Zážitky s Bohom

Keďže som začala študovať v Brne, mojou túžbou bolo nájsť si zbor práve tam. Na internete som našla, že Evanjelická cirkev augsburského vyznania  existuje aj v tomto meste, a tak sme sa tam jednu nedeľu na začiatku školského roku spolu s priateľom vybrali. Podľa gps sme sa dopravili autom na miesto, kde mali prebiehať Bohoslužby. Zastavili sme pri staršom husitskom kostole mimo centra Brna. „Sme tu správne?“ pýtali sme sa samých seba. Hlavný vchod nebol otvorený ale na vedľajšom bolo napísané: „Sbor – vstupte“. Stlačili sme kľučku a vstúpili. Na naše prekvapenie sme boli šípkami vedení na poschodie. Otvorili sme veľké drevené dvere a zbadali krásny zrekonštruovaný kostol, ktorého dominantou bol veľký drevený kríž. Lavice boli prázdne akurát v prvých troch sedelo zopár ľudí. Potichučky sme sa posadili do poslednej lavice a pozorovali sme, čo sa bude diať. Po pár minútach sme zistili, že nič nepočujeme, lebo tam neboli žiadne mikrofóny. A tak sme sa už o trošku smelší posadili dopredu, aby sme počuli kázeň. Slová pána farára boli veľmi múdre a to, čo hovoril na kazateľnici nás veľmi zaujalo. Po Bohoslužbách sa na nás hneď všetci vrhli a veľmi milo nás uvítali a podali si s nami ruky. Keď som sa pozrela okolo seba a videla tie prázdne lavice povedala som si v duchu: „Tak toto je výzva! Zaplniť tento kostol ľuďmi. Bude to ťažké, ale verím, že Boh má Svoju moc.“ S týmito myšlienkami som opúšťala nedeľné zhromaždenie.

Cez kamaráta Jána Mišáka som zistila, že každý štvrtok mávajú mládež blízko môjho internátu. Veľmi som sa zaradovala. Hneď ako nadišiel ten deň, som sa tam vybrala. Janči ma už vítal a zoznámil ma s ďalšími ľuďmi. Na počudovanie to boli všetko Slováci. Len pán farár Martin bol Čech. Prvá mládež bola len taká organizačná a zoznamovacia. Martin sa nás pýtal, čo od tohto spoločného času očakávame a ako by mali vyzerať naše stretnutia. Veľa sme sa rozprávali a potom sme sa rozišli na vlastné internáty.

Ďalšie mládeže už obsahovali  chvály, výklady aj modlitby. Bežne nás bývalo tak 4-8 študentov z rôznych kútov Slovenska (raz začas sa tam objavil aj jeden Čech). Celkovo je nás na zozname 16 mládežníkov, ale samozrejme náš počet sa menil podľa toho, kto zostával v Brne a kto už odcestoval domov za svojou rodinou. Vo výkladoch sme sa snažili striedať a rozoberali sme list Rímskym, ktorý je miestami veľmi náročný na pochopenie. Niekedy sme zostávali aj do jedenástej do noci, pretože sme viedli rôzne diskusie a každý z nás mal veľa otázok a nespočetne veľa názorov. Mali sme aj špeciálne mládeže napríklad v čajovni alebo vianočnú, kedy sme si navzájom rozdávali darčeky. Niekedy sme šli hrať volejbal alebo pozerali film. Martin sa snažil, aby boli pre nás mládeže zaujímavé a aby sme mali vždy nejaký program. Pár krát sme dokonca vystupovali počas Služieb Božích a ľudia sa tomu veľmi potešili.

Vianočná mládež

Mládež v čajovni 

Pred Veľkou Nocou dokonca farár zorganizoval slávnosť Paschy, ako to kedysi oslavovali Židia. Posadali sme sa ku stolu a prijímali dary, ktoré sme si navzájom pripravili. Čítali sme Božie Slovo a spomínali na staré židovské rituály. Nikdy som nič také predtým nezažila a preto to bolo pre mňa veľmi zaujímavé a vzácne. Prišlo nás vtedy toľko, že sme sa skoro nezmestili do toho bytu. Ja osobne som sa v tej chvíli cítila ako súčasť veľkej Božej rodiny.

Koncom mája bolo našou úlohou zorganizovať program na Noc kostolov, ktorá sa konala 23.5. 2014. Nacvičili sme zopár scénok a piesní a verili, že to Pán požehná. Pripravili sme tiež modlitebnú cestu, počas ktorej sa mohli ľudia zamýšľať nad svojím životom. Keďže náš kostol je mimo centra, tak neprišlo veľa ľudí, ale za každého jedného sme boli vďační. Pamätám si na jednu pani, ktorú Adam, jeden z mládežníkov, pozval dnu a ona si sadla do lavice a počúvala celé naše spevácke vystúpenie. Celý ten čas sa na nás usmievala. Bolo to veľmi milé a povzbudzujúce. Chcela som sa jej potom prihovoriť, ale odišla skôr ako som si na ňu našla čas. Trošku ma to zamrzelo, lebo tak veľmi som sa s ňou chcela porozprávať a prípadne jej darovať Novú Zmluvu. V ten deň som si uvedomila, že musím byť k ľuďom pozornejšia. Ak túžim, aby boli naplnené lavice, tak im musím venovať čas a nenechať sa rozptýliť organizačnými záležitosťami. Odvtedy som ju v našom kostole už nevidela, ale verím, že to v nej zanechalo pozitívny zážitok.

O Noci kostolov sme tiež natočili video, ktoré si môžete pozrieť tu:

Lavice kostola sa nám ešte stále nepodarilo zaplniť, ale zato na našich mládežiach bolo veľmi živo a veru nám niekedy ani stoličky nestačili. Verím, že Boh má aj s týmto zborom svoj plán a prosím všetkých, ktorých na ňom záleží, aby sa za zbor ECAV Brno modlili.

Evanjelický zbor v Brne je pomerne nový. Vznikol v roku 2006 ako kazateľská stanica ECAV v Prahe. Od 1.1. 2010 funguje ako samostatný cirkevný zbor. Počas nedieľ sa striedajú slovenské a české Bohoslužby v podaní farárov Mgr.Martina Grombiříka a Rev.Jaroslava Kratka. Nemá vlastný kostol, služby Božie sa konajú každú nedeľu o 10:00 v kostole Církve československé husitské v Královom poli na Svätopluka Čecha 35A. Naša webová stránka je: http://brno.luteran.cz/

Všetci ste srdečne vítaní.