Pes s PP? alebo bez?
Aké sú klady nebo zápory pejska s PP a pejska bez PP?
Každý budúci majiteľ psa stojí raz pred touto otázkou. Pokoaľ vie, že by sa rád zúčastnil výstav, alebo sa v budúcnosti venoval chovu, práve toho svojho obľúbeného plemena, nie je tu čo riešiť, volí psa s preukazom pôvodu.
Pokial si ale hovoríte „Nie, ja na výstavy jazdiť nebudem a chov ma tiež nezaujíma.“, neznamená to, že pes bez PP je tá správna volba. Preukaz pôvodu neni totiž len kus papieru z ktorého sa dozviete meno babičky vášho šteniatka. Nie je to ani dôvod k vychvalovaním sa pred známymi, „Nech vidia, že na to máme.“ Tento doklad vám v prvom rade zaručí, že si kupujete práve to plemeno, o ktoré máte záujem.
Veľa ludí bola dobehnutá ziskuchtivými množiteľmi psov. Počula som o prípade chovateľa plavých hovavartov a zlatých retríverov, ktorý v prípadě záujmu o jedno z týchto plemien, nemajúc ho zrovna „na sklade“ predal kľudně šteňa plemena druhého, vydávajúc ich za to, o ktoré mal nový majiteľ práve záujem. A to zďaleka neni jediný podvod, ktorého se títo „chovatelia“ dopúšťajú.
Tiež sa vám môže stáť, že si odveziete domov miesto určitého plemena roztomilé šteniatko, ktoré vám s pribúdajúcim vekom vyrastie v pekného bastarda. Ďalší dôvod je to, že psík má v papieroch tiež dátum narodenia, takže sa vám nemôže stať, že si priveziete nechtiac psíka staršieho alebo psie bábätko sadisticky vytrhnuté z náruče svojej maminky.
Tu samozrejme nekončí výčet výhod „papierového“ psa. Preukaz vám ďalej dáva omnoho väčšiu istotu, že pes bude čo najviac odpovedať štandartu. To znamená, že bude nielen fyzicky, ale aj povahovo podobný tomu, ktorého ste si vybrali v encyklopédii a bude mať rovnaké vlastnosti. To preto, že psíci s vadami na kráse, ale aj v povahe sa z chovu vyraďujú. A právě preto je u psa bez PP vždy neisté či nebude napr. agresívny, alebo nebude mať nožičky do „bž“. Šteniatka bez PP totiž spravidla pochádzajú z týchto, z chovu vyradených rodičov, preto tu istota klesá.
Ale ani pes s PP není 100% zárukou, že bude bez chybičky, môžete mať proste smolu a šteňa bude mať zlý skus alebo nesestouplé varle, prípadne inú chybičku na kráse alebo v povahe. Zatial človek prírode neporúča, takže riziko tu je eliminované na tu najnižšiu možnú mieru.
A pozor! Pokial vám chovateľ tvrdí, že práve toto šteniatko preukaz nezískalo, pretože bolo nadbytočné, sprosto vám klame. Všetky šteňatá preukaz dostávajú či ich je päť alebo pätnásť! Pre psíka bez PP sa väčšinou rozhoduje človek pre jeho nižšiu cenu.
Opäť pozor! Zámerne nepíšem – za podstatne nižšiu cenu. Ono totiž u niektorých psov je ten rozdiel už prakticky zanedbateľný. Oni „množiči“ o ktorých jsom sa zmienila v úvode sa totiž v honbe za mamonom dokážu velľmi priblížiť k cene za psa s PP a niekedy, keď majú to šťastie, že netušíte za koľko sa psík s papiermi dá kúpiť, ju aj prekročí. Samozrejme ľudia sú rôzny, takže aj u bezpapierových psov môžete mať šťastie na chovateľa.
A ešte raz pozor! Na množčov psov bohužial môžete naraziť aj v chovoch psíkov s PP, našťastie len minimálne. A pýtate se ako sa vôbec taký zlý chovateľ pozná? Kúpna zmluva je preňho cudzím slovom, psíkov má plný dvor, väčšinou kŕmne krmivá kde 10 kg stojí 2050sk (v tých granulách je asi toľko mäsa ako v dobre rastúcej borovici alebo ešte menej), snaží sa ušetriť na očkovaní a odčervení, proste psíkov šeredí kde môže, aby náklady boli minimálne a zisky čo najvyššie. Nikdy si od týchto ľudí psíkov nekupujte, len ich tým v ich činnosti podporíte. Síce vám určite bude toho ušmudlaného drobčeka ľúto, ale tým, že ho zachránite dáte jeho majiteľovi popud k tomu aby vo svojom diele pokračoval. A to iste nikto, kto má tie naše uštekané potvorky rád, nechce.
A čo na záver? Či už sa rozhodnete pre psíka s PP alebo bez, nech vám robí len radosť. A hlavne nezabudnite, že raz ste ho spojili so svojim životom, a tým pádom ste zaňho zodpovední a to až do jeho, či vašej smrti.