Na počiatku...
Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.
(Ev. podľa Jána 1,1)
Tento blog by som chcela venovať Božiemu Slovu a všetkým tým, ktorí sú smädní po Bohu, chcú Ho spoznať a budovať s Ním vzťah. Prešla som si mnohými trápeniami, ktoré budovali a formovali moju osobnosť. Poznala som pocit odmietnutia, sklamania a bolesti, ktorá ma sprevádzala, keď som si spomenula na všetky okolnosti. Naša rodina sa rozbila na márne kúsky a ja som sa ich pokúšala skladať dokopy ako puzzle. Bojovala som každý deň na kolenách s bolesťou a so slzami v očiach. Okúsila som, aký dobrý je Hospodin a aká veľká je Jeho milosť k tým, ktorí sú pokorní. Bol to boj, ale Boh ho za mňa vyhral. Nehovorím, že je to ideálne. Keď sa už raz naštrbia vzťahy v tak veľkom rozsahu ako to bolo u nás, tak je veľmi ťažké navzájom si dôverovať a prejavovať si náklonnosť. Všetko je také krehké, že čo i len malý otras môže spôsobiť katastrofu.
Ako sa však hovorí: "Všetko zlé je na niečo dobré." Niektorí s tým možno nesúhlasia, ale ja s tým teda v mojom prípade úplne súhlasím. Raz mi farár po službách Božích povedal: "Vidím, že rastieš rybka." Dodnes si pamätám túto vetu a veľmi sa ma ňou dotkol, hoci je pre mnohých asi nepochopiteľná. Počas procesu zraňovania a hojenia som veľmi podrástla v duchovnom slova zmysle. Z malého dievčatka sa zo mňa stala dospelá kresťanka, ktorá stála nohami pevne na zemi. Môjho zidealizovaného detského sveta sa dotkla realita a ja som jej musela čeliť tvárou v tvár. Nikto ma nevaroval, nikto ma na to nepripravil, prišlo to náhle a nečakane, z mesiaca na mesiac. Strácali sme hlavu rodiny a ja som sa nechcela tomu len tupo prizerať. Na mnohých kresťanských akciách nám hovorili, že máme konať. Práve my môžeme zmeniť veci a ukázať ľuďom iný smer. Pán mi položil na srdce osud našej rodiny. Veľmi mi na mojich blízkych záležalo a stále záleží. Najťažšie je robiť misiu doma a v kruhu svojich najbližších. Je to pravda, ale ja som sa o to aspoň pokúsila. A verím, že to malo zmysel. Stále však treba bojovať, stále sa treba modliť a neprestávať, pretože hoci to môže na chvíľu vyzerať lepšie, oblaky sú stále na oblohe a môžu zahaliť to slnko, ktoré sa na nás usmieva.
Chcela by som teraz prejsť k veci. Prečo som si teda založila tento blog a čo chcem ním ľuďom povedať? Počas tých rokov som napísala zopár listov. Listy smerované svojej rodine, svojim priateľom. Chcela by som sa o ne podeliť aj s Vami, lebo to nie sú len také obyčajné listy, ale sú zložené z Biblických veršov. Myslím, že každému z nás má Slovo Božie čo povedať a nechcem ich už sušiť vo svojom počítači, ale túžim ich ukázať verejnosti. K adresátom sa už dostali a dúfam, že oslovia aj Vás.
Od Nového roku som si dala záväzok, že chcem venovať jeden deň v týždni naplno Bohu. Chcem študovať Jeho Slovo a budovať s Ním vzťah. Chcem podnecovať druhých k viere a viesť ich k Nemu. Tráviť s ľuďmi čas, vypočuť si ich, snažiť sa ich pochopiť a naviesť ich správnym smerom. Vďaka jednej kázni od nášho brata farára sa mi otvorili oči a chcem slúžiť Bohu naplno a venovať sa ľuďom, ktorí to potrebujú.
Budem tu zverejňovať aj rôzne videá a filmy, ktoré ma povzbudili. Tiež postrehy z rôznych konferencíí, služieb Božich a hlavne z čítania Božieho Slova.
Som otvorená kritike aj diskusiám.
Nech tento blog slúži na oslavu nášho Otca, ktorý je v nebesiach.