Zážitky s Bohom

Toto leto sme boli štyria kamaráti spolu na Islande. Kúpili sme si letenky, naplánovali sme si trasu, požičali auto a išli sme. Ako asi na každej dovolenke v krajine, kde sa hovorí cudzím jazykom som sa zamýšľala nad tým, ako plnohodnotne strávime nedeľu. V ten deň sme si naplánovali výlet na sopku s kráterom, uprostred ktorého bolo nádherné jazero. Mojím veľkým snom bolo jazdiť na Islandských koníkoch, a ten som sa rozhodla splniť práve v nedeľu. Mali sme to načasované tak, že o 14:00 pôjdem na kone, zatiaľ čo moji kamaráti si spravia svoj vlastný program. Avšak sme to kvôli sopke akosi nestihli, a tak som volala do stajne, že prídeme až na 17:00, pretože vtedy mali ďalší termín vychádzky. Nakoniec sme mali do piatej ešte dosť času, a tak sme si odskočili do Húsavíku – prístavného Islandského mestečka poblíž stajne, kde som mala jazdiť. Mestá na Islande sú veľmi maličké, a aj keď sa na mape javia ako veľké v rámci tohto ostrovného štátu, tak sú zväčša tvorené jednou hlavnou ulicou a pár bočnými uličkami s domčekmi. Uprostred Húsavíku sa týči kostolík so zelenou strechou a typickou Islandskou architektúrou.

S priateľom sme sa rozhodli, že sa tam pôjdeme pozrieť a aspoň sa pomodliť, keď už je nedeľa. Potichu sme vošli do kostola. V laviciach sedeli ľudia. Nebolo ich veľa. Možno tak okolo 30 -40. Sadli sme si do prázdnej lavice, a hneď nato sme začuli zvonček. K oltáru pristúpil kňaz a všetci sa postavili. Pošepla som Tomášovi (priateľ): „Aspoň budeme počuť omšu v Islandštine.“ Ľudia začali spievať  úvodnú pieseň, ale zatiaľ nám nedochádzalo, že na tom jazyku je niečo nezvyčajné. Až keď dospievali a kňaz sa postavil, jeho slová sa nám zdali akési blízke: „Bóg, Jezus a ďaľšie“. Drgla som do Tomiho. „To je asi po rusky“. Avšak čím viac sme počúvali, tým viac sme rozumeli. Priateľ sa na mňa s úškrnom pozrel: „Čože ruština, to je poľština.“ A naozaj. My sme niekde na severe Islandu prišli na omšu, ktorej sme rozumeli. Osobne sa musím priznať, že vo všeobecnosti veľmi nerozumiem poľštine, ale ten kňaz rozprával tak zrozumiteľne, že sme pochopili  celej omši od začiatku až po koniec. Kamarát mi nedávno povedal, že nemá rád liturgiu. Jemu sa javí ako zbytočná, a keby bolo na ňom, tak by ju zrušil. Keď mi však liturgia, ktorú poznám, a ktorá je u katolíkov po celom svete rovnaká, pomohla lepšie porozumieť celej Bohoslužbe, tak som bola za ňu veľmi vďačná.

Táto skúsenosť ma naučila, že keď veľmi túžime byť v Božej prítomnosti a počúvať Jeho Slovo, tak On sa o to postará aj v krajine, kde majú jazyk s kilometrovými slovami , ktoré sa nám nedajú vysloviť a nieto ešte rozumieť. Verím, že to nie je náhoda, že sme presunuli moje jazdenie na koni, a že sme práve v tej chvíli vstúpili do kostolíka v Húsavíku. Boh má skvelé načasovanie.

Ten poľský zbor ma povzbudil ešte v jednej veci. Aj my máme maličký česko-slovenský evanjelický zbor v Brne, kde je asi 40 členov a pri dobrej nedeli sa tam stretneme tak dvadsiati. Verím však, že tak isto ako nás povzbudilo malé spoločenstvo s poľským farárom v Húsavíku, tak aj my môžeme poslúžiť ľuďom, ktorí sa Božím vedením ocitnú v našom kostole a zažijú naše mini spoločenstvo.

Boh je skvelý a On si vie použiť aj malé skupiny ľudí, aby robili veľké veci. Vie tiež zabezpečiť, aby sme počuli Jeho Slovo, keď po ňom túžime aj keď sa nachádzame len pár kilometrov od polárneho kruhu.