Sochy roniace slzy a krv
Tak, toto sú tie spomínané exempláre v mojej zbierke, ktorú stále rozširujem o nové veci, ktoré vám ukážem na budúcich hodinách. No teraz ešte preberieme účivo.
Sochy roniace krv a slzy
V orleánskom opátstve Purculles vo Francúzsku začala roku 988 Ježišova socha na kríži nevysvetliteľne plakať. Nikoho neprekvapilo, keď zakrátko nato mesto zachvátil ničivý požiar. Plačúci krucifix chápali ako predzvesť nešťastia.
Plačúce a krvácajúce sochy patria k najčastejšie uvádzaným zázrakom. Podobný prípad sa stal aj v sicílskych Syrakúzach, kde mladí novomanželia dostali na jar v roku 1953 malú sošku Panny Márie. Keď sa žena, ktorá medzitým oťarchavela a bola vážne chorá, modlila 29. augusta k tejto soške, zbadala, ako jej po lícach stekajú slzy. Žena sa zázračne uzdravila. Plač trval štyri dni a zázrak dosvedčila komisia zložená z policajtov, lekárov a kňazov. V decembri ho cirkev uznala za pravý a dnes ma Panna Mária Slzná svoju vlastnú kaplnku.
Tieto javy sa nevyskytujú iba v tradične katolíckych krajinách. V júni 1973 začala krvácať soška Panny Márie v japonskom meste Akita. Zároveň sa na nej objavil pot voňajúci ľaliami a ružami. Neskôr ľudia videli, že plače. Stalo sa tak 101 ráz a posledný jav toho druhu zaznamenali až roku 1981. O štyri roky neskôr začala plakať socha v kórejskom meste Nadžu. Majiteľkami oboch sošiek boli choré ženy a tieto javy sa vysvetľovali ako výraz súcitu Panny Márie.
Je známe, že v niektorých prípadoch ľudia tieto zázraky fingovali. Londýnčan Alfred Bolton, ktorý liečil vierou, roku 1967 pripustil, že v jeho krvácajúcom krucifixe boli šikovne ukryté kusy surového mäsa. Amerického fyzika Shawna Carlsona tak fascinovala správa o plačúcej soche, ktorá do jedného kostola v Chicagu prilákala viac ako 300 000 návštevníkov, že sa roku 1986 rozhodol taký zázrak vytvoriť sám. Na stretnutí Amerického výboru pre vedecké štúdium náboženstiev vyvolal senzáciu Monou Lízou, ktorá ronila slzy. Technicky je to jednoduché, vyhlásil, a všetko, čo na to treba, je dostupné už stovky rokov. Uviesť detaily však odmietol.
V niektorých prípadoch môžu veriacich skutočne pomýliť prirodzené úkazy, napr. účinky kondenzácie. Každý ďalší rok však prináša nové zázračné sochy, ktoré provokujú skeptikov a inšpirujú veriacich.
Zázrak v Arezze
Vo februári roku 1796 mali obyvatelia toskánského mestečka Arezzo dvojnásobný dôvod na trápenie. Ich oblasť postihla séria menších zemetrasení a navyše sa do Talianska blížila francúzska revolučná armáda.
Miestny hostinec často navštevovali žobraví mnísi a ako vo väčšine talianských obydlí tam vo výklenku v stene stála soška Panny Márie. Jedného dňa sa veriaci, ktorí pred ňou kľačali, stali svedkami zázračnej udalosti. Tvár Panny Márie, zvyčajne sčernetá od dymu, sa zrazu rozjasnila a rozžiarila, oči sa jej otvorili a opäť zavreli, vytekali z nich slzy a z tváre sa šírili zlaté záblesky.
Správa o tomto zázraku sa rýchlo rozniesla a čoskoro začali prichádzať chýry o podobných udalostiach z iných miest v celom Taliansku. Sochy a obrazy svätých a kríže sa pohybovali samy od seba. Vo Florencii rozkvitli zvädnuté ľalie a madony v stovkách rímskych kostolov žmurkali, plakali, alebo krvácali.
Nasledovali rôzne zázraky, utíchli zemetrasenia a vyskytli sa mnohé prípady zázračného uzdravenia. Obyvatelia Arezza pevne verili, že Boh je na strane Talianska. V roku 1799 povstali proti francúzskym votrelcom a z mesta sa vydala na pochod oslobodenecká „armáda“. Ich viera bola odmenená, keď nenávidený nepriateľ ustúpil. Taliani však nevedeli, že sa francúzske jednotky stiahli, aby ich mohli nasadiť na dôležitejšie vojenské úlohy.
Niekoľko mesiacov prešlo pokojne, no roku 1800 sa francúzska armáda vrátila vo veľmi pomstychtivej nálade, rozhodnutá mesto dôkladne potrestať. Občania Arezza pevne verili, že ich Panna Mária opäť ochráni, a tak sa odmietli vzdať. 19. októbra vtrhli francúzski vojaci do mesta, ktoré rabovali, podpaľovali domy a znásilňovali ženy. Zvláštnu pozornosť venovali kostolom a kláštorom. Tentoraz zázračná soška nepomohla – ani len nezažmurkla