KAPITOLA 33.
BIELY HAVRAN
Eragon so Šruikanom museli letieť po hrebeni Dračích hôr, aby sa vyhli Urubaenu a mestám, ktoré boli naokolo, to ich značne spomalilo, ale bolo to nutné, pretože inak by sa Galbatorix dozvedel, že Eragon nie je v Ellesmére a preto by sa vo vojne nemusel objaviť, Eragon bol pre neho výzvou, od kedy mu naposledy unikol aj s jeho drakom, túžil po pomste. Ak by zistil, že Eragon nepôjde do boja, nemalo by pre neho význam aby sa ukázal svetu so svojím novým drakom, ostal by sa skrývať za hradbami čierneho mesta. Preto museli letieť obkľukou, čo ich zdržalo. Na noc sa utáborili uprostred Dračích hôr. Eragon sedel pri ohni a dával pozor, Šruikan ležal pri jeho boku ešte nespal. ,,Čo myslíš, už sú v Ellesmére?“ –opýtal sa drak. ,,Myslím si, že áno. Cítim vo svojom vnútri bolesť, ktorú prežíva Zafira, kvôli tomu, že som ju znova opustil. Bojí sa o nás, pretože si dáva za vinu to, čo sa mi stalo v Urubaene, myslí si že sa nám niečo stane. Nepozná dôvod prečo som odišiel bez toho aby som jej niečo povedal.“ –odpovedal mu Eragon. ,,Prečo si sa jej nezveril so svojimi snami?“ –opýtal sa Šruikan. ,,Nedokázal som jej povedať, že ju vidím umierať. Nemohol som, hoci ma to bolelo, bolelo ma, že to pred ňou skrývam. Už len to pomyslenie, mi trhá srdce. Keby som jej o tom povedal, určite by sa to skôr či neskôr stalo a Zafira by sa kvôli mne obetovala, to by som nezniesol a nedokázal by som tomu zabrániť, takto tu existuje aspoň malá nádej, že tomu dokážem zabránim.“ –zveril sa drakovi Eragon. ,,Rozumiem ti Eragon. Poznám tvoju bolesť. Ja viem čo je to stratiť časť svojej duše, pretože Zafira je nenahraditeľnou časťou teba.“ –snažil sa ho utešiť. ,,Už je neskoro, pospi si. Potrebuješ nabrať silu, zajtra ju budeš potrebovať, pred sebou máme ešte dva dni letu.“ –povedal Šruikanovi a prerušil s ním kontakt. Drak sa stiahol do seba a za chvíľu zaspal, Eragon sedel opretý o jeho bok. Nespal, premýšľal nad tým čo teraz asi robí jeho Zafira.
***
Zafira sa zobudila skoro, vedľa nej ležala strieborná dračica, Arget bola od Zafiry o polovicu menšia, preto vyzerali vedľa seba ako keby Arget bola Zafirino mláďa. Zafira bola pre ňu ako matka, ktorú nikdy nepoznala. Modrá dračica ju mala rada, pripomínala jej časy keď bola v jej veku, Zafira bola vtedy úplne rovnaká, asi preto si Arget tak obľúbila. Mutrag práve zišiel dole a zbadal, že je Zafira už hore zaprial jej dobré ráno. Arget sa zobudila, keď počula ako Tŕň pristál na terase a pomaly vošiel dnu, len čo si zložil krídla. Tŕň už mal na sebe sedlo a Murtag bol už v zbroji, ktorú dostal od Islanzadí. Na páse mal pripnutý Zarroc. Keď ho Zafira zbadala, pozrela sa na stojan, na ktorom bola strieborná zbroj, čo patrila Eragonovi. Pri tom pohľade zosmutnela. Murtag pochopil čo sa stalo, že si spomenula na Eragona a preto jej povedal: ,,Určite je v poriadku. Je s ním predsa Šruikan a ten nedovolí aby mu niekto ublížil.“ ,,Viem, ale aj tak mám o neho strach. O nich oboch.“ –povedala mu dračica a postavila sa s obrovského vankúša. Na schodoch bolo počuť kroky, za chvíľu sa vo dverách objavil Vanir s Aryou. ,,Poďte, kráľovná vás očakáva. Je čas na odchod, v Osilone musíte byť do dvoch dní.“ –povedal Vanir a pohladil Arget po nose, tá spokojne zapriadla. ,,Áno, ale potrebujem pomoc, Tŕňovi treba založiť dračie brnenie.“ –ozval sa Murtag. Draci zleteli dole, ostatný zišli po točitých schodoch. Pod domom už bolo nachystané brnenie pre Tŕňa, ktoré sa skladalo s veľkých aj malých kovových plátov. ,,A kde je brnenie pre mňa?“ –spýtala sa modrá dračica, keď tam uvidela len brnenie pre jedného draka. ,,Zafira, ty s nami nemôžeš ísť, musíš spolu s Aryou ostať tu.“ –povedal Murtag nahlas aby to počula aj Arya. ,,Čože?“ –ozvala sa prekvapená elfka. ,,Eragon si želal aby ste vy dve ostali v Ellesmére. Dal som mu sľub, že vám nedovolím ísť s nami.“ –vysvetlil Murtag a čakal na ich protesty, ktoré prišli okamžite. Chvíľu mu trvalo kým sa obidve upokojili, pretože ich to hnevalo. Chceli vedieť prečo. ,,To mi Eragon nepovedal, len povedal, že musíte zostať tu. Bolo to pre neho dôležité, pretože odo mňa žiadal sľub v starovekom jazyku.“ –pokračoval. ,,Žiadam vás aby ste tu ostali dobrovoľne, inak vás budem musieť prinútiť, dal som sľub a musím ho dodržať. Prosím vás, nerobte mi to ešte ťažším, poslúchnite. Eragon musel mať nejaký vážny dôvod prečo to odo mňa žiadal, hoci mi ho nepovedal.“ –zaklamal Murtag, nechcel alebo nemohol im povedať že inak zomrú, pretože by si z toho mohli vyvodiť že Eragonovi ide o život a to by ich tu už nič nedokázalo zadržať. Arya pozrela na Zafiru a vymenili si pár slov, ktoré nikto nepočul, potom povedala: ,,Ostaneme!“ Murtagovi sa uľavilo, Arya a Vanir mu pomohli pozakladať brnenie na Tŕňa a potom išli peši k domu Tildarí, kde sa mali stretnúť s Islanzadí a vyraziť na pochod.
***
Eragon za včas rána zobudil Šruikana, kúzlom zahasil oheň, ktorý horel celú noc. ,,Musíme pokračovať, čakajú nás ešte necelé tri dni cesty.“ –povedal a vyložil na čierneho draka sedlo so zlatými vzormi od Oromisa. Keď ho vykladal, Šruikan sa čo najviac znížil aby ho Eragon na neho dokázal vyložiť. Pobalil posledné veci do batohu, ktorý potom priviazal k sedlu, meč s menom osud vsunul do striebornej pošvy, v ktorej boli povsádzané malé zafíry, ktorú mal pripnutú na páse Bletona Múdreho, potom vysadol na obrovského draka s nadľudskou ľahkosťou. Šruikan sa ešte jedným pohľadom uistil či je Eragon bezpečne pripútaný a vzlietol. Letel nízko nad lesom a vrchmi Dračích hôr, niekedy až tak, že sa Eragon mohol dotýkať vrcholcov stromov. Keby niet toho ťažkého pocitu, že tu nebola s ním aj jeho Zafira, tento let by bol pre neho jedenou zo šťastných spomienok.
***
Elfské vojsko bolo zoradené do šíkov, ktoré siahali až tak ďaleko, že tam Murtag ani nedovidel. Teraz tu bolo dvakrát toľko vojakov ako keď išli bojovať o Osilon. ,,Mali sme dostatok času.“ –povedala kráľovná, keď si všimla jeho skúmavý pohľad. ,,Je tu presne 60000 vojakov a ďalších 15000 nás čaká v Osilone. Je čas vyraziť!“ –vyzvala ich Islanzadí a dala pokyn na odchod. Mala na sebe brnenie so striebra, vo vlasoch labutie pierka a na chrbte dva meče ako nosila aj Arya. Zazneli elfské rohy, vojsko sa dalo na pochod. Kráľovná s ľahkosťou vyskočila na svojho bieleho koňa a odcválala. Murtag nasadol na Tŕňa a vzlietli nad vojsko, ktoré sa dávalo do pohybu. Ale ešte pred tým sa otočil k Vanirovi a povedal: ,,Daj na ne prosím ťa pozor.“ Potom Tŕň vzlietol, Zafira a Arget sa za ním pozerali až kým im nezmizol z dohľadu. Vojsko pomaly opúšťalo Ellesméru a smerovalo, na čele s kráľovnou, do Osilonu.
***
Vanir s Aryou a s dvoma dračicami ostali v Ellesmére. Vanir s Arget nemohli opustiť elfské lesy, ani sa akokoľvek zamiešať do vojny proti Galbatorixovi a Zafira s Aryou ostali, kvôli Murtagovej prosbe. Keď poslední odiel elfov opustil Ellesméru, Arya vysadla na Zafiru a Vanir na Arget a spolu leteli na skalu Tel naeír. Pristáli pred Oromisovým domom, tam zosadli z drakov a posadili sa na okraj skaly, obe dračice sa posadili vedľa nich. Pozorovali východ slnka, to bolo teraz jediné čo mohli robiť. Boli jedny z mála, čo ostali v Ellesmére. ,,Čo budete robiť keď sa toto všetko skončí?“ –opýtala sa Arya. ,,Neviem, naozaj neviem čo urobíme, ale asi najskôr s Arget navštívime morské pobrežie.“ –povedal Vanir, Arget súhlasne prikývla. ,,Prečo práve more?“ –opýtala sa elfka. ,,Vanir mi rozprával o mori, a piesčitých plážach, o vode s modro zelenou farbou a slanou chuťou, chcela by som to vidieť. Je mnoho vecí, ktoré by som chcela zažiť a spoznať.“ –ozvala sa Arget. ,,A čo budeš robiť ty?“ –spýtala sa Aryi dračica. ,,Neviem čo si osud pre mňa pripravil. Len dúfam, že mi už nezoberie nikoho a nič, čo na tomto svete milujem. To jediné si želám.“ –znela Aryina, trochu smutná odpoveď. Celý deň sa bezcieľne túlali po Ellesmére, Arya so Zafirou, stále mysleli na Eragona. Večer sa s Vanirom rozlúčili a Arya vysadla na Zafiru, ktorá ju odniesla do Vraelovho domu. Túto noc Arya strávila spoločne so Zafirou.
***
Murtag letel celú cestu nad vojskom, keby letel dopredu, už dávno by bol v Osilone. Takto tam dorazili uprostred noci. Mesto bolo rozsvietené, na starých stromoch viseli malé lampáše, v každom z nich horel malý plamienok. Bolo to kúzlo, žiadne sviečky. Murtag s Tŕňom pristál vedľa Islanzadí, ktorá práve zoskočila z koňa. Vojsko sa zastavilo na zvuk elfských rohov, kráľovná zavelila na oddych, elfom dala tri hodiny na odpočinok, potom vyrazia do boja o Giľead. Do vojska putujúceho z Ellesméry sa teraz pridali elfský vojaci z Osilonu. Elfské vojsko sa rozrástlo o 15000 členov. Všetci elfovia mali na sebe rovnakú zbroj so znakom Ellesméry, hlavného mesta elfov, na ktorom bol strom Menoa a nad ktorým letel biely havran.
***
Šruikan neskoro večer pristál na malej čistinke v Dračích horách, ktorú si vyhliadol na prenocovanie. Eragon z neho zložil sedlo a kúzlom rozložil oheň, z batoha vybral nejaké ovocie a krajec elfského chlebu. Šruikan sa ozval v Eragonovej mysli: ,,Musím ísť na lov, potrebujem si niečo uloviť, dlho som totiž nejedol a už začínam byť hladný.“ ,,Nemaj o mňa obavy, choď.“ –povedal mu Eragon. Šruikan mu venoval ešte jeden starostlivý pohľad a odletel na lov. Eragon osamel, sedel sám uprostred lesu, pozeral sa do ohňa a popri tom niečo zjedol. Jeho myšlienky sa uberali za Zafirou, premýšľal čo asi robí. Potom vzal misku a nalial do nej vodu. ,,Draumr kópa!“ –zašepkal. V miske sa zjavila obrovská modrá dračica, ležala na veľkom vankúši, pri jej boku ležala Arya, obidve spali. Chvíľu sa na nich pozeral, ale keď videl že sú v poriadku, prerušil kúzlo. Šruikan sa vrátil za dve hodiny, keď pristál a zložil svoje veľké krídla, ľahol si vedľa Eragona. Skoro ráno pokračovali v ceste.
***
Arya sa ráno zobudila na zvuk krákania. Na okne sedel biely havran Blagden. prezerali si prišelca. ,,Mnoho podôb, mnoho tvárí!“ –spustil havran nezmyselnú básničku. ,,Zlo pominie. Krá krá! Jeho však zatratí!“ –pokračoval. ,,Mnoho podôb, mnoho tvárí! Kráá krá!“ –naposledy zakrákal a odletel. ,,Blagden vráť sa!“ –zakričala za ním Arya. Zo Zafirou si vymenili vyľakané pohľady. Mohlo to znamenať jediné a to že Eragon zomrie. Okamžite Arya vzala sedlo a vyložila ho na modrú dračicu. ,,Musíme sa ponáhľať!“ –povedala jej Zafira. Arya zbalila nejaké jedlo a vodu na cestu a chystala sa vysadnúť na Zafiru. ,,Arya počkaj!“ –zastavila ju dračica. ,,Čo sa deje?“ –opýtala sa zaskočená elfka. ,,Napíš Vanirovi list, inak sa vydá za nami. To nemôžeme dopustiť.“ –povedala Zafira. Arya vzala zo stola pergamen a rýchlo niečo napísala, potom nasadla na Zafiru a odleteli.