas. James bol do Lily zamilovaný od začiatku ale ona ho nemohla vystáť aspoň do nášho siedmeho ročníka v Rokforte. Nechcel som ho raniť, bol to môj najlepší priateľ. Takže, keď som sa stretával s tvojou matkou, nikomu sme nič nepovedali. Boli sme spolu tri roky, kým sa so mnou rozišla. Vtedy boli nebezpečné a temné časy, ona bola narodená v muklovskej rodine a ja som bol Black. Aj keď som sa zriekol rodinných predsudkov, bolo by pre ňu nebezpečné, keby čistokrvní zistili, že sa so mnou stretáva. Takže sa to rozhodla ukončiť. Chápal som to, ale hlboko ma to ranilo.“
Zhlboka sa nadýchol a pokračoval: „Začala sa stretávať s Jamesom. Hoci to bolo pre mňa ťažké, James bol veľmi šťastný a ja som si na to zvykol. Ale niekedy som sa s ňou stretol, nemohol som ju nevidieť.“ Uškrnul sa a potom s bodnutím pri srdci dodal: „Po Rokforte sme sa stále sem-tam stretli. Až do dňa, kedy mi povedala, že so mnou skončila a že si vezme Jamesa. Chvíľu na to oslávili Liliine otehotnenie. Nikdy som sa nespýtal, či si Jamesov...“
Jeho tvár bola strápená smútkom, keď hovoril: „Teraz už chápem, prečo to urobila. Keby porodila dieťa Blacka, Voldemort so svojimi Smrťožrútmi by sa proti vám stali hrozbou. A potom až by si vyrástol, by na teba bol vyvinutý nátlak ako na Blackovho dediča a Smrťožrúti by chceli, aby si sa k nim pridal. Lily nevedela ako dlho bude vojna trvať a nechcela pre teba takú budúcnosť. Takže si myslím, že keď zistila, že je tehotná, rozišla sa so mnou a prijala Jamesovu ponuku. Viem, že trval na svadbe už dlhší čas, ale vždy to pre moje dobro odložila. Stále sa nerozhodla. Keď si prišiel ty, chcela ťa len chrániť.“
Sirius pohladil Harryho po vlasoch.
„Je pravda, že vyzeráš ako James. Veľmi sa mu podobáš, na to, aby to bolo prirodzené. Bola veľmi múdrou a silnou čarodejnicou, preto si myslím, že vykonala rituál s krvou, aby si tak vyzeral. Ale teraz, keď už o tom viem, môže byť zrušený.“
Neisto sa pozrel na Harryho, kým čakal na jeho prijatie. Harry len prikývol, príliš stratený v slovách, keď sa mu hruď stiahla nádejou.
Sirius ticho pokračoval: „Závidel som Jamesovi, že skončil so všetkým, o čom som sníval. Nemôžem sa na ňu hnevať. Urobila to pre teba a vďaka nej ťa mám. Označila ťa ako môjho syna. Vidíš, urobila rituál mena a pomenovala ťa Orion Sirius, aby gobelín získal túto informáciu. Tieto rituály sú vykonávané temnými rodinami, James sa o ne nikdy nezaujímal. Ona bola jediná, ktorá vedela, ako som chcel svojho syna pomenovať.“
Náhle Sirius Harryho pevne objal a zdvihol zo zeme. S nepreliatymi slzami šťastia a túžby divoko šepkal: „Si môj syn... Ja mám syna!“
Harry svojho otca objal späť a vypustil tiché slzy radosti. Mal otca... Mal otca. Nič nemohlo prekonať tento okamih.
***
Boli to dva týždne plné zhonu. Sirius bol veselý a plný energie. Chcel stráviť všetky hodiny, počas ktorých bol hore, so svojím synom. Čím viac chlapca spoznával, tým viac ho miloval a objavilo sa aj množstvo nových, zvláštnych pocitov.
Už si dokonca zvykol na to, volať ho a premýšľať o ňom ako o Orionovi; vždy si myslel, že je to krásne meno. Bol na Oriona hrdý. Chlapec bol bystrý, starostlivý, trpezlivý a miloval čítanie. Veľmi mu pripomínal Lily a jeho srdce sa zovrelo zakaždým, keď na svojho syna pozrel. A Orion sa zdal byť oveľa šťastnejší ako predtým.
Vedel, ako veľmi to dieťa túžilo po rodine a Orion sa nebál ukázať svoju náklonnosť. Strávil celý čas tým, že mu rozprával o čarodejníckom svete, Záškodníkoch, Rokforte, Lily; hoci o nej len stručne, pretože niekedy ho smútok donútil prestať. Tiež ho začal učiť o zvykoch čistokrvných rodín a históriu rodiny Blackovcov.
Nikdy si nemyslel, že svojho syna bude učiť práve tieto veci, vzhľadom k tomu, že sa proti nim ako mladý búril. Ale teraz, keď bol otcom chcel, aby jeho syn, ktorý bol dedičom vznešeného rodu Blackovcov, bol pripravený niesť tento titul. Cítil, že je jeho povinnosťou dobre ho pripraviť. Nikdy predtým sa o dediča nezaujímal, ale teraz trochu viac porozumel svojim rodičom a akým sklamaním pre nich musel byť.
To ale neznamenalo, že to ľutuje. Strávil kopu času s Jamesom a pobytom v chrabromilčanovom dome. Za nič by to nevymenil, ale teraz, keď bol viac dospelý- hoci nie priveľmi, bol šťastný a hrdý na uznanie- a keď bol teraz zodpovedný za život ďalšieho človeka, chcel, aby jeho syn ten najlepší a bol pripravený jednať s čistokrvnými.
Deň po tom ´objave´- ako to s úsmevom nazývali - našiel temné zaklínadlo, ktoré zneutralizuje Lilin rituál a vráti Orionovi jeho pravú podobu.
Po ďalšom výskume, aby sa presvedčil, že to chlapcovi neublíži, kúzlo použil a bol udivený tým, čo videl. Orion bol pravý Black. Mal všetky charakteristické blackovské rysy- hladké, ľahko rozviate čierne vlasy; vysoké lícne kosti; aristokratický nos; perlovo bielu pokožku a štíhle telo. A našťastie, Orion mal stále Liline zelené oči.
To bol jediný rys, ktorý Sirius dúfal, že si jeho syn uchová. Dobrou vecou tiež bolo, že sa Orionov zrak obnovil. Blackovci mali oproti Potterovcom našťastie výborný zrak. Orion bol na svoj vek stále malý a Sirius to pripisoval dňom, ktoré Orion strávil s Dursleyovcami. Uistil sa však, že jeho syn začal poriadne jesť a nabral na váhe.
Sirius nakúpil všetky možné druhy elixírov a vyliečil nimi Orionove rany a jazvy. Tiež si všimol, že sa Orion nejako inak nesie. Pobavilo ho keď zistil, že Orion napodobňuje jeho spôsob chôdze a pohybov. Malý chlapec bol viac sebavedomý a ukazoval svoju nezávislosť v rozhodovaní, ktoré knihy bude čítať.
Po rozhovore s Orionom o čiernej mágii sa Sirius zľutoval nad synovou tvrdohlavosťou a prosbami a dovolil mu čítať knihy v Blackovskej knižnici. Ale Orion musel Siriusa zavolať vždy, keď chcel čítať knihy, ktoré boli obzvlášť nebezpečné. Takže Sirius s ním bol v miestnosti a dohliadal na to, že jeho syn tie knihy zvláda. Zatiaľ nemali žiadne problémy.
Najprv bol zaujatý tým, že Orion študuje čiernu mágiu aj keď vedel, že potrebuje spoznať svojich nepriateľov. Ale čoskoro zistil, že chlapec bol schopný rozoznať užitočné zaklínadlá od tých naozaj zlých. Požičiaval Orionovi prútik, aby si precvičil kúzla vediac, že ministerstvo nemá žiadny spôsob ako zistiť čarovanie neplnoletých čarodejníkov cez Blackovské ochrany. A plánoval výlet, aby Orionovi zohnal jeden prútik.
Tiež sa bavili o svojej budúcnosti. Na Dumbledora mali rovnaký názor, ktorý Siriusa dosť pobavil, znovu svedčiac o tom, že chlapec je bystrý a vnímavý. Tak bolo rozhodnuté, že je príliš riskantné aby Orion išiel na Rokfort.
Sirius mu prezradil svoje dohady o Voldemortovom možnom návrate a oblo rozhodnuté, že by Orion mal ísť do Durmstrangu; kde sa naučí viac o súbojoch a Čiernej mágii než kdekoľvek inde a tiež tam bude v kontakte s čistokrvnými, ktorý podporujú Voldemorta, aby bol ešte viac nenápadný.
Voldemort by len ťažko mohol prísť na to, že dedič rodu Blackovcov je Harry Potter. Aká je lepšia cesta ako ukryť syna, než strčiť ho pod nos čistokrvným? A to bol Orionov nápad. Sirius začal veriť, že keby jeho syn šiel do Rokfortu, tak by bol v Slizoline. A prekvapivo ho to neznepokojovalo, práve naopak, ukľudnilo ho keď vedel, že je chlapec dosť prefíkaný, keďže to bude v budúcnosti potrebovať.
Sirius mu tiež povedal, že by bolo lepšie keby opustili Britániu a odišli na Black Manor v Moskve. Blackovci mali niekoľko nehnuteľností v rôznych zemiach, ale Sirius vedel, že v Moskve bude menej otázok a nikto sa nebude obťažovať nahlásiť do Anglicka, že tu majú utečenca z Azkabanu.
Čarodejnícka spoločnosť v Moskve bola centrom čarodejníckej komunity vo Východnej Európe a bola omnoho väčšia a rozmanitejšia než tá v Anglicku. Boli až nezvyčajne oddaní čistokrvným rodinám, ktoré mali v zemi dlhé korene. Blackovci boli jedným z najstarších rodov a tu boli stredobodom pozornosti. Samozrejme, skoro každá rodina hodná jej soli mala v Moskve panstvo, keďže to bolo staré, hlavné mesto čarodejníckeho sveta ešte pred vojnou s Lordom Grindelwaldom. A Black Manor malo lepšie ochrany ako to na Grimauldovom námestí, keďže obrovské množstvo mágie vo vzduchu ich posilňovali.
Orion samozrejme súhlasil, pretože o Moskve čítal a bol nadšený, aby sa tam pozrel, keď to bolo najväčšie čarodejnícke spoločenstvo, ktoré otvorene prijímalo ako temných čarodejníkov, tak aj čarodejníkov svetla. A predstavovalo to možnosť naučiť sa kúzla, ktoré v Británii poznalo len pár ľudí.
Tiež otcovi vysvetlil, že sa chce slobodne rozhodnúť, na ktorú stranu vo vojne sa postaví. V určitých aspektoch súhlasil s oboma stranami, ale musel sa viac začleniť medzi čistokrvných a temných čarodejníkov, aby si na nich urobil názor.
Nevedel, či zaujal stanovisko temnej strany ako cestu odporu proti Dumbledorovi- ktorého nikdy nestretol- ale bol si istý, že ten čarodejník je vinný za to, čo prežil s Dursleyovcami. Možno to bolo zo zvedavosti, ale potreboval sa dozvedieť viac, kým si zvolí stranu.
Popravde Siriusovi povedal, že Voldemort zabil jeho otca a matku len ako akt vojny a to bolo pochopiteľné, no na druhú stranu nemal rád Voldemortove desivé taktiky či presvedčenie o vyhladení čarodejníkov narodených muklom.
Vedel, že si musí vybrať, hoci môže byť v očiach celého sveta Orionom Blackom, skôr či neskôr bude vtiahnutý do vojny. Či už kvôli tomu, že je Black, alebo kvôli tomu, keby niekto odhalil, že je Chlapcom, ktorý prežil.
Sirius bol najskôr prekvapený synovým necitlivým prijatím faktov. Ale keď mu Orion vysvetlil svoje názory pozorne a presvedčivo, Sirius pochopil, že sa jeho syn pokúsil všeko racionálne rozobrať. A rozhodne nemohol čakať, že bude Orion tak prežívať Lilinu smrť. Orion ju nikdy nepoznal a preto nemohol cítiť jej stratu tak hlboko. No Sirius bol stále nervózny z toho, že jeho syn zvažoval Voldemortovu stranu. Avšak Oriona uistil, že za ním bude stáť nehľadiac na to, ktorú stranu si vyberie. Sirius tiež zdôraznil to, že Voldemort chcel konkrétne Oriona zabiť, no oni nevedeli prečo a táto informácia pre ne bola životne dôležitá.
Tak Sirius navrhol, žeby kontaktoval nejaké čistokrvné rodiny a starých Smrťožrútov a vstúpil do ich kruhu aby zistil, čo vedia; pretože by mohli započuť nejaké dohady o Voldemortových dôvodoch na útok. Sirius si nemyslel, žeby mal nejaké problémy vstúpiť do spoločnosti, keďže bol hlavou Blackovcov a keďže všetci, okrem vmútorného kruhu Smrťožrútov si mysleli, že to on zradil Potterovcov Lordovi Voldemortovi. A smrťožrútom môže povedať, že pobyt v Azkabane mu pomohol uvedomiť si svoje chyby.
Orion vôbec nebol šťastný tým, že na seba berie jeho novo nájdený a milovaný otec také riziko, ale uvedomujúc si to, že potrebujú informácie, súhlasill so Siriusovým plánom.
Vec, ktorá bola predložená Orionom bola, že nemohol povedať, že Lily Evansová bola jeho matkou, alebo že jeho matka nebol čistokrvná, keďže sa bude pohybovať v čistokrvných kruhoch. Takže nevedel, čo povedať, keď sa ho niekto spýta na matku.
Sirius si vzal určitý čas na rozmyslenie. Keď bude Orionovi odobraná krv a použije sa elixír odhaľujúci jeho predkov, objavia sa len mená Blackových. Tieto elixíry mohli rozoznať len stanovené rody a ukážu ´neznámy´ pokiaľ nenájdu žiadnu zhodu. Ale Sirius vedel všetko o elixíroch, ktoré v dnešnej dobe existovali, takže by mohli byť aj lepšie, ktoré môžu povedať, koľko muklovskej krvi v sebe Orion má a možno existuje aj kúzlo, ktoré to dokáže určiť. Pre toto nemal žiadne riešenie. Iba povedal Orionovi, aby bol opatrný.
Ale meno jeho matky... Sirius si spomenul na to, že kedysi sa stretával s francúzskou čarodejnicou, ktorá tu bola na návšteve. Stretol ju u Potterovcov a mali spolu románik, ktorý trval niekoľko týždňov. Bola z mladšej, čistokrvnej francúzskej rodiny. Zistil, že krátko po ich romániku zomrela spolu so svojimi rodičmi- poslednými z rodu- pri smrťožrútskej akcii na čarodejnícky Nice. Jej meno bolo Véronique Valcroix.
Orion môže povedať, že to bola jeho matka a zomrela krátko po tom, čo ho mala. A že nejaká vychovávateľka ho nechala v sirotinci.
„Nie je to tak ďaleko od pravdy, vzhľadom na moje predchádzajúce životné podmienky,“ trpko to okomentoval Orion. Malo by sa to zhodovať s výsledkami elixíru, keďže Valcroixovci boli malou rodinou, mohli sa ukázať ako neznámi. A pokiaľ nejaký elixír alebo kúzlo zistí muklovskú krv, Orion môže povedať, že to pochádza od Valcroixovcov. Bude to uveriteľné vysvetlenie, pokiaľ to neukáže percentuálny obsak muklovskej krvi.
Problém, ktorý tu ale stále ostal, bola Orionova jazva. Stále bola príliš rozpoznateľná ako jazva Harryho Pottera a oni sa chceli zbaviť všetkých spojítok s Harrym Potterom. Orion bude vo väčšom bezpečí, aj pred Voldemortom aj pred Dumbledorom, keď nikdy nezistia kým Orion bol a keď budú veriť, že Harry Potter žije v londýnskych uliciach.
Hovorili s portrétom Phieneasa Nigellusa, ktorý sa zaujímal o stretnutie s Blackovým dedičom a dozvedeli sa, že Dumbledore už vie o Harryho úteku a niekoľko čarodejníkov ho bezvýsledne hľadá po celom Londýne.
Orion uvažoval o tej veci s jazvou a spýtal sa Siriusa, či nevie o nejakom temnom kúzle alebo krvnom rituály, ktorý by mohol jazvu skryť, pokiaľ nie ju rovno odstrániť. Sirius nevedel, takže Orion strávil posledný týždeň výskumom v knižnici, aby našiel niečo čo by pomohlo, zatiaľo Sirius plánoval ich odchod.
Napísal list Igorovi Karkarovovi, riaditeľovi Durmstrangu, v ktorom mu oznamoval, že o rok očakáva prijímací list pre svojho syna. Tiež poslal list do Gringottbanky, požadujúc presun celého majetku do ich pobočky v Moskve oznamujúc, že preberá všetky Blackovské trezory a vlastníctva ako hlava rodiny. Jasne uviedol, že nikto by nemal mať k dispozícii informácie o pohyboch na jeho účtoch alebo inom podnikaní. Bola to zbytočná hrozba, no pre každý prípad to urobil.
Kedykoľvek si Sirius spomenul na Oriona, musel sa sám pre seba usmiať. Dosť prekvapujúce bolo, že portrét jeho matky aj Kreacher si chlapca obľúbili, po tom, čo videli jeho pravú podobu a zistili, že Orion venuje kopu času na štúdium Čiernej mágie. A Orionovo priatie Arcturusom Blackom mu spečatilo osud.
Portrét jeho matky bol oveľa veselší, ako kedy predtým videl – keby mohla byť považovaná za veselú – a hlasno prehlasoval, že rodina Blackovcov bude mať konečne vhodného dediča a že Orion je jediná dobrá vec, ktorú jej nehodný syn Sirius urobil. Stále Siriusa nemohla zniesť a on vedel, že to robí len pre Oriona. Stále ho prekvapovala, keď sa s ňou jeho syn rozprával o zaklínadlách a ešte viac, keď sa na Oriona sladko usmiala.
Orion tiež strávil mnoho času tichými rozhovormi s Arcturusom. Starý a prísny čarodejník si chlapca skutočne obľúbil a nútilo to Siriusa premýšľať o tom, či Arcturus vie, že chlapec je len čiastočne čistokrvný. Sirius nikdy nezačul o čom sa tí dvaja rozprávajú, ale vyzeralo že ich spoločné rozhovory bavia. Samozrejme Oriona uistil, že Arcturus má portrét aj v Black Manor.
Chlapec každého okúzlil. Sirius si rád myslel, že to bola jeho osobnosť, ktorú Orion zdedil. Ale vedel, že sa od neho líši. Niekedy ho to miatlo.
Jeho syn mohol byť rozkošný a okúzľujúci ak chcel, ale zvyčajne bol tichý a uzavretý. Mohol byť vtipný a zábavný, no obvykle rozprával pokojne a jemne. Jeho synovi rástlo sebavedomie a hrdosť, bol veľmi príťažlivý, ale nikdy sa nechválil a nebol arogantný. Bol veľmi inteligentný a získaval veľa vedomostí vďaka čítaniu, no nikdy sa nechvastal. Orion zbožňoval Čiernu mágiu a mohol byť chladný keď bolo treba, no stále na ňom bolo niečo jemné a nevinné. Chlapec bol pomerne zložitá osobnosť.
Sirius sa ešte nezaoberal jeho výcvikom v súbojoch, keďže bol stále príliš mladý. Ale potom, čo bol prenasledovaný po celom dome a bol nútený počúvať Orionovo tiché presviedčanie, zľutoval sa a sľúbil, že mu zoženie učiteľa hneď, ako sa v Moskve usadia. Orion ho opustil so spokojným úsmevom.
Sirius sa usmieval sám pre seba aj keď vedel, že jeho syn ho má omotaného okolo svojho maličkého prsta.
O dva týždne neskôr bolo všetko pripravené, Orion sa srdečne rozlúčil so svojou babkou – trvala na tom, aby ju tak oslovoval – pretože v moskovskom Black Manore nemala portrét.
„Vďaka Merlinovi, že Manor je z otcovej strany a tak sa nebudem musieť znášať s tou starou čarodejnicou,“ pomyslel si Sirius a s hlbokým výdychom od úľavy a smiešnym úškrnom na tvári, keď premýšľal o možnostiach naučiť svojho syna hrať metlobal.