KAPITOLA 16.
DAR ŽIVOTA
Arya cítila ako opúšťa svoje telo, okolo nej bola úplná prázdnota, padala stále hlbšie do temnoty. Zrazu začula hlas, ktorý ju volal späť, ten jej nedovolil padnúť hlbšie. Pomaly ju začal ťahať naspäť ku svetlu nad ňou. ,,Zostaň so mnou!“ –volal na ňu hlas. Eragon držal Aryu v náručí, svoju ruku mal položenú na jej srdci, sám nevedel prečo. Starovekým jazykom na ňu v mysli volal: ,,Zostaň so mnou!“ Aryi začalo znovu byť srdce, prudko sa nadýchla a otvorila oči, ktorými pozrela sa na Eragona, potom ich znovu zavrela. Draci ho s úžasom sledovali, ešte nikomu sa nepodarilo premôcť smrť. ,,Eragon ako? Ako si to urobil?“ –pýtala sa ho Zafira. ,,Ja neviem Zafira. Neviem ako.“ –odpovedal Eragon, šťastný že Arya žije. Ešte stále však bola ranená, Eragon zdvihol zo zeme šíp, ktorý jej vytiahol a prezeral si jeho hrot. ,,Ten šíp bol otrávený, Zafira musíš je okamžite odniesť do Ellesméry, inak ju znova stratím.“ –povedal a opatrne ju zdvihol na ruky, Arya bolestne zastonala, vyložil ju na Zafiru a povedal: ,,Leť rýchlo!“ Zafira sa okamžite vzniesla do vzduchu a letela ako najrýchlejšie vedela. ,,Šruikan, choď s ňou a chráň ich, ja si musím ešte niečo vybaviť, čoskoro sa znovu stretneme.“ – povedal Eragon a vysadol na Snežného bleska. ,,Dávaj na seba pozor Eragon!“ –povedal a vzlietol, letel za Zafirou. Eragon vyrazil okamžite za vojskom, bol plný nenávisti a zloby. Vojsko smerovalo do Gil´eadu , už splnilo kráľov príkaz. Eragonovi netrvalo dlho kým ich dobehol, ako náhle ho vojaci zbadali začali pred ním utekať, videli totiž v jeho očiach strašnú nenávisť, ktorú mal voči nim. Niektorý na neho začali strieľať šípy, ale to im nebolo nič platné, kúzlom ich odrazil. Eragon zničoho nič zastavil koňa, potom k vojakom vystrel dlaň s dračím znamením, jedným kúzlom spútal celé vojsko. Vojaci sa nemohli hýbať, boli úplne bezmocní, teraz Eragon rozhodne o ich osude. Eragon zoskočil z koňa a začal sa prechádzať pomedzi znehybnených vojakov, hľadal medzi nimi toho, ktorý ublížil Aryi. Našiel ho, bol to vysoký muž, mal v strach, bol ako ostatní vojaci, ktorý boli nútení vykonávať Galbatorixove príkazy. Keď mu Eragon hľadel do očí videl v nich strach, tento muž si nezaslúžil zomrieť. Eragon mu povolil neviditeľné putá, muž sa postavil a čakal čo Eragon urobí. ,,Prečo si to urobil? A dobre si rozmysli ako mi odpovieš, záleží na tom moje rozhodnutie či ťa nechám žiť.“ –povedal mu Eragon. ,,Galbatorix ma donútil aby som ju zabil.“ –odpovedal muž. Eragon vedel že hovorí pravdu, vycítil to z neho. ,,Verím ti a preto ti darujem život, ale zaisti si aby sa naše cesty už nestretli, nabudúce by som ťa nenechal odísť živého.“ –povedal , vysadol na koňa a otočil sa na odchod, vojak za ním užastnuto pozeral, myslel si že ho zabije, no on mu daroval život. Eragon povolil putá aj ostatným vojakom, ale až keď bol dosť ďaleko. Eragon ho zo začiatku naozaj chcel zabiť, ale keď si prezrel jeho myslel, pochopil že on za to nemôže, jediný viník je Galbatorix, to on je ten ktorý ničí životy všetkým ľuďom v Alagaesii. On je ton ktorý si nezaslúži žiť, iba on. Eragon vyrazil do Ellesméry , už nechcel strácať viac čas, musel ísť za Aryou, chcel vedieť ako na tom je.
***
Zafira letela najrýchlejšie ako vedela, o chvíľu ju dohonil aj Šruikan. ,,Prečo si neostal s Eragonom?“ –spýtala sa ho. ,,Chcel aby som išiel s vami.“ –odpovedal jej. ,,A kde je on?“ –spýtala sa Zafira . ,,Povedal že si musí niečo vybaviť, ale potom za nami príde.“ –odpovedal Šruikan a letel po Zafirinim boku. Cesta im trvala skoro celí deň, ale večer už pristávali uprostred Ellesméry. Zafira pristála prvá, o chvíľu na to aj Šruikan. Okamžite ich obkolesili elfovia. Zafira im povedala čo sa stalo a poslala po kráľovnú Islanzadí. Okamžite prišla, len čo jej povedali čo sa stalo, cestou ešte zobrala protijed. Medzi tým elfovia zložili Aryu zo Zafiry. Kráľovná si okamžite kľakla vedľa Aryi, odkryla jej ranu a naliala na ňu priehľadnú tekutinu s dúhovou farbou z malej fľaštičky. Rana sa okamžite zacelila a Arya otvorila oči, pozrela na matku, potom zaspala. Kráľovná požiadala dvoch elfov aby ju odniesli do izby, teraz už bude v poriadku, len si musí odpočinúť. Potom pristúpila k Zafire a spýtala sa ako sa to stalo. Zafira jej predstavila Šruikana, kráľovná už o ňom vedela od Vanira, ktorý do Ellesméry prišiel pred troma dňami. A potom jej Zafira vyrozprávala ako ich prepadli vojaci kráľovstva, ako ju zranili, aj to ako ju Eragon vrátil do sveta živých, po tom ako prestala dýchať. ,,To nieje možné! To ešte nikto nedokázal.“ –povedala kráľovná . Zafira jej povedala že ani Eragon nevedel ako to urobil. Potom sa draky vybrali na skalu Tel´naír, kde bol Oromisov hrob, Šruikan tam totiž chcel ísť. Keď tam prileteli, pristáli pri Oromisovom malom dome, odtiaľ už prešli len kúsok na okraj útesu, kde bol pochovaný Oromis v krištáľovej mohyle, ktorú pre neho vytvorila Zafira. ,,Ja som ho síce nepoznal, ale on bol učiteľom môjho jazdca, o ktorého som prišiel kvôli Galbatorixov už keď som sa vyliahol.“ –povedal smutne Zafire. ,,To som nevedela.“ –odpovedala mu Zafira smutne. ,,To mi povedal on sám, keď sa so mnou po prvý krát spojil.“ –povedal jej Šruikan. Spolu tu potom len ticho stáli, až kým sa nezotmelo, potom odleteli do domu, v ktorom počas pobytov v Ellesmére Zafira s Eragonom bývala. ,,Dúfam len že sa Eragonovi nič nestalo.“ –povedala Zafira , keď pristávali na terase domu na strome. ,,Určite je v poriadku, neboj sa. Zajtra sem určite príde.“ –povedal Šruikan, aby ju upokojil. Potom si ľahli na mäkký vankúš a zaspali.
***
Eragon so Snežným bleskom išiel až kým nepadla úplná tma, potom bol nútený utáboriť sa. Už bol blízko Ellesméry, vedel to, ostávalo mu už len približne pol dňa cesty. Nemohol spať, preto len sedel pri ohni a premýšľal o udalostiach posledných dní. Spomenul si na sen, ktorý mal o Eragonovi a jeho bielom drakovi. Povedal mu že mu pomôže a nájde ho na mieste kde zomrel posledný vodca jazdcov a tým bol Vrael. Takže musel myslieť vrch Utgard, to bolo totiž miesto kde ho Galbatorix zabil. Ale stále sa vracal myšlienkami k Aryi, k nej sa stále upriamovala jeho pozornosť, neustále na ňu myslel a dúfal že je v poriadku, že je nažive. Sám nechápal čo sa dnes stalo, nevedel ako ju dokázal oživiť, nerozumel tomu. Spomenul si na Bromove slová: ,,Máš zvláštny dar Eragon!“ Žeby toto bol ten dar o ktorom Brom vravel? Nedokázal si na túto odpoveď sám odpovedať. Takto premýšľal celú noc až do nasledujúceho rána, keď okamžite ako začalo svitať nasedlal Snežného bleska a pokračoval v ceste. Cestou si musel urobiť tri krátke prestávky aby napojil svojho koňa a aby si trochu oddýchol, nechcel ho totiž uštvať. Na obed vchádzal do Ellesméry, na jej začiatku sa objavil elf, ktorý strážil Ellesméru bol to Gilderien Múdry. Eragon mu ukázal prsteň a dlaň a elf ho pustil ďalej. Eragon už o chvíľu bol v strede Ellesméry, zoskočil zo Snežného bleske a v mysli zavolal Zafiru, tá okamžite priletela aj so Šruikanom, ich dom bol neďaleko. ,,Stihli ste to včas?“ –spýtal sa jej ako náhle sa zvítali. ,,Áno Eragon, Arya je v poriadku. Je v kráľovskom paláci.“ –odpovedala mu okamžite. Eragon sa vydal do domu kráľovskej rodiny, najprv však išiel pozdraviť kráľovnú, bolo by neslušné to neurobiť. Našiel ju v hlavnej sieni palácu. Pozdravil ju tradičným elfským pozdravom a spýtal sa kde je Arya. Islanzadí ho tam ochotne zaviedla, Arya sa už prebrala, ale ešte bola slabá. Keď uvidela Eragona, oči jej zažiarili, ale potom ihneď zaspala, než stihla niečo povedať. Eragon tam ešte chvíľu zostal, potom sa vybral za kráľovnou, ktorá sa s ním chcela rozprávať. Zaviedla ho do jednej prázdnej komnaty, Eragon usúdil že je to knižnica, na stenách bolo nekonečné množstvo kníh poukladané v policiach. Uprostred knižnice bol malí stolík so štyrmi kreslami, tam sa posadili. ,,Eragon ako si to dokázal? Ako si dokázal Aryu vrátiť do sveta živých, Zafira mi to tiež nevedela vysvetliť.“ –spýtala sa ho Islanzadí. ,,Ani ja vám neviem povedať ako sa mi to podarilo, neviem čo sa stalo. Aj keď som o tom dlho premýšľal.“ –odpovedal Eragon. Rozprávali sa o tom ešte dlho, ale na nič neprišli. Potom sa Eragon s kráľovnou rozlúčil a išiel za Zafirou, ktorá ho spolu so Šruikanom čakala stále pred palácom. Teraz bol pokojnejší, keď vedel že je Arya v poriadku, už nebol nervózny. Zafira ho už netrpezlivo čakala, ako náhle vyšiel, povedala: ,,Tak čo, je v poriadku?“ ,,Áno, už potrebuje len pokoj, než sa úplne zotaví.“ –odpovedal jej a pohladil ju po šupinatom nose, potom sa zvítal aj so Šruikanom. Zafira bola rada, že už je s Eragonom, bála sa o neho. Poprosil ju aby ho odniesla k Oromisovmu hrobu, Zafira ho tam ochotne vzala, len čo na ňu vysadol. Šruikan letel za nimi na skalu Tel neír . Eragon mu vzal hold a potom tam ešte dlho mlčky stál a pozeral sa do jeho neporušenej tváre, až kým mu nezačala byť zima, potom sa spolu s drakmi vrátil do Vraelovho domu.