1.Učebňa
Čítanie z dlane
*Pokojne sedela vo svojom útulnom kabinete. Nevšímala si ešte nerozbalené krabice, ktoré sa všade povaľovali v hojnom počte. „Tik-Tak“, zúfalo sa zahľadela na útle kukučky sediace na ručičkách jerj gýčových hodín, ktoré priam nenávidela, ale predsa len vedela, že si ich ponechá.
Ešte stále jej ostávala jedna hodina Od toľkej nervotzity mala pocit že sa čochvíľa zosipe. Iste medzičasom vyučovala, no od tej doby už taktiež ubehlo pár mesiacov a toto boli jej prví prváci.
Obula si vysoké mokasíny a priam vyletela zo svojho kabinetu.
Ocitla sa v prázdnej miestnosti zaliatej oslepujúcim svetlom. Prižmúrila oči. Pár okien zahalila tmavomodrými záclonami a s uspokojením sa usadila do stredu kruhu vytvoreného mäkkými vankúšikmi na sedenie. Pomaly sa pomocou jednoduchého kúzla kúzla opatrne vzniesla do vzduchu, no len do mizivej výšky pár centimetrov. *Ehm?* ozval sa niekto odrazu, čo absolútne poškodilo Anyinu kontrolu a nadhľad nad vecou, a tak s tichou nadávkou dopadla na mäkký vankúš, začo bola neskôr neuveriteľne vďačná (hlavne určitá časť jej tela) . * Tak teraz neviem, buď ste sa už priveľmi tešili na Vašu novú profesorku alebo ste tými najhorlivejšími študentmi, akých som kedy poznala* sama nevedela, čo ju viac desilo. Či predstava seba, ako výstavného škrečka šprintujúceho na koliesku alebo nové storočie, na ktoré nebola psychicky pripravená. *My ideme na čas* ozval sa odrazu jeden prekvapený študent. Na toto teraz An nemala náladu. Nechcela si priznať, že toto jednoduché kúzlo jej myseľ zamestnalo natoľko, že si ani nestihla uvedomiť , koľko hodín ubehlo, a tak vinu prenechala prosto len posunu času a po chvíľke trápneho vysvetľovania konečne prišiel rad na veštenie. Anya pokynula rukou, aby sa všetci posadili . * Dnes budeme preberať veštenie z dlane* tľapla rukami a medzi šumením prekvapených študentov sa ozvalo i tiché hvíznutie. Nad ich hlavami sa totiž začal vznášať dymový odliatok profesorkinej ľavej ruky. Toto v celku jednoduché kúzlo sa naučila ešte v lesoch Elesmée a popravde si obľúbila jeho praktizovanie. Pokračovala. * Pre upokojenie tých, ktorí si myslia, že niesú práve talentmi na veštenie. Túto mágiu si jednoducho osvojíte pre jej ľahkosť. Vykonávajú ju dokonca i niektorí muklovia, no zvyčajne sa jedná o obyčajných podvodníkov* prižmúrila oči a chvíľu nepokračovala potom si z pod opasku svojej sukne vytiahla prútik a pomaly ním ukazovala na rozličné čiary zobrazené i na dymovej ruke. * Z dlane sa veští pomocou týchto čiar
Najdlhšia čiara, ktorá prechádza stredom ruky je čiara osudu (podrobný opis pri obrázku :)
Čiara, ktorá nám môže pripomínať pologuľu je čiara života (podrobný opis pri obrázku :)
A potom sú ešte dve čiary v hornej časti ruky je čiara vyššie čiara života (podrobný opis na obrázku :)
A čiara položená nižšie je čiarou hlavy ( podrobný opis na obrázku :)
*Na chvíľu sa odmlčala * Ja...rada by som Vás na niečo upozornila už na našej prvej hodine. Túto mágiu nikdy nesmiete brať so 100% istotou napríklad.* odhalila svoju dlaň * Ja nemám dobre viditeľnú čiaru osudu. * uškrnula sa * a nikdy som nič neukradla a psychopatka * uškrnula sa. Odpoveď bola dosť neistá * zatiaľ niesom, no pre istotu si strážte svoje mysle a brká* začula slabý chichot. Tiež sa pousmiala * Dobre...a viete my vy vôbec povedať, ktoré osoby zvyčajne veštievali z ruky ?* Ruku zdvihla jedna hnedovlasá študentka * Cigánske panny!* ozval sa chichot, ktorý Anya neúspešne ignorovala. * Pani profesorka?* ozvala sa iná plavovlasá študentka a An s úsmevom pokynula hlavou * A prečo museli byť panny?* jej nádej, že to bude otázka hlbšieho charakteru sa mihom sekundy rozplynula. Mužská časť osadenstva sa smiala na červenajúcich sa dievčatách i An sa zasmiala. * To je v dnešnej dobe dobe i v našom svete už temer nepodstatný detail* žmurkla *Viete, tým ženám to kedysi dodávalo určitú nebeskú čistotu, robilo to z nich niečo, ako božzkejšie stvorenia* vysvetľovala.
Jej prosby boli vypočuté, bola to posledná otázka s jemným sexuálnym podtónom... vlastne posledná otázka zo študentskej strany v dnešný deň, pretože hodina sa pomaly blížila ku koncu * Medzi študentmi to už pomaly začínalo vrieť, no An ich hlavy chcela obohatiť ešte o jeden poznatok * A na záver... Ešte jedna ťažko povedať či len fáma. Hovorí sa, že ľudia, ktorí majú na pravých rukách netradičné znamienko, jazvu či iný ornament alebo symbol sú predurčený k veľkým veciam* študenti na malú chvíľu ešte spozorneli, a tak Anya získala čas na jej najobľúbenejšiu čerešničku na torte. *Ach* klepla sa po čele * A vy by ste mi to ani nepripomenuli, no to nič...úloha Vás neminie* „Och, ako veľmi mi chýbal ten odpor a zdesenie v ich očiach“, samoľúbo sa usmiala. „Čo si vôbec mysleli, že som panenka Mária?“ v mysli jej zakotvila táto cirkevná muklovská bytosť, keďže na ňu i sama verila. Rukou narýchlo zmiatla dymový odliatok ruky a začala diktovať úlohu. * Takže. Na úlohu si vypracujete príbeh ľubovoľnej dĺžky (predsa len by som bola radšej, keby to presiahlo tých sto slov, ale budem sa riadiť faktom, že v jednoduchosti je krása, no nič sa nemá preháňať ;) o tom, ako ste
-vy niekomu vyveštili , aké to malo následky (veštili ste správne alebo nie. Pekná by bola nejaká zápletka napr. daná osoba tomu verila a už nikdy sa nepozrela na vysokých mužov, a tak skončila napr. v kláštore , no práve toto nie :))
- niekto veštil Vám (môže byť taktiež nejaká zápletka)
-alebo životný príbeh osoby, ktorej život sa odvíjal práve od jej čiar
-alebo vlastný nápad, ktorý vždy ocením zvýšenými bodmi :)
No máte tu ešte aj druhú možnosť, ktorá je ľahšia a lepšie hodnotená (Ak si totiž zvolíte túto môžnosť je isté, že ak to bude, čo i len trochu dobré dostanete jednotku a potom podľa šťavy sa ešte uvidí či dostanete aj bonusovú manu ;) . Zahrali by ste si reálnu RPG s hociktorou osobou , či už kvalifikovaným , RPG postavou alebo iným študentom (môže to byť tiež študent chodiaci na veštenie, ale nemusí. V tom prípade dostane len bonusových 10 bodov Ak budete tiež chcieť pri tejto možnosti si s Vami kľudne môžem zahrať i ja, no nemyslite si, že Vám to ešte väčšmi prilepší :) Úlohy my posielajte na moju sovku barcam@zet.sk * a dúfam, že ani netreba pripomínať, že v každej úlohe má byť Vaše:Meno, Fakulta, Ročník!
aPo zadaní úlohy študenti začali s radosťou odchádzať. An si v tom spomenula, že zabudla na ten najsamozrejmejší pod konverzácie. *Ah a.....volám sa Anya Barbr Mellys* zo smiechom zamávala na rozlúčku „Vem to čert! Veď hádam videli ceduľku“, s uspokojením zatiahla dlhú šatku a zakryla tak v stup do učebne a vydala sa do svojho kabinetu s chuťou na bylinkový čaj. *