KAPITOLA 3.
SPLNENIE SĽUBOV
Eragon si spolu so Zafirou užívali spoloční let. Leteli už druhý deň, stále boli bližšie a bližšie Dars-Leony a Helgrindu. Zafira sa spítala Eragona: ,, Ako chceš poraziť razakov? Máš už nejaký plán?“ Eragon sa zamyslel a odpovedal: ,,Musí to byť cez deň, vtedy niesu Razakovia takí silní ako v noci, A myslím si že nám pomôže jazero Leona, Razakovia sa totiž boja vody.“ ,,To je pravda, ale čo s ich rodičmi? – spýtala sa Zafira. ,,Nuž s nimi to bude tažšie, ale musíme zabiť aj ich, lebo oni by mohly naklásť ďalšie vajcia, z ktorých by sa vyliahli ďalší Razakovia. Razakov zvládnem aj sám ,ale s ich rodičmi mi budeš musieť pomôcť. Najprv sa musíme zbaviť ich a potom pôjdeme po Katrinu.“ –povedal jej Eragon. Ako sa tak spolu rozprávali, Zafira zbadala vežu Helgrind-sídlo Razakov. Pomaly sa približovali , ale Zafira Zbadala ako sa k nim blížia Razakovia s Lethrblakami. ,,Zafira zleť ku jazeru. Rýchlo!“ –povedal jej Eragon v myšlienkách. Zafira urobila zložitú dvojitú vývrtku a už sa strmhlav rútili dolu. Tesne nad zemov Zafira vyrovnala let. Už boli nad jazerom. Razakovia v tesnom závese za nimi. ,,Zafira vileť vyššie a obráť sa !“ –prikázal jej rýchlo Eragon. Zafira ho poslúchla,keď boli otočený čelom k Razakom, Eragon vystrel pred seba pravú ruku a zakričal: ,,Thrysta vindr! –Stlač vzduch!“ Ruku namieril na menšieho Razaka a povedal Zafire: „Teraz!“ Eragon po Razakovi vystrelil kúzlo a Zafira na neho vyšľahla prúd ohňa. Razak s Lethrblakom sa zrútili do jazera. Druhý Razak sa im pokúšal ujsť, ale Zafira bola rýchlejšia, silno kopla Lethrblaku zadnými nohami do brucha a aj on sa zrútil do jazera. Eragon konečne pomstil Gerovu smrť. Potom spolu leteli na vrchol Helgrindu, tam pristáli a Eragon pomocou kúzla otvoril veľkú čiernu bránu, len čo tak urobil vyvalil sa odtiaľ strašný zápach, ktorý tu ostal po Razakoch. Eragon musel ísť ďalej sám, pre Zafiru bol priechod priúzky. Vytasil svoj meč a kráčal ďalej až kým ne došiel k vezeniu. Tam bola k stene pripútaná Katrina. Rýchlo ju odviazal, našťastie ešte dýchala, ale bola na tom dosť zle.Jej otec Sloun tam nebol. Toho sa Razakovia zbavili. Nepotrebovali ho. Rýchlo Katrinu vyniesol von, začal jej so Zafirinou pomocou liečiť rany. Keď skončil Nahol sa k nej a pokúšal sa ju zobudiť: ,,Katrina! Katrina!“ Zrazu otvorila oči a keď zbadala Eragon najskôr ho nespoznala, teraz vyzeral inak. ,,Kto ste?“ –spýtala sa ho. ,,Ty ma nespoznávaš? Ja som Eragon , Roranov Bratranec.“ -odpovedal jej vľúdne. ,,Eragon čo sa ti to stalo, veľmi si sa zmenil.“ -povedala mu Katrina. Eragon sa jej pomohol postaviť. Katrina sa preľakla keď zbadala Zafiru. ,,Neboj sa, ona ti neublíži, volá sa Zafira. Je to moja dračica . ,,Poď už musíme ísť, Roran na teba už čaká.“ –povedal jej. ,,a čo je s mojim otcom?“ –spítala sa Katrina, tušila čo jej odpovie, ale dúfala že sa mýli. ,,Je mŕtvi, je mi to ľúto. Poď už musíme ísť.Eragon vysadil Katrinu na Zafiru, sadol si za ňu. Zafira vzlietla a už sa ponáhľali naspäť na Horiace pláne do tábora Vardenov. Cesta im trvala jeden den, ako Eragon predpokladal. Katrina pol dňa prespala, bola veľmi slabá, ale šťastná že uvidí Rorana. Večer už pristávali v strede tábora. Roran tam už hodnú chvíľu prešľapoval z miesta na miesto. Keď pristáli, Eragon zoskočil zo Zafiri a pomaly Katrinu zložil. Ihneď tam pribehol Roran a vzal si Katrinu do náručia. ,,Aký som šťastný že ťa vidím.“ –povedal jej. Do tváre sa mu vhrnuli slzy šťastia. ,,Ďakujem ti braček!“ –povedal s vďakou Eragonovi. Eragon sa len usmial a potľapkal Rorana po pleci. ,, Vezmi ju k Angele, nech sa na ňu pozrie, väčšinu rán som jej vyliečil, ale aj tak choď s ňou za ňou.“ –odpovedal Eragon. Zafira s Eragonom sa vybrali k svojmu stanu. Eragon odsedlal Zafiru a zaniesol sedlo do svojho stanu. V strede stanu stála malá postavička. Eragon sa na ňu zadíval, bola to Elva. ,,Čakala som ťa jazdec. Splň sľub čo si mi dal.“ –ozvala sa Elva dospelým hlasom plním utrpenia. ,,Zafira, potrebujem tvoju pomoc, poď sem prosím ťa. -zavolal ju Eragon. Zafira strčila do vnútra hlavu a zbadala Elvu. Hneď vedela o čo ide . Eragon a Zafira sa spojili, stal sa z nich jeden. ,, Elva priprav sa!“ –povedal jej plne sústredený Eragon. Elva zatvorila oči a čakala čo sa bude diať. Zdvihol k nej pravú ruku s Gedwei ignasia a začal odriekať kúzlo, ktoré ho naučil Oromis. Po chvíli Elva otvorila svoje oči,už neboli fialové , teraz mali hnedú farbu. ,,Podarilo sa ti to maličký! Ty si to dokázal! –radostne povedala Zafira. My sme to dokázali Zafira, my. –odpovedal jej Eragon šťastným hlasom. ,,Ďakujem ti Eragon , Už nemám nutkanie bežať pomáhať ranením , už necítim ich bolesť ,už cíťim len ich pocity.“ –povedala Elva ,tentoraz už detským hlasom. ,,Nemusíš mi ďakovať, urobil som to veľmi rád. Ja ti ďakujem, že si mi odpustila chybu, ktorú som urobil a bolesť, ktorú som ti tým spôsobil.“ –Povedal jej láskavo Eragon a pohladil Elvu po vláskoch. Elva sa so smiechom rozbehla za ostatnými deťmi. Eragon si sadol na posteľ a pozrel na Zafiru. ,,Spolu dokážeme ohromné veci. Pamätáš kedy si mi to prvý krát povedala?“ –spýtal sa a podišiel k nej ,pohladil ju po šupinatom nose . ,,Bolo to keď si liečil Bromove rany, predtým než zomrel.“ –odpovedala mu smutne Zafira. ,,Áno, vtedy som si uvedomil, že mi je niečo viac, že mi na ňom veľmi záleží. Ale vtedy som to ešte nechápal, nevedel som že je môj otec.“ –dopovedal Eragon. ,,Zafira, cestou do Ellesméry sa zastavme pri jeho krištáľovej hrobke. Chcem tam ísť.“- povedal jej potichu. Zafira sa na neho zadívala a povedala: ,,Pôjdeme tam maličký, ale teraz nebuď smutný .“ –povedala mu nežne dračica a olízala ho drapľavým jazykom po tvári. Eragon sa na ňu usmial. Spolu sa vybrali na prechádzku do lesa . Nenápadne sa vytratili z tábora a už kráčali po mäkkej zelenej tráve. Na nočnej oblohe jasne svietil mesiac. Bol spln. Nikto si ich nevšimol ako odchádzajú z tábora, až na Aryu. Tá sa vybrala za nimi. Chvýľu ich len sledovala, ale rozhodla sa že sa k nim pridá. Eragon si hneď vščimol že ich niekto sleduje, vďaka svojim schopnostiam elfa a navyše zacítil Aryinu vôňu borovicového ihličia, ktorú dobre poznal. Ale čakal kým sa rozhodne k ním pripojiť. Arya vyšla potichu zo svojho úkrytu a pomali sa k nim približovala. Keď bola od nich vzdialená desať metrov, Eragon povedal : ,,Ahoj Arya!“ Arya sebou šklbla, nečakala že si ju tak ríchlo všimne. Rýchlo sa spýtala: ,,Ako si vedel, že som to ja?“ ,,Cítil som tvoju prítomnosť už dlhšie, ale nevidel som ťa, ani nepočul, až teraz som ťa začul.“ –odpovedal jej Eragon. ,,Prečo si nás sledovala?“ –spítal sa. ,,Chcela som vedieť kam ideťe. Môžem ísť s vami?“ –odpovedala mu Arya otázkou. ,,Ak chceš, tak áno. Ak Zafira nie je proti tak môžeš.“ –odvetil jej stroho a pozrel pri tom na dračicu. ,,Ja niesom proti. Môžeš ísť s nami.“ -odpovedala obom Zafira v mysli . Tak sa spolu všetci traja prechádzali lesom. Eragon s Aryou šli vedľa seba a Zafira za nimi. Zafira vedela že Eragon sa chce s Aryou pozhovárať a preto povedala: ,,Eragon, vyhladla som musím si ísť niečo uloviť.“ – povedala to obidvom a odletela skôr než stihol Eragon namietnuť. Eragon s Aryou ostali sami. Občas sa popri prechádzke trochu rozprávali, inokedy išli po tichu a počúvali spev vtákov. Arya zrazu zastala a chytila Eragona za ruku. ,,Eragon chcem ti niečo povedať“ – začala nesmelo. Eragon sa k nej otočil a počúval čo mu chce povedať elfka , ktorú tak miluje. ,,Pamätáš si keď si sa ma spýtal na mojich sprievodcov, keď som prevážala dračie vajce medzi Vardenmi a Elfmi?“ -spítala sa ho. ,, Pamätám , povedala si mi o jednom z nich, ale o tom druhom nie, pri jeho mene si veľmi zosmutnela.“ –odpovedal jej Eragon. ,,Áno , o Faolinovi som ti nerozprávala, pretože spomienka na neho ma ešte aj teraz bolí. Ja som bola zaľúbená do Faolina a myslela som si že už nebudem môcť nikoho tak ľúbiť. Ale mýlila som sa .“ – povedala ticho Arya. ,,Ako to myslíš, že si sa mýlila? – spýtal sa jej Eragon. ,,Ja som si niečo uvedomila Eragon.“ –povedala nesmelo Arya. ,,Uvedomila som si, že ťa milujem, hoci som to stále popierala.“ -dopovedala a pobozkala ho. Eragon bol v rozpakoch z elfkinho chovania, ale bol aj nesmierne šťastný. ,,Aj ja ťa milujem Arya, odkedy som ťa prvý raz uvidel.“ –povedal jej a chytil ju za ruku. Potom sa spolu prechádzali po lese, smiali sa a rozprávali. Keď už boli na ceste k táboru ,pripojila sa k nim aj Zafira. ,,Čo sa ti podarilo uloviť ? –spýtal sa Zafiry. ,,Dvoch mladých srncov.“ –odpovedala mu a oblízla sa . Eragon sa nad jej vtipním správaním zasmial. Keď už boli na konci lesa rozlúčili sa . Arya sa na Eragona usmiala a išla smerom do svojho stanu. Eragon so Zafirou išli zasa k tomu ich. ,,Tak ako bolo?“ -spýtala sa ho Zafira. ,,Ona ma predsa len miluje!“ – odpovedal jej celý šťastný Eragon. Zafira z neho cítila obrovskú radosť . ,,Keď si šťastný ty som aj ja.“ -povedala mu úprimne. Keď prišli k stanu , Eragon si ľahol do svojej postele a ihneď zaspal . Zafira sa zložila pred stanom a zaspala. Eragon sa už celú dobu tak dobre nevyspal ako túto noc.