KAPITOLA 17.
NEČAKANÉ STRETNUTIE
Eragon sa okúpal a potom si ľahol do svojej postele, kde okamžite zaspal. Mal sen, ale bol veľmi nejasný, videl v ňom postavu, bola mu však otočená chrbtom, postava sa nad niečím skláňala, nevidel však čo to je. Zrazu sa tá postava začala smiať šialeným smiechom. Pred tým než sa sen vytratil Eragon ešte zbadal na zemi úlomky, nevidel však z čoho pochádzali, ale ten smiech mu bol veľmi povedomý. Zobudil sa zavčasu, ešte bolo šero, vyšiel na terasu, len čo odsunul priehľadnú membránu, ktorá dom chránila pred vetrom. Vyšiel von, tam sa oprel o zábradlie na okraji terasy a pozoroval východ slnka. Celá obloha sa pomaly rozjastňovala s východom slnka , celé ranné zore malo nádhernú červeno oranžovú farbu. Eragonovi to pripomenulo časy, keď bol ešte len obyčajní dedinčan a lovil zver v Dračích horách. Vtedy ani len netušil čo ho ešte v živote čaká, bol len obyčajný človek ako všetci ostatní. Už nie je ten mládenec, ktorý trávil svoj život v horách a na poli, jeho život bol teraz oveľa zložitejší, aj on sa od tých čia veľmi zmenil, teraz v ňom ostalo veľmi málo z toho bezstarostného mladíka, ktorým voľakedy bol. Teraz na jeho pleciach ležali osudy mnohých ľudí , aj celej Alagaesie. Mal až príliš veľa starostí, ktoré mu ťažili myseľ. Spomenul si na Bromove príbehy o dračích jazdcoch, ktoré rozprával. Eragon vtedy ani len netušil že sa stane jedným z nich, ani o tom len nesníval. Teraz však mal Zafiru a tú by za nič na svete už nevymenil, už nebolo cesty späť, on už nemohol byť tým obyčajným roľníkom, teraz už nie, vedel že jeho osud je iný, plný bolesti, smútku a obetí. ,,Viem o čom premýšľaš Eragon!“ –znenazdajky sa k nemu ozval Šruikan. ,,Aj ja si prajem žiť ďaleko od týchto starostí, ale nejde to a ty to vieš. Toto je náš osud, musíme Alagaesiu zbaviť toho tyrana, ak sa vzdáme, osudy ľudí tejto zeme budú v rukách Galbatorixa a to by pre nich zanamenalo jediné- smrť a nekonečné utrpenie.“ –povedal mu drak. Eragon stále pozoroval východ slnka, vedel že Šruikan má pravdu, už niet cesty späť, teraz už je len jediná cesta, ktorou sa musí vydať. ,,Ja viem Šruikan, aj keď si želám aby som bol znovu tým obyčajným roľníkom, ktorým som bol voľakedy. Ale teraz už niet cesty späť, teraz už nie je iná možnosť, než tá ktorou sme sa vydali.“ –odpovedal mu Eragon po chvíli. Spolu ešte chvíľu pozorovali slnko, ktoré sa už začalo vynárať na obzore, potom sa vrátili naspäť do príbytku, Zafira sa až teraz zobudila. Eragonju pozdravil a išiel sa do kúpeľne umyť a kúzlom si odstrániť narastené fúzy. Tam si obliekol zelenú tuniku vyšívanú striebornou niťou a čierne spodky, veci ktoré mal od elfov a naraňajkoval sa. Potom ho Šruikan zniesol dolu, tam z neho Eragon zosadol, Zafira takisto zletela za nimi. Išli sa prejsť po lesoch Ellesméry, Šruikanovi Eragon hovoril čo všetko sa tu nachádza. Nakoniec išli spolu aj ku stromu Menoa, ktorý sa nachádzal uprostred lesu. Šruikanovi sa strom zdal zvláštny, fascinoval ho, ale nevedel prečo. Aj Zariru ten strom priťahoval, ale ani ona nevedela povedať prečo, v tom strome bolo niečo magické. Tu strávili najviac času, keď boli na odchode, Eragon zbadal blížiacu sa osobu, bola to Arya. Ako náhle ich zbadala rozbehla sa im oproti a vrhla sa Eragonovi do náručia, on ju zovrel vo svojom objatí. ,,Taký som rád že som ťa nestratil, asi by som to neprežil.“ –povedal jej. ,,Aj ja som rada že žijem a že sme zase spolu. Ach Eragon!“ –povedala mu a znovu ho vrúcne objala a pobozkala. Potom sa ďalej spolu všetci prechádzali, aj Zafira a Šruikan ju privítali znovu medzi nimi, aj oni boli radi že je nažive, mali radi jej spoločnosť. A navyše Zafira vedela že keby zomrela, Eragon by to nezniesol, zlomilo by mu to srdce. Ona vedela čo si kvôli tejto láske vytrpel, kým mu bola opätovaná. Draky potom odleteli na lov, už si potrebovali niečo uloviť, ani oni neboli radi hladní, pretože Eragon s Aryou sa išli spolu naobedovať. Draky leteli hlbšie do lesa, nechceli zabíjať zvieratá tak blízko Ellesméry. Keď si konečne niečo ulovili a aj to zjedli, tak sa chvíľu spolu prechádzali a rozprávali. Zafira mu hovorila o svojom živote s Eragonom a on jej o živote, ktorý žil po Galbatorixovom boku, o živote čo tak nenávidel. Dlho sa prechádzali, až keď sa začalo stmievať sa vrátili naspäť za Eragonom a Aryou. Stretli sa s nimi pred domom kráľovskej rodiny, kde bývala Arya s matkou. Tam sa Eragon s Aryou rozlúčil a vysadol na Zafiru , potom leteli domov, už bolo neskoro. Eragon mal už lepšiu náladu než mal ráno, keď vedel že Arya je už úplne v poriadku. Zjedol čo mal pripravené na malom stolíku, potom sa okúpal a išiel spať. Aj draky išli spať, ľahli si vedľa seba na obrovský vankúš a zaspali, hneď po tom ako im Eragon zaželal dobrú noc.
***
Galbatorix Murtaga potrestal, vedel že ich nechal ísť a nezabránil im odletieť. Kráľ bol ako nepríčetný a na Murtagovi si vybíjal svoju zlosť. Už prešli týždne nad Šruikanovou zradou, on bol však stále rovnako šialený a zlostný. Podľa jeho zvedov sa Eragon s jeho drakom nachádzal pred týždňom vo Farath Dure a smeroval do Ellesméry. Vyslal tam vo svojom zúfalstve odiel vojakov, ktorý ich mali napadnúť a spôsobiť Eragonovi čo najväčšiu bolesť. A to tým že mali zabiť Aryu, Galbatorix vedel že cestuje s ním. Murtag stále viac začal premýšľať nad útekom, ktorý by ho mohol stáť aj život ak by ho kráľ prichytil. Ale keď sa dozvedel o tom, že Galbatorix vyslal vojska, ktoré malo zabiť Aryu , aby Eragonovi čo najviac ublížil, až vtedy sa rozhodol, že naozaj utečie, ešte musel vymyslieť plán. Zdôveril sa s tým aj svojmu drakovi Tŕňovi, ktorý s ním súhlasil. O dva dni sa pokúsia utiecť. Malo to byť o pol noci, vtedy kráľ spí a menia sa stráže na nádvorí. Nemal by problém zbaviť sa stráží, ale keby sa im predsa podarilo spustiť poplach, jeho plán by stroskotal. Kráľ by ho na mieste aj s Tŕňom zabil, ako mu sľúbil starovekým jazykom v deň keď nechal Eragona so Šruikanom utiecť. Dva dni ubehli ako voda a nastal deň ich úteku. Celí deň sa snažil Murtag vyhýbať Galbatorixovi, pretože on by mu mohol vstúpiť do mysle a prezrieť si jeho myšlienky, to by bol jeho koniec, on by mu v tom nedokázal zabrániť. Našťastie sa mu podarilo celý deň sa mu úspešne vyhýbať, čo bolo pre neho naozaj veľmi dobré. Kráľ ani len netušil, že chce jeho jazdec utiecť. Nastal večer, hodiny ubiehali strašne pomaly, Murtag mal už všetky veci zbalené. Tŕň ho už čakal na nádvorí ako sa dohodli. Murtag si prehodil cez hlavu čiernu kapucňu, ktorú mal na plášti. Po tichu prešiel až na nádvorie, kde ho čakal Tŕň. Murtag sa skrýval za rohom, čakal kým sa začnú meniť stráže. Ako náhle sa skupinka vojakov vzdialila, tichým krokom prišiel k drakovi a vysadol na neho. Tŕň okamžite vzlietol a spolu sa stratili v nočnej oblohe. Leteli rýchlo, nechceli aby boli nablýzku keď Galbatorix zistí že sú preč, mohol by mu prikázať aby sa vrátil a Murtag by ho musel poslúchnuť. ,,Kam ideme Murtag?“ –spýtal sa ho Tŕň v mysli, keď už boli ďaleko od Uru baenu. ,,Do lesov Du Weldenvarden! Tam by sa mal nachádzať Eragon. Ideme za ním, aj keď neviem či ma príme, ani či sa vôbec do elfských lesov dostaneme. Sú totiž chránené kúzlami pred nepriateľmi.“ -odpovedal mu Murtag. Leteli až do ďalšieho večera, potom sa utáborili na malej čistinke ukrytej medzi stromami. Skoro ráno pokračovali v ich ceste, už boli blízko lesu, videli už v diaľke vrcholce stromov. ,,Do večera vstúpime do lesov Du Weldenvarden.“ –povedal tŕň Murtagovi. Murtag mu len prikývol na odpoveď. Večer pristáli na okraji lesa, nechceli ďalej letieť, preto išli obaja vedľa seba peši. Bok po boku vstúpili do lesu. Toto nebol iba obyčajný les, v tomto lese bolo cítiť kúzla, nespočetne veľa kúziel. Celý les bol nimi popretkávaný, bol to les elfov. Opatrne kráčali bok po boku, išli už dlhé hodiny ale stále to vyzeralo že sú len na začiatku a pri tom boli už hlboko v čarovnom lese. Po dlho kráčaní lesom, sa pred nimi ukázala malá čistinka. Ako náhle na ňu vstúpili, pred nim sa zjavil veľmi starý elf, Murtag ani Tŕň nevedeli kto to je. Elf stál uprostred čistinky a stále ich pozoroval. Pomaly k nemu vykročili, zastali tri metre pred ním. Elf stále mlčal a uprene ich pozoroval.
***
Ráno sa Eragon zobudil oveľa neskôr než predošlí deň, teraz bolo vidno, na oblohe už vyšlo slnko. Eragon sa najedol , umyl a potom spolu so Zafirou zletel dole, nasledovaný Šruikanom. Najprv išli za Aryou, s ktorou Eragon strávil dopoludnie. Potom sa s ňou rozlúčili a vrátili sa do Vraelovho domu. Eragon mal zvláštny pocit, ktorý ho nútil ísť do lesa. Niečo mu hovorilo, že sa tam má niečo stať, nevedel však čo. Táto predtucha bola taká silná, že napokon povedal Zafire: ,,Idem sa poprechádzať po lese, nepýtaj sa ma prečo, lebo ani ja to neviem.“ ,,V poriadku Eragon, ale ak nás budeš potrebovať, zavolaj na mňa.“ –povedala mu Zafira. Eragon zišiel po točitých schodoch dole a pomalým krokom kráčal smerom do lesov. Nohy ho zaviedli hlboko do lesu, ani si to len neuvedomoval, kde sa až dostal, bol už na mieste, kde býval elfský strážca lesov. Keď tam uvidel Murtaga, zarazilo ho to. Chvíľu ho len pozoroval. Stál uprostred čistinky spolu s jeho drakom a pred nimi bol strážca lesa. Eragon videl na Murtagovi že nevie čo má urobiť, stále tam len tak stál. Eragon nechápal ako sa mu podarilo vstúpiť do lesov Du Weldenvarden, pretože elfský les len tak hocikoho navpustí a naviše teraz pred ním stál aj strážca lesa a ani sa mu len nepokúsil ublížiť, len ho uprene pozoroval. Žeby Murtag utiekol od Galbatorixa? Kládol si zmätený Eragon otázku. Nenašiel na ňu odpoveď, preto sa rozhodol vystúpiť z úzadia. Murtag ho však ešte nespozoroval, sústredil sa totiž na neznámeho elfa, Eragon sa k nemu pomaly približoval až kým nebol tesne za ním. ,,Musíš mu povedať som jazdec a priateľ! Inak ťa nepustí ďalej.“ –ozval sa zrazu za ním Eragon. Murtag sa okamžite otočil za hlasom, keď však zbadal Eragona prekvapilo ho to, povedal elfovi starovekým jazykom že je jazdec a priateľ. Elf však nezmizol ako zvičajne, ostal tam a pozoroval ich. ,,Eragon? Ako to že si tu?“ –opýtal sa ho. ,,Ja sa skôr pýtam prečo si tu ty?“ –odpovedal mu otázkou na otázku. ,,Podarilo sa nám utiecť z Uru baenu. A prišiel som ťa žiadať o odpustenie Eragon.“ –odpovedal mu. ,,Ako ti môžem veriť? Keď si stále v Galbatorixových službách?“ –spýtal sa ho. Strážca lesa ich nespúšťal z očí a počúval ich rozhovor, keď z ničoho nič prehovoril v Eragonovej mysli: ,,Môžeš veriť nevlastnému bratovi Eragon, hovorí pravdu.“ Ako náhle to Eragonovi povedal, zmizol. ,,Kde je ten elf?“ –spýtal sa ho Murtag ako náhle si všimol že je preč. ,,Je to strážca lesov Du Weldenvarden a už je preč.“ –odpovedal Eragon stroho. ,,Poď, zavediem vás do Ellesméry za kráľovnou Islanzadí, ona už rozhodne čo sa s tebou stane!“ –povedal Eragon a vykročil. ,,Ty mi predsa len veríš po všedkom čo som ti urobil?“ –spýtal sa ho užasnuto Murtag a vykročil za ním. ,,Verím ti iba preto, lebo mi to povedal strážca lesa, on nikdy neklame. Ale ak vyvedieš nejakú hlúposť Murtag, budem ťa musieť zabiť, teba aj tvojho draka.“ -povedal prísne Eragon a viedol Murtaga a Tŕňa lesom. Cesta im trvala približne pol hodinu, Eragon celú cestu mlčal, Murtag sa ho preto na nič nepýtal. Keď dorazili do Ellesméry, Murtag bol v nemom úžase a Tŕň takisto nad mestom elfov, ani len nesníval o niečom takom úchvatnom. ,,A sme v Ellesmére, meste elfov!“ –oznámil mu Eragon. ,,Prečo tie domy vyrastajú zo stromov?“ –spýtal sa Tŕň Eragona, ktorý ho pustil do svojej mysle. ,,Elfovia si ich vyspievali zo stromov, oni nespôsobujú bolesť žiadnym žijúcim zvieratám, stromom, rastlinám, tým že ich odrežú alebo zabijú. Pre elfov je život všetkých dôležitý, či už je to malý mravec, alebo starý strom. Nespôsobujú žiadnym živým bytostiam bolesť, len kvôli ľudským rozmarom.“ –vysvetlil Murtagovi ale aj Tŕňovi a viedol ich ďalej. Cestou k domu kráľovnej stretali rôznych elfov, všetci ich udivene sledovali, nechápali prečo Eragon vedie toho zradcu za kráľovnou. Eragon na ich udivené a zhrozené pohľady nedbal, pokračoval vo svojej ceste. Keď boli blízko Ellesméry, Eragon sa spojil zo Zafirou a Šruikanom a povedal im čo sa udialo. Draky akurát pristali pred kráľovským palácom, keď tam Eragon doviedol Murtaga a Tŕňa. Islanzadí vyšla von, na sebe mala dlhý plášť s labutích pier. ,,Čo ťa privádza do Ellesméry syn Morzana?“ –spýtala sa ho kráľovná. ,,Prišiel som žiadať Eragona o odpustenie za skutky ktoré som mu vykonal. S Tŕňom sme utiekli z Uru baenu, ak nás Galbatorix nájde, bez mihnutia oka nás oboch zabije. A vás pokorne žiadam o pomoc.“ –odpovedal jej a mierne sa uklonil, nepoznal totiž zvyky elfov. Eragon ho spolu so Zafirou a Šruikanom pozorne sledoval. Z paláca zrazu vyšla princezná Arya. Murtaga to prekvapilo, myslel si totiž že je mŕtva. ,,Ako je možné že žiješ? Veď Galbatorix vyslal vojsko , ktoré malo účel ťa zabiť. To nie je možné!“ –spýtal sa Murtag. ,,Moja dcéra je naozaj na žive a to vďaka Eragonovi. Áno, mala byť už mŕtva, ale Eragon ju vrátil do sveta živých.“ –odpovedala kráľovna a pozrela vďačne smerom k Eragonovi s drakmi. ,,Arya je vaša dcéra?“ –spýtal sa s nemým úžasom ohromený Murtag. ,,Ako sa volá tvoj drak?“ –spýtala sa ho po chvíli kráľovná. ,,Som Tŕň, veličenstvo!“ –odpovedal jej červený drak. ,,Rada ťa spoznávam Tŕň!“ –odpovedala mu v mysli kráľovná. Kráľovná sa teraz obrátila k Eragonovi a spýtala sa ho: ,,Ako to že ho strážca Ellesméry pustil ďalej?“ ,,Povedal mi že hovorí pravdu, keď mi povedal že utiekol od Galbatorixa a potom zmizol. Preto som ho doviedol až k vám kráľovná.“ –odpovedal kráľovnej Eragon. ,,Strážca lesa prehovoril? To je naozaj zvláštne, pretože on nič nepovedal už stovky rokov.“ –povedala zarazene. ,,To mi teda zaručuje že neklameš, vítam vás preto v lesoch Ellesméry! Ale zapamätajte si, že temné kúzla , ktoré ťa učil Galbatorix odteraz prestaneš používať a podrobíš sa novému výcviku. Bude ťa učiť Eragon, ak samozrejme nie je proti. A teraz obaja prisahajte. “ –povedala Murtagovi a Tŕňovi, tí jej starovekým jazykom prisahali o čo ich požiadala. ,,Teraz ste pod mojou ochranou.“ –povedala kráľovná. ,,Eragon, postaraj sa o nich prosím ťa.“ –požiadala Eragona. ,,Pravdaže kráľovná.“–odpovedal jej Eragon. ,,Poďte!“ -povedal Eragon a viedol ich ku svojmu domu. Dav elfov sa začal pomaly rozchádzať, Arya sa k nim pripojila, kráčala po Eragonovom boku. Murtag s Tŕňom išli vedľa Šruikana a Zafiry. Keď prišli k domu Vraela, Murtag bol ohromený ešte viac, keď mu Eragon povedal, že tento dom patril Vraelovi. Traja draci vyleteli na terasu a tadiaľ vošli do domu na strome, Eragon, Arya a Murtag išli po točitom schodisku. Eragon ukázal Murtagovi jeho a Tŕňovu izbu, bola na treťom poschodí a zariadená bola ako tá Eragonova. ,,Už je neskoro, oddýchnite si! Zajtra ráno začnete s výcvikom.“ –povedal potom Eragon, len čo ubytoval Murtaga a vyšiel z teraz už jeho izby skôr ako stihol Murtag niečo povedať. Vrátil sa do jeho izieb, kde ho čakala Arya. Tam sa posadil za stôl a položil si hlavu na stôl. ,,Eragon? Prečo si k nemu taký, predsa len je to tvoj brat, odpusť mu konečne.“ –povedala mu elfka, pretože si priala aby sa udobrili. ,,Neviem Arya, či to dokážem.“ –povedal napokon. ,,Dokážeš, viem to. Aj sám vidíš, že sa naozaj zmenil.“ –odpovedala mu s úsmevom na tvári. Potom ho pobozkala a odišla. Eragon ešte dlho nad jej slovami premýšľal a pochopil že má pravdu. Ľahol si na posteľ a tam za chvíľu zaspal, ale najskôr zaželal drakom dobrú noc. Murtag si prezrel celí byt, potom sa vyzliekol a vkĺzol do mäkkej postele, okamžite zaspal.