KAPITOLA 15.
HROZNÁ STRATA
Na druhé ráno sa pobalili a rozlúčili s Orikom, už museli odísť. Eragon sa rozhodol, že pôjdu s Aryou do Ellesméry, nechcel aby išla sama. Leteli popri rieke Az Ragni a ďalej cez tunel, ktorým vyšli pri Tarnagu. Eragon si išiel po Snežného bleska, ktorého tam musel nechať pri ich prvej ceste do Ellesméry. Ganel ich privítal a pohostil, bohužiaľ nemali čas aby tu mohli ostať dlhšie, chceli pokračovať v ceste. Ganel im bol sklamaný, ale chápal to a zaviedol ich do stajne. Hneď ako Eragona Snežný blesk zbadal, radostne zaerdžal. Spoznal ho, aj keď sa Eragon veľmi zmenil, koňa jeho podoba nezmiatla, vedel že to je Eragon. Eragon ho osedlal, vyviedol von a nasadol na neho. Rozlúčili sa s Ganelom. Arya nasadla na Šruikana a vzlietla nasledovaná Zafirou. Eragon išiel na Snežnom bleskovi, draky s Aryou leteli stále nad ním, cesta im síce takto bude trvať dlhšie, ale Eragon chcel Snežného bleska odviesť do Ellesméry. Po troch hodinách jazdy si kôň musel oddýchnuť, preto sa utáborili, aj tak už bol večer. Eragon koňa odsedlal a nechal ho voľne sa pásť, ráno pokračovali v ceste. O dva dni dorazili na začiatok lesov Du Weldenvarden. Rozhodli sa ísť inou cestou, nie tou čo išli minule, pretože by s nimi Snežný blesk ísť nemohol, išli po kraji lesa. Už im ostávali iba štyri dni cesty, kým dorazia do Ellesméry. Arya letela nad Eragonom na Zafire , Eragon išiel na Snežnom bleskovi, Zafira našla vhodné miesto na oddych, poslala Eragonovi obrázok, kde to je. Draci s Aryou tam boli o pol hodiny skôr, utáborili sa, Keď konečne dorazil aj Eragon, pustil koňa aby sa napásol a sadol si k ohňu. Dlho sa len tak bez slova do neho pozeral, až kým sa ho Arya nespýtala: ,,Čo v ňom vidíš?“ ,,Mnohé veci.“ –odpovedal jej tajomne a ďalej sledoval oheň. Zdal sa mu fascinujúci, bol niečím zvláštny, doteraz nad tým nerozmýšľal čo ho k nemu tak priťahuje, aj Zafira sa pozerala do ohňa. Nechal to tak a ľahol si vedľa Arye a zaspal. Túto noc ma sen, videl v ňom ženu, bola to elfka, v náručí ju držal muž a plakal. Tá žena bola mŕtva. Náhle sa prebudil bol celý spotený, ešte bola noc. Bál sa toho čo videl vo sne, aj keď nevedel o koho ide, nevidel im totiž do tváre. Pokúsil sa znovu zaspať, nedarilo sa mu to, tak tam len tak ležal až kým nezačalo svitať. Doplnili si zásoby a pokračovali v ceste. Už len tri dni, kým sa dostanú do Ellesméry. O svojom sne nepovedal ani Zafire, nechal si ho pre seba. Aj tento deň prebehol rovnako, cestovali s malými prestávkami až do večera. Utáborili sa pri rieke, Šruikan so Zafirou odišli na lov, už si potrebovali niečo uloviť. Eragon ostal sedieť pri ohni s Aryou. Arya sa zasmiala a bežala k rieke. ,,Poď so mnou!“ –volala ho zo sebou. Arya sa pri potoku vyzliekla do spodného prádla a skočila do vody , zmizla pod hladinou, za chvíľu sa objavila na druhej strane. Eragona to prekvapilo ale skočil za ňou, len čo sa vyzliekol , nechal si len spodky , ponoril sa pod vodu. Arya čakala kde sa vynorí, ale nikde ho nevidela . ,,Eragon kde si?“ –volala na neho. Zničoho nič sa vynoril za ňou, Arya sa naľakala, Eragona to zase pobavilo. Ošpliechala ho a zmizla pod vodou, Eragon len cítil ako mu niekto podrazil pod vodou nohy. Ale to sa už ponoril so špľachotom do vody. Keď sa obaja vynorili smiali sa. Arya sa znovu potopila, zrazu sa vynorila pred Eragonom a pobozkala ho, znova zmizla pod vodou. Eragon ju nasledoval a tiež sa ponoril, obaja sa po chvíli vynorili, každý na jednej strane. Znova zmizli pod vodou, tentoraz sa naraz vynorili v strede rieky. Arya sa pomaly priblížila ku Eragonovi, on ju vzal do náručia a začal ju vášnivo bozkávať, Arya mu bozky opätovala. To čo spolu v túto noc prežili, bola to pre nich výnimočná chvíľa, obaja boli šťastní, boli do seba príliš veľmi zamilovaní , aby sa dokázali ovládnuť. Spolu vyšli na breh a obliekli si suché veci, potom sa posadili vedľa teplého ohňa, Arya mu položila hlavu na plece, len takto bez slov sedeli a sledovali blikotajúci oheň. Draci sa vrátili až keď Eragon s Aryou spali. Draky si ľahli vedľa nich , tiež ležali blízko pri sebe, Šruikan si položil hlavu vedľa tej Zafirinej, takto zaspali. Ráno sa zobudili zavčasu, hneď pokračovali v ceste, len čo sa naraňajkovali. Arya dnes letela na Šruikanovi, Zafira letela popri nich. Eragon uháňal pod nimi na Snežnom bleskovi. Aj tento deň prebehol tak ako tie predošlé, večer sa utáborili a ráno pokračovali v ceste. Už im zostávali len dva dni cesty. Za deň už vkročia do lesa, doteraz išli iba po jeho okraji. Už mali za sebou jednu krátku prestávku, chystali sa vyraziť, lenže Eragon niečo cítil, no nevedel čo to je, aj tak vyrazili na cestu. Išli krokom, kôň si potreboval chvíľu ešte oddýchnuť, nemohol len stále cválať, Eragon ho totiž nechcel veľmi vyčerpať. Aj draci išli po zemi, zatiaľ neleteli. Snežný blesk začal byť nepokojný, vyhadzoval hlavou a nepokojne si prešľapoval, zrejme niečo zacítil. Eragon s neho zoskočil a upokojoval ho, zrazu popri ňom preletel šíp. Inštinktívne vytasil meč a šíp presekol na dve polovice. O pár sekúnd sa spoza stromov vyrútili vojaci kráľovstva. Bolo ich veľmi veľa, Arya zoskočila zo Šruikana, tiež vytasila meč. Vojaci sa na nich vrhli, z očí im bolo vidieť strach, pri pohľade na Eragona, ale aj tak sa pustili do boja. Zafia zlovestne zavrčala a spolu so Šruikanom sa na nich vrhli, svojimi drápmi ich trhali na kusy. Arya bojovala po Eragonovom boku, Eragon si pomáhal aj kúzlami, takto zabil už asi štyridsať vojakov, ale stále prichádzali ďalší a ďalší. Eragona sa jednému vojakovi podarili poraniť na pleci, ale ani sa nestihol spamätať a už mal v tele zabodnutý Eragonov meč. Vojaci sa zrazu dali na ústup, Eragon nechápal prečo, veď boli v presile. Eragon sa obzrel na zemi ležala Arya, okamžite sa rozbehol k nej. „Arya nie! Ty nesmieš umrieť. Ty nie!“ –hovoril jej a liečil jej rany, blízko srdca však mala zabodnutý šíp, Eragon ho pomaly vytiahol, bolestne zastonala, bol to smrteľné zranenie a Eragon to vedel. Spomenul si na svoj sen a uvedomil si, že to bola Arya, ona bola tá žena vo sne. Arya mu ešte povedala tichým hlasom: ,,Milujem ťa Eragon! Milujem!“ A naposledy vydýchla.