KAPITOLA 23.
STRIEBORNÉ VAJCE
Leteli rýchlo, Murtag sa každú chvíľu pozrel na Eragona ako na tom je. stále bol v bezvedomí, nepreberal sa. Šruikan letel vedľa Zafiry, ktorá sa strašne bála, bála sa že Eragona znovu stratí, ale teraz už navždy. To by neprežila a Šruikan to vedel, preto ju upokojoval a vravel jej že bude v poriadku. Leteli rýchlo, boli už nad lesmi Du Wendelvarden, do Ellesméry to bolo ešte jeden deň cesty. Leteli bez prestávky, aj keď boli draci ustatí, nezastavili. Murtag si to dával za vinu, to kvôli nemu je Eragon teraz ranený. Tŕň sa mu prihovoril, povedal mu že on za to nemôže. Ale aj tak si naďalej dával za vinu že tam tí vojaci boli kvôli nemu. Aj Zafira sa s ním snažila v mysli spojiť, ale nevpustil ju dnu, neodpovedal jej. Cítila jeho myseľ, ale nevedela sa dostať cez bariéru, ktorá jej v tom bránila. Šruikan si robil tiež starosti o Eragona, ale nebol na tom tak zle ako Zafira, ktorá bola úplne zúfalá. Leteli ako najrýchlejšie sa dalo, ale aj tak ich Murtag stále poháňal aby leteli rýchlejšie. Eragon bol bledý, pomaly dýchal, vyzeral skoro ako mŕtvy. To že je živý naznačoval len jeho spomalený dych a pot na čele. Mal horúčku, ktorú zrejme spôsobil ten jed. Obväz čo mal na pravom ramene bol nasiaknutý krvou, mal tam hlbokú ranu od meča. Ale najhoršie zranenie čo mal, bolo na jeho pravom boku, šíp ho zasiahol medzi rebrá. Zvečerievalo sa, už boli blízko Ellesméry, za pol hodinu už pristávali pred kráľovským palácom. Okolo nich sa okamžite zhromaždili elfovia, boli prekvapení z ich nečakaného návratu. Murtag zoskočil z Tŕňa a bežal k Zafire, ktorá práve pristála. Medzi elfmi bol aj Vanir, ten ako prvý z nich zbadal že niečo nieje v poriadku a pribehol k Zafire. ,,Čo sa stalo?“ –spýtal sa Vanir, keď zbadal polomŕtveho Eragona. Pred tým vyslal troch elfov po kráľovnú. ,,Prepadli nás v noci na kraji lesov. Eragona skoro zabili, kým sme sa k nemu dostali. Zasiahli ho otráveným šípom.“ –povedal a spolu z Vanirom skladal Eragona z dračice. Potom Vanirovi podal šíp, čo Eragonovi vytiahol. On ho ovoňal a poriadne si ho prezrel kým určil aký to bol jed, ihneď poslal po potilátku. Murtag sa celý triasol, mal strach o svojho brata. Práve pribehla kráľovná Islanzadí a s ňou aj Arya, ktorá keď videla polomŕtveho Eragona okamžite si k nemu kľakla a chytila ho za ruku, hladkala ho po tvári, prepadalo ju zúfalstvo, čo ak ho stratí. ,,Eragon ty to dokážeš, neopúšťaj ma.“ –po tichu mu vravela. Stiahla mu krvou nasiaknutý obväz a kúzlom mu hlbokú ranu vyliečila. Murtag si až teraz všimol že Eragon má cez pás prehodenú kapsu, chcel mu ju zložiť, ale ako náhle sa jej dotkol, odhodilo ho od Eragona. ,,Musí v nej mať niečo dôležité, keď ju zabezpečil kúzlom.“ –povedal Vanir keď videl čo sa stalo z Murtagom a pomáhal mu vstať. Kráľovnej práve doniesli protijed dvaja elfský liečitelia. Vzala od nich malú fľaštičku s priesvitnou tekutinou a kľakla si k svojej dcére vedľa Eragona. Potom mu odkryla obväz, pod ktorým bola zapálená rana. Z malej fľaštičky na ranu vyliala polovicu jej obsahu. Rana sa okamžite začala hojiť, až kým na jej mieste nebola len zacelená koža. Potom zvyšnú časť naliala Eragonovi do hrdla, keď mu Arya naklonila hlavu. On sa však stále nepreberal, neotvoril oči. ,,Čo mu je? Prečo sa neprebral?“ –spýtala sa vyľakane Zafira. ,,Ešte spí, neboj sa o neho, za chvíľu sa preberie.“ –odpovedala jej kráľovná. To ju upokojilo. Murtag to celé pozoroval s nemým úžasom. Už sa prestával triasť. ,,Odneste ho do kráľovského paláca, musí si ešte oddýchnuť.“ -prikázala kráľovná Murtagovi a Vanirovi keď skončila. Eragon na chvíľu otvoril oči, ale ihneď ich aj zavrel. Kráľovná si vydýchla a povedala: ,,Bude v poriadku, len si musí pospať.“ Opatrne ho zdvihli a niesli ho dnu. Arya kráčala po jeho boku a neustále ho držala za ruku. Kráľovná ich nasledovala. Zafira musela zostať vonku, do paláca by sa nevošla. Šruikan ju upokojoval, stále bola nervózna. Vanir s Murtagom ho doniesli do izby a položili ho na posteľ. Kráľovná vošla za nimi, Arya sa posadila na kraj postele, len čo ho prikryla. ,,Tak a teraz mi povedz čo sa stalo.“ –spýtala sa kráľovná Murtaga. Porozprával jej o všetkom čo sa prihodilo cestou na Vroengard, aj o ich rýchlom odchode, o tom ako im Eragon odmietol povedať prečo. Potom rozprával o ich odchode a o tom ako Eragon každú noc nespal. A tiež o tom ako ich prepadlo na okraji lesa kráľovo vojsko keď ich Eragon objavil neďaleko od ich tábora. Ako to povedal Zafire a ako mu išli na pomoc, aj o tom ako ho zranili, keď bojoval proti presile. ,,Čo má v tej kapse?“ –spýtala sa napokon Arya, ktorá doteraz mlčky počúvala. ,,To neviem, ale má ju od odchodu z Vroengardu. Ako sme odtiaľ odišli, bol zvláštny, v noci nespal len sedel pri ohni.“ –odpovedal jej Murtag a pozrel sa na brata. ,,Myslím si, že ten útok má niečo spoločné s tou Eragonovou kapsou.“ -povedal Vanir a pozrel na neho. ,,Aj ja si to myslím Vanir, ale dozvieme sa to až keď sa Eragon preberie.“ –dopovedala Islanzadí. ,,Teraz poďte! Musí odpočívať.“ –povedala a viedla ich von. Ostala tam len Arya, ktorá nechcela od neho odísť, sedela na kraji postele a držala ho za ruku. Eragon sa pomaly dostával s temnoty, do ktorej ho uvrhol jed čo mu prúdil v tele. Keby že je len človek, tento jed by ho bol okamžite zabil, Arya to vedela a preto mala hrozný strach. Sedela tam takto dlho, až kým nebola taká unavená že zaspala. Ráno sa Eragon prebral a Arya ležala vedľa neho. Nevedel prečo, od chvíle čo sa zrútil na zem si nič nepamätal. Rukov si prešiel po boku kam ho zasiahol šíp, bola tam len hladká koža, po rane ani stopa. Arya sa prebrala, keď zbadala že je Eragon hore, hodila sa mu okolo krku. Eragon ju vďačne objal. ,,Ach Arya. Tak rád ťa vidím.“ .povedal jej. ,,Aj ja som rada že si nažive. Ani si nevieš predstaviť ako som sa o teba bála.“ –povedala a pobozkala ho. Chcel sa postaviť, ale Arya ho zastavila a vtlačila naspäť do postele. ,,Nie Eragon, si ešte slabí.“ –povedala mu. ,,Musím ísť za Zafirou. Určite má o mňa strach. Pomôž mi.“ –povedal jej. Hoci nerada, podoprela ho a spolu pomaly kráčali von z izby až pred palác. Eragon Aryu poprosil aby zavolala Zafiru, bol taký slabí, že ju nedokázal privolať sám. Ako náhle Arya Zafiru Zavolala a povedala jej kde sú. Tá sa okamžite vybrala za nimi, nasledovaná Šruikanom a Murtagom s Tŕňom. Za pár minút boli pri nich. Zafira si konečne vydýchla, Eragon bol v poriadku. Murtag sa na neho vrhol a objal ho. ,,Som tak rád že žiješ.“ –povedal mu. Keď sa všetci zvítali, Arya ho chcela odviezť naspäť do izby. ,,Nie počkaj!“ –zastavil ju. Práve sa objavila kráľovná s Vanirom. Eragon ju pozdravil elfským pozdravom a zvítal sa aj zo svojím priateľom Vanirom. ,,Potrebujem vám mnohé vysvetliť.“ –povedal trochu slabým hlasom Eragon. ,,Murtag, ty nemôžeš za to čo sa stalo.“ –povedal, lebo z neho vycítil že si to stále dáva za vinu. ,,Ale prečo tam to vojsko bolo?“ –spýtal sa ho. ,,Pýtaš sa prečo? Bolo tam kvôli niečomu inému a nesmierne dôležitému, prečo som musel ísť na Vroengard.“ –povedal a zvesil si z pleca koženú kapsu. Všetci ho uprene sledovali. Eragon ju otvoril a vybral z nej predmet zabalený v látke. Rozbalil ho. To čo práve zbadali im vyrazilo dych. Eragon v ruke držal strieborné dračie vajce. ,,Ale ako..? Ako to že je tu ďalšie dračie vajce? Odkiaľ ho máš?“ –spýtala sa neveriaco kráľovná. ,,Odkiaľ? Skôr od koho.“ –povedal Eragon. Potom im porozprával o svojom sne a o tom ako sa mu v noci zjavil duch prvého Eragona a jeho bieleho draka. O tom čo mu povedal a potom mu dal posledné dračie vajce. ,,Nemohol som to nikomu povedať, dokým vajce nedostanem bezpečne do Ellesméry, ani len Zafire.“ –povedal im. ,,Tento drak už má určeného jazdca a si ním ti Vanir.“ –povedal a podal strieborné vajce do rúk svojho priateľa. Ako náhle sa ho Vanir dotkol, vajce zažiarilo bielim svetlom. ,,Čoskoro sa vyliahne.“ –povedal mu. Potom im ešte povedal o tom že tento drak nesmie opustiť elfské lesy až kým sa vojna neskončí, ale to si už musel sadnúť bol unavený. ,,Inak drak zomrie.“ –dopovedal a pozrel na Vanira, ktorého jeho posledné slová zarazili. Potom chcel od Vanira aby mu prisahal že s drakom neopustí lesy Ellesméry až kým sa vojna neskončí, aj keby sa vojna mala skončiť ich prehrou. ,,A ešte niečo, je to dračica.“ –povedal a pozrel sa pri tom na Tŕňa. Ktorý jeho pohľad nezbadal, pretože bol zaujatý touto udalosťou. ,,Skoro si zomrel pri ochrane vajca. A za to že si ma učinil jeho jazdcom ti budem navždy vďačný. Neopustím Ellesméru dokým nebude po vojne.“ –povedal mu Vanir. ,,To nie ja. To bol tvoj osud. Osud! A ochrániť ho bola moja povinnosť a sľub, ktorý som dal.“ –povedal priateľovi a objal ho. ,,Ty si zvláštny Eragon. Máš zvláštny osud, osud plný nečakaných zvratov a zmien.“ –povedala kráľovná. Kráľovná dala zhromaždiť všetkých elfov aby im oznámila túto novinu. Elfovia volali Eragonovi na slávu, a taktiež Vanirovi, ktorý sa stal novým dračím jazdcom. Arya s Murtagom Eragona potom odviedli do Vraelovho domu, chcel byť pri svojej Zafire. Tam mu pomohli vísť po schodoch a doviedli ho až k posteli, na ktorú sa Eragon celý vysilený zvalil. Zafira tam už bola, vyletela hore skôr než oni vyšli po schodoch. Pozerala sa na Eragona starostlivým pohľadom, videla na ňom že nevládze, toto všetko ho príliš vyčerpalo, po to čo bol zranený. Aj Arya si ho starostlivo prezerala, ale nepovedala mu nič, nechcela aby si na udalosti predošlých dní spomínal. Eragon sa s nimi ešte chcel rozprávať, ale Zafira mu v mysli povedala: ,,Odpočiň si Eragon. Si veľmi slabí. Zajtra sa s nimi pozhováraš, ale teraz už spi!“ Eragon jej neodporoval, poslúchol ju. Za chvíľu zaspal, len čo zatvoril oči. Arya ho pobozkala na čelo a odišla. Murtag s Tŕňom tiež išli do svojej izby o poschodie vyššie. Nechceli ho rušiť, Eragon sa potreboval poriadne vyspať, aby nabral sily. Zafira si ľahla vedľa jeho postele a hlavu si položila vedľa neho na posteľ. Nespala, len tam tak pri ňom bola. Šruikan sa potom s Tŕňom vytratili, bol obed a všetci boli hladní, draky išli na lov bez Zafiry, ktorá nechcela Eragona nechať samého, ostala pri ňom, Murtag sa tiež išiel naobedovať. Eragon spal až do druhého rána, spal ničím nerušeným spánkom. Nemal žiadne zvláštne sny až na jeden. Ktorý už viackrát videl, o dvoch postavách na lodi s drakmi letiacimi nad loďou. Tento sen vystriedal ďalší, videl v ňom nádhernú, ale neznámu krajinu plnú kvetov s nádhernou vôňou, zvierat a množstvom krištáľovo čistých jazier a priezračných potokov. Zem bola akoby posypaná zlatom pod niektorými stromami ma ktorých kvitli zlaté a strieborné kvety. Bol to prekrásny sen, Eragon nevedel či to bol len sen, lebo keď sa na druhé ráno zobudil cítil stále vôňu tých kvetov.