4. Aura Lana Ollivander
4. Aura Lana Ollivander
Grimmauldovo námestie číslo 12 – Londýn
Na oblohe sa ukázal sotva tenký pás prebúdzajúceho sa dňa, ale Hermiona sa napriek tomu pozorne rozhliadala ulicou, než vystúpila po krátkom schodisku a zatlačila na kovanú kľučku. Dvere sa otvorili s vrznutím, ktoré naznačovalo zriedkavé použitie a ona vkĺzla do tmy predsiene. Sotva prestúpila prah ohne sviečok vzplanuli a osvetlili zanedbanú miestnosť a krátku časť schodiska vedúceho do poschodia. Zavrela za sebou dvere a s trochou očakávania sa pozrela ku schodom. Po niekoľkých sekundách úsmev na jej perách zvädol a tenké obočie sa ustarostene zvraštilo.
„Je niekto doma? Kreacher!“ zvolala do klesajúceho schodiska kuchyne a zbehla po vŕzgajúcich schodoch . Kuchyňa mlčala a Kreacherov kutloch bol tiež prázdny. Zmetene sa poobzerala a teraz už oveľa rozvážnejšie kráčala hore schodiskami k Harryho izbe. Bolo skoré ráno a predpokladala, že Harry ešte tvrdo spí. Zastavila sa pred dverami, zdvihla ruku aby zaťukala na rezbami ozdobené drevo, ale potom sa zarazila a pomaly odstúpila trasúc odmietavo hlavou. ,Nie! Počkám! Harry potrebuje dobrý spánok ako soľ,´ rozhodla a po chvíľke váhania kráčala ku knižnici. Lepšie povedané k tomu, čo z nej zostalo . Potichu sa pretiahla pomedzi poštové vrecia a zastala pred policami krčiacimi sa v rohu izby. „Barbari!“ zavrčala hladiac chrbty kníh naukladaných v policiach a nedbajúc blikavé svetlo sviečok, ktoré nedosahovalo celkom do tmavého rohu, naklonila sa nad veľkým boxom, do ktorého naskladala všetko, čo zostalo zo zvyšných kníh kedysi slávnej knižnice starodávnej a pyšnej rodiny Blackovcov . Bola rozhodnutá uchovať každý písaný a či tlačený riadok textu, ktorý prežil besnenie smrťožrútov a s pomocou profesorky McGonagallovej obnoviť knižnicu k jej bývalej sláve. Pozrela k oknu hodnotiac úroveň svitania a s úškľabkom si prezrela prepchané poštové vrece stojace vedľa dverí. Vyzeralo to, akoby sa listy z neho chceli práve vyvaliť von a zaplaviť dom ako biblická potopa. Potrebovala vyplniť čas kým sa Harry zobudí a tak si niekoľkými ráznymi švihnutiami prútika vytvorila pracovný pult a veľký papierový box na prečítané a parafované listy. Chvíľku lovila v kabelke hľadajúc čistý pergamen a keď ho s víťazným úsmevom vytiahla položila ho na pult a postavila naň diktovacie pero. A znovu prútik svišťal keď z vreca oddelila prvú várku listov a rozložila ich po dlážke do dlhého radu tesne jeden vedľa druhého. Ponaučenie z bezstarostného otvorenia listu naplneného koncentrovaným hnisom nebolo zabudnuté.
„Detestatio!“ kúzlo na odhalenie kliatob zaplavilo podlahu mäkkou bielou žiarou. Žiadny z listov nesvietil poplašnou červenou farbou a tak sa pokojne pustila do práce. Švihnutím prútika zdvihla list, rozprestrela ho na doske pracovného pultu , prečítala, nadiktovala peru potrebné údaje, list znovu bez dotyku zbalila a hodila do pripraveného boxu. Išlo jej to ako po drôtiku, ale po chvíli sa jej obsah listov začal zadierať pod kožu.
„Načo to vlastne robíme?“ šomrala si popod nos mračiac sa na ďalší list vychvaľujúci Harryho hrdinský čin a šťastie, ktoré to prinieslo celej čarodejníckej spoločnosti. „Toto je vrchol bezohľadnosti! Je hrubé a necitlivé písať dieťaťu, ktoré práve osirelo, že tento deň je najšťastnejší v jeho živote. Som zvedavá, ako by sa Alfréd Hotkins tváril, keby sa to dotýkalo jeho. Ale nie, on bol celkom určite po celý čas zalezený pod posteľou a neurobil nič čo by ho nedajbože dostalo do nebezpečenstva, že si ho Voldy všimne,“ frfľala a hodila inkriminovaný list do boxu s takou silou, že sa odrazil od steny a vyletel von. V okamžiku keď dopadol na kopu už odhodených, ozval sa od dverí chrapľavý chichot.
„Vieš o tom, že hovoriť nahlas sama so sebou je prvým príznakom šialenstva?“ Harry stál vo dverách knižnice, opieral sa zľahka o zárubňu a široko sa škeril.
„Harry!“ Hermionina tvár sa pri pohľade na neho rozžiarila ako vianočný stromček a okamžite mu skočila do náručia. Harry roztvoril ruky, ale mal čo robiť aby ju udržal. Jej nadšené objatie mu takmer vyrazilo dych.
„Čo tu robíš ? Nečakal som ťa tak skoro,“ fučal a pustil dievča, ktoré sa mu so smiechom krútilo v rukách. „Predpokladám, že s rodičmi si mala šťastie a všetko išlo dobre.“
„Áno, všetko išlo dobre a oni boli nadmieru ústretoví a chápaví.“
„Potom, čo tu robíš? Prečo nie si s nimi?“ Harry pozrel na hromadu listov v boxe , dlhý , krútiaci sa rad na podlahe a pero, ktoré čakalo na pokyny na pisárskom pulte a pokrútil hlavou. „Mala by si byť s nimi.“
„Bola som a znovu budem, ale teraz mám prácu.“
„Toto?“ hodil rukou k poštovým vreciam a neveriacky zdvihol obočie.
„Blázniš? Nie! Samozrejme, že nie!“ vykríkla obranne a ohnivo potriasla hlavou. „Musím urobiť NEWT a o pár dní mi začína učenie s pánom Ollivanderom. Potrebujem sa pripraviť.“
„Ach, NEWT! Celkom som na ne zabudol,“ zavzdychal a odmietavo krútil hlavou pri pomyslení, aké hory kníh ho v najbližších dňoch Hermiona prinúti prečítať. „Ja nemusím...,“ začal, ale blesk, ktorý vyšľahol z jej očí ho veľmi účinne umlčal.
„Harry James Potter! Uvedomuješ si, že by bolo veľmi hlúpe vzdať sa ukončenia tvojho vzdelania len preto, že ti to niekto ponúkol? Tá ponuka platí len pre vstup do Akadémie aurorov a pre nič iné. Čo budeš robiť ak ťa naháňanie zločincov prestane baviť niekde v druhom roku výcviku? Skončíš len s OWL a to ti nedá šancu pokračovať ďalej v nejakom oveľa zaujímavejšom povolaní.“
„Čo už len môže byť zaujímavejšie, než naháňanie zločincov?“ prerušil ju Harry a zbožne dúfal, že ju to zastaví.
„Iste,“ odfrkla a ohrnula pohŕdavo peru. „A ja som dúfala, že si sa poučil. To sa naozaj chceš po celý život obzerať cez plece, či ťa niekto práve nechce preklínať? Vieš veľmi dobre, akým paranoikom sa ku koncu života stal Moody. A výzory tiež zodpovedali jeho práci...noha, oko, nos a ktovie čo ešte, čo nebolo vidieť. Proste úžasné!“ zvolala lomiac rukami. „Chceš naozaj skončiť ako on?“
„Niekto to robiť musí,“ pokrčil plecami a odstúpil do tmy chodby. Hermiona automaticky kráčala za ním.
„Ale prečo to musíš byť práve ty?“
„Možno preto, lebo to je práca, ktorá mi sedí najlepšie,“ odpovedal sadajúc si k stolu s pripravenými raňajkami. Kreacher a točil okolo sporáku , kde už pískala plná kanvica vriacej vody.
„Nie!“ odporovala vášnivo a prudko rozhadzovala rukami. „Existuje práca, v ktorej si bol už ako študent veľmi dobrý.“
„A to je?“ spýtal sa s úškľabkom a pritiahol si pohár naplnený horúcou zlatistou tekutinou.
„Výučba, samozrejme!“ odsekla a prepichovala ho žieravým pohľadom. „To, ako si viedol kurz Obrany proti čiernej mágii v našom piatom ročníku bolo veľkolepé. Každý z nás sa naučil viac, než za všetky štyri predchádzajúce roky dohromady.“
„To boli mimoriadne okolnosti a to sa nepočíta. Predstava, žeby som to robil každý deň niekoľko hodín s triedou plnou pobláznených pubertiakov mi naháňa hrôzu,“ otriasol sa akoby mu celým telom prebehli zimomriavky a napil sa čaju. Hermiona si ho skúmavo premeriavala a zamyslene špúlila ústa. Pritiahla si tanier, ktorý pred ňu postavil Kreacher a chvíľku sa vidličkou rýpala v praženici.
„Ha!“ uchechtla sa odrazu pobavene . „Už sa teším, ako sa budete tváriť, keď budete sedieť za písacími stolmi a písať hlásenia. To je totiž to sladké tajomstvo, ktoré kmeňoví pracovníci udržujú ďaleko od adeptov, aby ich neodplašili. Hlavne Ron si to užije,“ doložila a ticho sa chichotala. „Ozaj, ako sa má?“
„Hm! Povedal by som neviem, pretože som ho už pár dní nevidel, ale nebola by to celkom pravda vzhľadom k tomu, že som pred dvomi dňami musel zmeniť ozubie a odstrániť ho z prístupu do domu. Objavoval sa tu totiž v najnečakanejších hodinách a doslova zožral všetko, čo bolo stráviteľné. Začínal som ho podozrievať, že sa nás snaží vyhladovať na smrť, aby sa nemusel s nikým deliť o slávu. Okrem toho si všetko o jeho živote a jeho minulých hrdinstvách môžeš prečítať v Prorokovi. Odložil som ti všetky noviny, ktoré mi posiela Kingsley. Je tam množstvo vecí, ktoré som ani ja nevedel a to som si sedem rokov myslel, že on je môj najlepší priateľ,“ doložil s povzdychom a opatrne pozrel na dievča sediace za stolom oproti nemu. Poznal ju dobre a vedel, že v hneve dokáže byť veľmi nebezpečná. Ale ona sa len zamračila a oveľa dôraznejšie pichala vidličkou do kúska opečenej klobásy.
„Áno, niečo som si už prečítala,“ povedala po chvíľke zdvíhajúc pohľad od taniera. Jej oči plápolali hnevom, ale tvár stále ešte zostávala pokojná. „Vrátila som sa už pred dvomi dňami a Tom mi poskytol niekoľko starších čísiel Denného Proroka. Ja som len potajomky dúfala, že je to výplod Ritinej príliš bujnej fantázie. Obaja vieme, že jej pero je plné klamstiev a výmyslov.“ Položila vidličku a oprela sa do stoličky skladajúc ruky na hrudi.
„Dva dni?“ čudoval sa Harry. „Prečo si teda neprišla skôr?“
„Pretože som mala veľa práce. Dom v ktorom predtým bývali moji rodičia bolo treba predať a ja som skoro celý deň rokovala s advokátmi a pracovníkmi Elektrárenskej spoločnosti. Zvyšný čas som venovala podrobnejšiemu štúdiu čarodejníckej spoločnosti v povojnovej Británii. Bolo to veľmi zaujímavé a hlavne veľmi poučné,“ utrúsila a pozorovala ho so zúženými očami. Harryho výraz jej tváre doslova zalarmoval.
„A čo si sa dozvedela...,“ spýtal sa opatrne odtláčajúc tanier s nedojedenými raňajkami. Kreacher na neho s nevôľou zazrel, ale bez slova ho odložil na prípravný pult a dolial mu čaj. Hermiona mu hľadela priamo do tváre a jej oči boli odrazu studené a tvrdé.
„Teraz, keď som také slávna , tak mi v kníhkupectve umožnili prístup aj do tých častí, ktoré boli pre mňa v predchádzajúcich rokoch nedostupné. A to nielen kvôli veku,“ zdôraznila a v hneve zúžila oči. „V tých častiach sa totiž nachádzali knihy pojednávajúce o zákonoch tejto spoločnosti. Tieto zákony platia už celé stáročia a potomkovia čistokrvných rodín sa ich učia skôr než vstúpia na pôdu Rokfortu. Nám... ,“ poklopala po predlaktí ľavej ruky, „nám nie je umožnené zoznámiť sa s nimi, pretože všetky sú o krvnej čistote. Len čistokrvní môžu získať dobre platené miesta vedúcich oddelení v ministerstve , zakladať a viesť obchodné spoločnosti a výrobné podniky. Len oni majú právo ďalej študovať a získať titul ,Majster´.
„Počkaj! Snape bol predsa polokrvník a....“ skočil jej do reči, ale nenechala ho dokončiť.
„Snape bol pod osobnou ochranou Voldemorta a jeho čistokrvných nasledovníkov. Cech sa neodvážil vzdorovať jeho priamej požiadavke,“ odvrkla, na chvíľku zmĺkla a potom odrazu vyhŕkla. „Vieš že Ollivander ma najskôr musí adoptovať a až potom ma môže začať učiť?“ Harry na ňu po týchto slovách civel, akoby jej odrazu narástla ešte jedna hlava.
„Blbosť! To som nevedel,“ zvolal, keď sa trochu spamätal.
„Ani ja nie,“ povzdychla si trúc si tvár obidvomi rukami , „ a teraz neviem, čo mám robiť?“ privrela oči, ktoré sa jej zaliali zradnými slzami zúfalstva a hnevu. ,Tak veľmi som sa snažila´, stonala mentálne, , ale nemôžem sama bojovať proti všetkým. Prečo musí byť život taký nespravodlivý,´ lamentovala v duchu bojujúc s pocitom beznádeje, ktorý hrozil, že ju pohltí.
„Prečo vlastne?“ Harrymu to ešte stále nedochádzalo . Mračil sa a prekvapene sa obzeral na Kreachera, ktorý mu za chrbtom významne pokašliaval.
„Pretože ak nie, podľa platných zákonov by ho mohli uvrhnúť do Azkabanu a okrem toho je to rodinný podnik,“ vysvetľovala a znovu uchopila vidličku zapudzujúc všetky negatívne pocity mimo.
„Nerozumiem!“ vyhŕkol Harry hnevlivo. „Ak je to tak, prečo ti to vôbec ponúkol? Adopcia nesie zo sebou množstvo záväzkov pre obe zúčastnené strany a ja neverím, že nemá žiadnych príbuzných, ktorí by mohli v jeho podniku pokračovať.“
„Podľa jeho vnútorného presvedčenia nám takto splatí jeho životný dlh. Ty si celkom verejne vyhlásil, že chceš byť auror, Ronald je príliš lenivý a tak som zostala len ja. Preto to ponúkol mne, hoci by za pracovným stolom oveľa radšej videl sedieť Lunu. Tú by adoptovať nemusel a hodila by sa na to oveľa lepšie než ja. A ja som prijala preto, lebo by som musela urobiť to, čo predo mnou urobilo 98% nečistokrvných absolventov Rokfortu .“ Harry zdvihol obočie v nemej otázke a tak so smutným úškľabkom na tvári pokračovala. „Väčšina z nich veľmi rýchle zistila, že si tu nemôžu nájsť žiadne slušnejšie pracovné miesto a tak zbalili saky paky a presunuli sa buď späť do nemagického sveta, alebo sa vysťahovali do cudziny. Zostal tu z nich len nepatrný zlomok. Väčšina z nich skončila krátko po absolvovaní Rokfortu v manželstve s čistokrvným čarodejníkom, alebo čarodejnicou a boli pod ochranou ich rodín. Teba nikdy nenapadlo, prečo tvoja mamička neštudovala ďalej, alebo nepracovala?“ pozrela na neho spýtavo a potom vidiac jeho previnilý výraz s povzdychom pokrčila plecami.
„Takmer nikto o nej nehovoril. Všetci spomínali len na otca a jediné čo som o nej počul bolo, že mám jej oči,“ prehodil zamyslene vraštiac obočie do hustej , ježatej linky.
„Typické,“ prikývla a oveľa silnejšie bodla teraz už do takmer nerozpoznateľného kúsku mäsa na tanieri. „Nikdy ma nenapadlo, prečo sa Malfoy tak uškiera nad mojou snahou o dobré známky. On totiž vedel, že keby som sa ja a Goyl uchádzali o vedúce miesto v ministerstve, miesto dostane Goyl a ja budem pracovať ako jeho asistentka. Veď koniec koncov niekto tú prácu urobiť musí,“ uškrnula sa smutne a pozrúc na tanier odložila vidličku na stôl. Kreachert okamžite schytil tanier a vrhajúc k nej hnevlivé pohľady, presunul ho na prípravný pult.
„Ale profesorka McGonagallová nám predsa povedala, že môžeme byť čím len budeme chcieť,“ odporoval slabo v strachu pred stratou poslednej ilúzie, ktorú mal o magickej spoločnosti.
„Iste,“ prikývla vážne, „musela ak chcela, aby sme v štúdiu pokračovali aj po ukončení OWL. Škola potrebovala naše peniaze aby čistokrvní mohli dokončiť ich vzdelanie. Nikdy ťa neprekvapilo, ako si Weasleyovci mohli pri ich zjavnej chudobe dovoliť poslať do Rokfortu sedem detí? Pamätáš sa koľko peňazí mali v klenbe pred našim druhým rokom?“
„Jeden galleón a zopár siklov,“ odpovedal po chvíľke premýšľania a spýtavo zdvihol obočie zvedavý, čo toto má spoločné s ich predchádzajúcou besedou.
„Ja si náhodou dobre pamätám, čo všetko v ten deň kupovali. Celý balík učebníc pre Ginny, trochu obnosené habity pre viac členov rodiny, množstvo pergamenu, atramentu a pier pre zvyšok z nich, niekoľko nových učebníc, ktoré ešte nemali a tri sady Lockhartových kníh, ktoré boli naozaj drahé. Ginny dostala sadu od teba a dvojčatá zdieľali, ale aj tak to všetko stálo okolo dvadsať galleónov . Okrem toho si Percy kúpil nový čarodejnícky prútik, pani Weasleyová veľký krčah Hop-šup prášku a dvojčatá za kufor Divotvorných delobuchov. To všetko za jeden galleón a niekoľko siklov!“ doložila dôrazne. „Ako je to možné? Odkiaľ odrazu nabrali peniaze na celý nákup a z čoho potom ešte žili až do najbližšej výplaty? A pani Weasleyová nikdy nepracovala, vždy bola domáca dokonca aj keď Ginny už bola v Rokforte a ona bola doma celý deň sama. Odkiaľ brali peniaze? A najdôležitejšia otázka. Ako sa im podarilo zaplatiť školené pre piatich študentov odrazu? Nikto nikdy ani len nespomenul, žeby tam bola nejaká možnosť štipendia pre nemajetných. Všetci študenti museli platiť a nebola to malá suma, to ťa môžem ubezpečiť. “
„Z tvojho výrazu usudzujem, že už vieš odpoveď a myslím si, že ju teraz viem tiež,“ zavrčal a mračil sa v náhlom výbuchu hnevu.
„Áno, študovali za naše peniaze a popri tom nám nadávali, ponižovali nás a neváhali nás vraždiť len preto, lebo sme sa narodili ľuďom, ktorý nemali mágiu. Koľko vojen, ktoré kvôli tomu špecifickému predsudku vypukli počas dvoch tisícročí ani neporátaš a napriek tomu sa nič nezmenilo a ani sa nezmení.“
„Ale Kingley...,“ začal Harry , ale Hermiona len dôrazne potriasla hlavou.
„King je len jeden človek. Jeden!“ zdôraznila mávajúc prudko rukami. „V ministerstve pracuje niekoľko stovák čistokrvných čarodejníkov , ktorí sú asi tak kvalifikovaní, ako pán Weasley. Najdôležitejšia požiadavka pre prácu je čistokrvný pôvod a nie počet NEWT. Preto Umbridgeová ešte stále spokojne pracuje na jednom z vedúcich miest ministerstva a absolútne sa nemusí báť, žeby prišla o prácu , alebo žeby jej nedajbože niekto vyčítal zinscenované procesy pre nečistokrvných čarodejníkov a čarodejnice počas panovania Voldemorta.“
„Prečo myslíš, že sa nič nezmení?“
„Pretože zákon môže zrušiť alebo zmeniť len Wizengamot a tam sedia len čistokrvní čarodejníci obťažkaní asi tak miliónom predsudkov voči nečistokrvným čarodejníkom a všetkým čarodejným tvorom žijúcim na planéte. A členom Wizengamotu sa môže stať len čistokrvný čarodejník , ktorý je potomkom jednej zo starobylých rodín. A tak sa jeho členom stane skôr Crabe než ja bez ohľadu na počet mozgových buniek alebo NEWT.“ Harry zvraštil obočie a chvíľku úporne premýšľal a potom sa na ňu nechápavo pozrel.
„Ak je to tak, prečo potom trváš na tom ,aby sme obaja vzali naše NEWT?“
„Pretože my,“ ukázala najskôr na neho a potom na seba, „ich na rozdiel od čistokrvných čarodejníkov budeme potrebovať či už tu, alebo mimo Anglicka. A preto si myslím, že ak tie listy vydržali neprečítané šestnásť rokov, vydržia ešte chvíľku. A ak je aj zvyšok z nich rovnaký ako to, čo som si už prečítala, tak ich najlepšie použitie bude ako palivo do sporáku. Aspoň ušetríme za drevo!“ vyhlásila rozhodne vstávajúc od stola.
Nasledujúce dni boli naplnené usilovným štúdiom. Hermiona zo svojej očarovanej kabelky najskôr vytiahla niekoľko zvitkov pergamenu a Harry neveriacky vytriešťal oči keď ich rozbalil.
„Hermiona,“ šepkal chrapľavo, „sú toto otázky na NEWT s Transfigurácie?“
„Uhm,“ prikývla nevšímavo a šmátrala v kabelke s rukou zasunutou dnu až po rameno. Harry bol nemý. Prevracal v rukách spojené listy pergamenu a neveril vlastným očiam a ušiam. Hermiona používa otázky na test namiesto učenia sa všetkých siedmych kníh spamäti? A nielen to? Ona dokonca ani okom nemihla a ťahala z hlbín kabelky ďalšie a ďalšie zvitky.
„Kde si to vzala?“
„No, mám tam v Oddelení pre vzdelávanie niekoľko obdivovateľov, ktorí ponúkli. Po všetkých tých hrôzach minulého roku som neváhala. Prečo by som aj. Ostatní sedeli v škole a mali čas naučiť sa potrebné učivo bez toho, aby boli neustále vystavení smrteľnému nebezpečenstvu, časti duše psychopatického masového vraha zavesenej na krku a žalúdku skučiacemu hladom. Nie najlepšie podmienky pre vzdelávanie. Tak som si povedala, že si zaslúžime trochu úľavy. Aj tak to bude celkom záber, naučiť sa za tri dni odpovede na všetky tieto otázky,“ doložila a vytiahla posledný hrubý zvitok.
„Tri dni? Zbláznila si sa? Ako to mám stihnúť za tri dni? V noci pracujem, aby sme nezomreli hladom a cez deň potrebujem aspoň niekoľko hodín spánku. Inak som absolútne nepoužiteľný. Veď ma poznáš!“
„Harry, my sme čarodejníci,“ odvrkla, znovu siahla do kabelky a vytiahla hrubý zväzok bankoviek. „Ja mám dosť peňazí pre nás oboch. Skončíš prácu, aspoň zatiaľ a budeš sa učiť. Po absolvovaní skúšok rob čo sa ti páči, ale nemusíš. Si môj najlepší priateľ a nenechám ťa hladovať. Ber to ako nájomné za priestor, ktorý momentálne obývam!“
Harry sa nadýchol protestovať, ale odhodlaný výraz jej tváre ho zastavil skôr, než stihol povedať prvé slovo. Miesto toho len odovzdane prikývol a nechal sa odvliecť do kuchyne, kde už Kreacher pripravil stôl pre ich prvé učebné sedenie.
Prvé dve hodiny práce sa ťahali. Harry sa cítil unavený a všetko čo prečítal mu ,napriek Hermioniným snahám , okamžite vyfučalo z hlavy.
„Takto to nepôjde,“ pokrútila nakoniec hlavou a hlboko sa zamyslela. Po chvíli sa jej tvár rozjasnila a siahla po kabelke, ktorú mala neustále zavesenú niekde na tele. Momentálne jej visela na boku prehodená predĺženým remeňom cez krk a rameno. Po niekoľkých napätých minútach s víťazným úsmevom vytiahla drevený box, prešla nad ním prútikom a potom ho otvorila. Harry sa naklonil a videl, že jeho vnútro je vystlané zamatom a v ňom boli z kartónu vyrobené malé priehradky. V každej z nich bol malý kryštálový flakón. Hermiona si ich starostlivo prezrela a potom tri z nich vytiahla von. „Mám ich pod hromadením, aby sa nekazili a dlhšie vydržali,“ oznámila mu otvárajúc prvý z nich. Opatrne k nemu pričuchla a spokojne prikývla. „Toto...,“ natiahla ruku a pridržala mu flakón pred tvárou, „je ,Vyrovnávací elixír´. Jeho úlohou je zlikvidovať pozostatky všetkých predchádzajúcich nápojov v tele. Varí sa vo vysokej koncentrácii a dávkuje sa doslova po kvapkách. Vzhľadom k tomu, čo do teba pani Pomfreyová liala po bitke, budeš potrebovať najmenej sedem kvapiek a ešte by som aspoň dve pridala, len pre istotu,“ obrátila sa k sporáku a žiarivo sa usmiala na Kreachera. „Kreacher, prosila by som pohár sladkého čaju pre Harryho. Elixír je horký a bude ho potrebovať na zapitie.“
„Mohol by byť tekvicový džús: Máme ho ešte plný džbán. Slečna Ginny ho tu nechala pre pána Harryho.“ Hermiona už chcela prikývnuť, ale potom sa jemne zamračila a potriasla zamietavo hlavou.
„Radšej nie, je to už nejaký ten deň a tekvicový džús rýchle kvasí. Mohol by byť už pokazený. Radšej to vylejte, ešte by z toho mohol niekto ochorieť.“
Harry na to všetko civel s očami a ústami dokorán. Hermiona, ktorá si to samozrejme všimla využila situáciu a odpočítajúc deväť kvapiek na kávovú lyžičku, vrazila mu ju do pootvorených úst. Na sekundu mu podržala bradu a lyžičku vytiahla zanechajúc mu malú mláčku štipľavo horkej kvapaliny na jazyku. Ako jej chuť zasiahla jeho chuťové poháriky, prvou jeho reakciou bolo vypľuť ten odpor von, ale výraz jej tváre a prútik v jej ruke ho prinútil prehltnúť. Vzápätí mu oči takmer vyskočili z jamiek a okamžite sa zaliali slzami. Zdrapol pohár s bohato osladeným čajom a pil, pokiaľ nebol prázdny.
„Fuj!“ škľabil sa prskajúc a zazeral na ňu a flakón v jej ruke s odporom. „To bolo hnusné, ako to niekto vôbec môže piť?“
„Teš sa auror budúci, pretože toto zažiješ každé dva týždne,“ škerila sa zlomyseľne, zazátkovala flakón a opatrne ho vložila do priehradky v boxe. „Hovorila som s Kingsleym o ochrane zdravia policajného zboru a on so mnou plne súhlasil. Existuje množstvo elixírov, ktoré spôsobujú stratu slobodnej vôle a sú voľne dostupné pre kohokoľvek v každej lekárni.“ Zdesenie, ktoré sa zrkadlilo na Harryho tvári vykúzlilo na jej perách malý úškľabok , keď ťahala za brúsenú zátku ďalšieho elixíru a priniesla ho k nosu. „Tak a teraz pôjdeš spať. Je zbytočné tráviť čas nad testami, ak si z nich nič nepamätáš. Zajtra si posedíš chvíľku na toalete a potom vypiješ niekoľko kvapiek ,Elixíru na zlepšenie pamäti´. Učenie nám pôjde krásne od ruky a napokon dostaneš tento,“ pohladilo prstom hranu zátky na flakóne posledného z elixírov. „Toto je ,Elixír na celkovú podporu organizmu.´ Budem ti ho dávať raz týždenne, aby sme zrovnali škody, ktoré na tvojom tele urobilo dlhodobé hladovanie a týranie v tvojom rannom detstve. Myslím, že nebudeš proti, ak narastieš niekoľko centimetrov a tvoje kosti trochu zosilnejú. To všetko ti nakoniec bude v tvojom vybranom povolaní len pomáhať,“ dodala usmievajúc sa na neho žiarivo. Harry musel súhlasiť s jej poslednými vetami, ale na box s elixírmi hľadel aj naďalej veľmi podozrievavo.
„Hermiona, odkiaľ to všetko máš?“ spýtal sa po chvíľke uvažovania sledujúc, s akou opatrnosťou a láskou ukladá flakóny.
„Uvarilo som si ich ešte pred tým, než sme išli hľadať horkruxy. Bol to veľmi nebezpečný čas a nebola som si istá, čo všetko budeme potrebovať. Nakoniec by bolo lepšie, keby som miesto drahých zložiek radšej kúpila vcelku lacnú knihu s domácimi kúzlami,“ povzdychla si a uložila box späť do kabelky.
„Nie, tak som to nemyslel,“ potriasol hlavou vstávajúc od stola. „Ty sa celkom zjavne neobyčajne tešíš vareniu elixírov, hoci naozaj neviem prečo. Po siedmych rokoch strávených so Snapeom to je skôr neobyčajné. Ale, prečo potom nejdeš ďalej študovať Elixíry?“ Hermiona, ktorá práve zasúvala prútik do puzdra na predlaktí sa na neho prekvapene pozrela a sarkasticky sa zasmiala.
„Ty ma zrejme vôbec nepočúvaš,“ odfrkla s povzdychom. „Už som ti to povedala a môžem to ešte raz zopakovať. Má to celkom jednoduchú príčinu. Nie som čistokrvná a preto ma nikto zo súčasných majstrov nevezme do učenia. A ďalšia prekážka je, že som žena. Iste si si už všimol, ale čarodejnícka spoločnosť neuznáva rovnoprávnosť oboch pohlaví,“ odsekla a znechutene kývla ku dverám. „Choď spať! Budeme znovu hovoriť, keď sa zobudíš a elixír začne pracovať. Potom možno nebudem musieť všetko opakovať ako pokazený gramofón,“ zavrčala a sledujúc ho potácať sa k dverám , sadla si k stolu a pritiahla si najbližší pergamen.
Južná časť Šikmej uličky – obchod Ollivanderovcov - Londýn
O niekoľko dní neskôr Hermiona stála pred úzkym domom, v ktorom sídlil obchod pána Ollivandera. Dvere a výklad vyzerali takmer tak isto, ako v deň, keď si prišla kúpiť svoj prvý prútik. Len starodávny vankúš teraz nepokrývali vrstvy prachu a prútik ležiaci na ňom bol celkom iný než ten, ktorý býval po celé desaťročia reklamou umenia vlastníka. Napravila si okraje veľkého výstrihu na formálnom habite obávajúc sa, že jej pri rýchlejšom pohybe oba prsníky vyskočia von.
„Prečo nemôžu čarodejnice nosiť podprsenky?“ reptala si popod závan, s tichým povzdychom zatlačila na kľučku a otvorila dvere. Zvonček vzadu zacinkal a šedivá, strapatá hlava sa vytrčila z bočných dverí a veľké striebristé oči sa upreli priamo do jej tváre.
„Ach! Slečna Grengerová...poďte, poďte ďalej, už na vás čakám,“ vábil ju mávajúc rukou a zmizol v šere za policou znovu naplnenou dlhými , úzkymi škatuľami siahajúcimi až ku stropu. Preletela po nich pohľadom a prekvapene zdvihla obočie.
„Ako sa vám to podarilo tak rýchle?“ spýtala sa a zvedavo sa obzerala okolo seba.
„Toto je moja a teraz aj vaša dielňa, v ktorej som vytvoril väčšinu mojich prútikov,“ ozvalo sa spoza závesu v rohu a pán Ollivander vyšiel zapínajúc si masívnu ozdobnú sponu na plášti. Kamene na nej sa trblietali a riedkych lúčoch slnka, ktoré sem prenikli cez úzke vysoké okno na zadnej stene.
„Ako sa vám to podarilo tak rýchle?“ zopakovala otáčajúc sa späť k predajni. „Myslím tým prútiky...,“ vysvetľovala, ale keď sa otočila späť, ocitla sa len niekoľko centimetrov od širokých opálových očí, ktoré si ju uprene premeriavali.
„Áno, áno...,“ pán Ollivander sa priblížil dokonca ešte bližšie a ona mala odrazu nutkanie ustúpiť pár krokov dozadu, „zmeny budú väčšinou útle. Možno linka čeľuste a tvar očí,“ mrmlal a do rúk jej strčil plášť podobný tomu, ktorý mal oblečený. „Musíme ísť, už na nás čakajú.“
„Kto? Kam?“ spýtala sa zmetene točiac hlavou, keď cítila zhon energie, ktorý preletel okolo nej. Počula, ako sa dvere na predajni tesne zatvorili a ozubie na dome sa odrazu zdvihlo hore.
„Musíme do Rokfortu,“ oznámil jej siahajúc po prášku a vlnou prútika rozložil oheň vo veľkom kozube na vedľajšej stene. „Bol by som radšej, aby sa to odohralo v Gringott, ale človek nemôže mať všetko, však. Zajtra pôjdeme do banky usporiadať vašu novú klenbu a pripojiť vás k rodinnej klenbe. Ako sa vám páči meno Olexia?“ Hermiona stála počas jeho monológu ako primrznutá na mieste, ale toto ju celkom určite prebralo.
„Nie, v žiadnom prípade!“ zvolala s očami širokými ako tanieriky. Pán Ollivander sa zastavil s rukou natiahnutou nad oheň ako práve chcel doň vsypať prášok a so zdvihnutým obočím potriasol hlavou.
„Prečo nie? Je to pekné meno.“
„Iste, ale monogram je ...,“ zastavila sa neistá, ako mu vysvetliť, že ,OO´ je veľmi podobné dvom nulám, ktoré sú v nemagickom svete často používané na označenie toalety. Nikdy by nebola schopná tento monogram použiť na čomkoľvek. Našťastie nečakal na vysvetlenie, len pokrčil ramenom a vhodil prášok do ohňa.
„Rokfort, úrad riaditeľky školy!“ zvolal a vkročil do zeleného plameňa, ktorý zalial vnútro kozuba. Hermiona si rýchle prehodila plášť a zapínajúc sponu nasledovala hneď za ním.
úrad riaditeľky školy - Rokfort – Škótsko
„.. a ostatní sú už dolu,“ začula vystupujúc z kozuba v Rokforte o niekoľko sekúnd neskôr. Pán Ollivander stál vedľa písacieho stola a riaditeľka McGonagallová práve stavala na podnos veľkú zlatú čašu. Jej povrch bol husto pokrytý malými runami. Hermiona pristúpila k stolu, aby si ich lepšie prezrela, keď sa vedľa nej objavil domáci škriatok, uchopil podnos a vzápätí zmizol. „Všetko je pripravené, môžeme ísť,“ pokračovala a usmiala sa na Hermionu, ktorej rýchlosť udalostí , ktoré sa okolo nej diali úplne vzal reč. Pán Ollivander krátko prikývol a kráčal z riaditeľne. Riaditeľka McGonagallová vzala Hermionu, ktorej sa konečne vrátila reč , popod rameno a viedla ju za ním. „Dobrý deň, profesorka McGonagallová, je mi ľúto...,“ habkala potkýnajúc sa trochu na príkrom schodisku .
„To je v poriadku, slečna Grangerová. Chápem...,“ nedokončila, len na ňu bokom pozrela s trochou smútku, „...prečo ste súhlasila. Je to buď toto, alebo odísť.“
„Prečo nám to nikto nevysvetlil skôr?“ Hermionin hlas ukrýval hnev, ktorý sa v nej pomaly začal rozhorievať.
„Podľa zákona musí každý absolvovať najmenej OWL na to, aby mohol ovládať svoju mágiu dosť na to neprezradiť náš svet. Okrem toho sme viazaní sľubom. Nič podobné nemôžeme ani len vysloviť, ani napísať,“ odpovedala jej profesorka priamo vedúc ju dlhou chodbou k nižším poschodiam školy.
„Rokfort je drahá škola, čo sa stane tým, ktorí na to nemajú?“ vyhŕkla a vydesene pozrela na svoju obľúbenú profesorku, ktorá teraz pevne stisla pery a mračila sa. „Vymažú im pamäť?“
„Mágia sa nedá z tela vymazať,“ tvár profesorky McGonagallovej sa znechutene zmrštila. „Len idiot ako Umbrideová si niečo také môže myslieť. Nie, ak mladí čarodejníci z nejakých príčin nemôžu navštevovať Rokfort, ministerstvo im ponúkne jednu z alternatívnych možností vzdelávania.“
„Tam sú nejaké alternatívne možnosti?“ Hermiona vytriešťala na McGonagallovú očí ako tenisové loptičky, ale odpovede sa už nedočkala, pretože riaditeľka otvorila hrubé drevené dvere a tlačila ju do rozsiahlej podzemnej miestnosti, ktorá mala kruhový tvar a viedlo do nej niekoľko vchodov vytesaných do skaly.
Na skalnatej podlahe bol vyrytý veľký obradný kruh. Kruh sa skladal z množstva sústredných vpísaných a opísaných kružníc, niekoľko pentagramov rôzneho tvaru a stovky rún vo všetkých možných veľkostiach a tvaroch. Na takomto obradnom kruhu bolo možné vykonávať akýkoľvek obrad. Stačilo aktivovať potrebné kruhy , pentagram , runy a doplniť ich ostatnými ingredienciami. Tým bývali často mištičky naplnené bylinkami, odvarmi, popolom a či prachom. V takom kruhu nikdy nechýbali bylinné sviečky a kalichy s elixírmi. Teraz tam zo spleti vyrytých čiar vystupovali dva vonkajšie kruhy a do nich bola vpísaná hviezda so siedmimi vrcholmi . V každom z nich už stál čarodejník alebo čarodejnica oblečený do formálneho habitu so zapálenou sviečkou v jednej ruke a prútikom v druhej. Pán Ollivander ich huhňavo pozdravil , rozopol sponu , spustil plášť z pliec a vstúpil do kruhu. V strede kruhu stála čaša, ktorú Hermoíona videla v riaditeľni a dve hrubé sviečky. Bledé oči pána Ollivandera sledovali, ako trochu trasľavými prstami rozopína sponu na plášti a necháva ho padnúť na hladký kameň dlážky. Dlaňami si uhladila habit , nervózne blikla na riaditeľku a s hlbokým nádychom tiež vstúpila do kruhu, ktorý sa v tom okamžiku jasno rozsvietil. Sviečky v strede kruhu a v rukách čarodejníkov súčasne vzplanuli a začali topiť vosk zmiešaný s vonným olejom. Hermiona sa postavila na vyhradené oproti pánovi Ollivanderovi a starostlivo si upravila sukňu habitu tak , aby jej počas obradu nezačala horieť ak oheň sviečok bude plápolať o trochu vyššie . Malý domáci škriatok, ktorý sa vynoril spoza jednej zo žien, zdvihol čašu a držal ju pred pánom Ollivanderom. Hermiona si všimla, že čaša je do polovičky naplnená mliečno bielou látkou, z ktorej stúpali tenké špirálky pary.
„Moja dcéra...,“ prehovoril pán Ollivander odrazu jasným, čistým hlasom, „nikto nepopiera, že si najjasnejšia čarodejnica tohto storočia, ale jemné umenie vytvárania prútikov potrebuje ešte o niečo viac. To ti môže dodať len vyšľachtená krv prechádzajúca žilami tvojich budúcich predkov a preto nebudeš len mojou dcérou, ale dcérou môjho rodu.“ Po týchto slovách vytiahol z habitu päť malých fľaštičiek naplnených krvou a vylial ich postupne jednu po druhej do čaše. „Túto krv dobrovoľne darovali najnadanejší členovia nášho rodu, aby posilnili silu rodinnej mágie tečúcej cez naše žily.“ Po týchto slovách vytiahol atame vytvorený z jediného kusu kryštálu tvrdého ako diamant, rozrezal si dlaň, zaťal päsť a nechal krv piecť po kvapkách do čaše. Po siedmej kvapke nechal škriatka zamiešať nápoj a vzal od neho štetec vyrobený zo srsti jednorožca. Namočil ho do nápoja, ktorý bol teraz jasne červený , pristúpil k Hermione a začal na jej koži maľovať runy. Do hlbokého výstrihu habitu nakreslil Eihwaz , Belkanu a Dagaz, na jej čelo Ansuz, Algiz a Yr, na viečka jej očí Gebo a na obe jej ruky Uruz. Potom jej podal atame a povzbudzujúco sa usmial. Hermiona vzala nôž a ľahko ním prešla po koži jej ľavej dlane. Krv sa vyrinula a tak napodobujúc ho zaťala päsť a nechala tiecť veľké kvapky do čaše, ktorú škriatok držal medzi nimi. Keď do čaše spadla siedma, škriatok ju odtiahol, lusknutím prstov zahojil jej dlaň a vyčistil atame. Potom ním na Hermionin úžas škrtol po svojej dlani a spustil do čaše tri kvapky krvi. Nápoj v čaši začal prudko šumieť a bublať. Škriatok zmizol atame, zdvihol čašu obidvomi rukami a odpil z nej malý glg. Potom ju podal pánovi Ollivanderovi, ktorý vypil presne sedem glgov a čaša podal Hermione. Tá neváhala a dopila všetok zvyšok nápoja napriek tomu, že bol neuveriteľne príkry a celý čas ju napínalo na zvracanie. S posledným dúškom prehltla späť aj búriaci sa žalúdok, podala čašu škriatkovi a vtom sa jej zahmlilo pred očami a jemne sa zapotácala. Zdalo sa, že všetci čakali práve na to, pretože v tom okamžiku pán Ollivander začal skandovať v hrubom, neznámom jazyku siahodlhú inkantáciu. Počas skandovania aktivoval reťazec rún, za ktorými stál. Tie sa rozžiarili a svietili do výšky jeho členkov. Sotva doznelo posledné slovo jeho zaklínania, čarodejník stojaci po jeho pravej ruke pokračoval v zaklínaní. Počas toho aktivoval ďalší reťazec rún. Reťazce sa spojili a ich svetlo stúplo vyššie. Hermionin zrak sa zakalil, zvuk zaklínania odrazu znel ako z veľkej diaľky a teplota krvi v jej žilách stúpala do neznesiteľnej výšky, až to bolo akoby v jej žilách cirkulovala do biela rozžeravená láva. Mala pocit, akoby jej telo niekto roztrhal na malé kúsky a znovu poskladal spájajúc ich žeravými ihlami. Všetko okolo nej vírilo a krúžilo, ale napriek tomu všetkému stála nehybne uprostred kruhu ohňa sálajúceho zo žiariacich reťazcov rún, ku ktorým sa pridávali stále ďalšie a ďalšie, až kým všetci neboli obalení silnou vlnou svetla a mágie vytvorenou starodávnymi zaklínadlami. Keď dozneli posledné slová posledného z čarodejníkov, ktorý stál vľavo od pána Ollivandera, mágia vyvolaná zaklínadlami sa začala sťahovať okolo Hermiony, nalievala sa do jej žíl, do jej tela a prestavovala všetko, čo ju doteraz tvorilo, čo bola , kým a čím bola po celý svoj život. S posledným zábleskom otvorila veľké svetlé oči, ktoré sa menili ako leštený opáľ a obzrela sa dookola. Pán Ollivander vrhol k nej jediný pohľad, spokojne sa usmial a nahlas vyvolal.
„Vitaj do rodiny Aura Lana Ollivander!“
Komentáře
Přehled komentářů
tak to je mi líto, že nejsi zdravá. Tak to pořádně odpočívej a s příběhy se vůbec nestresuj.. my tu všichni rádi na tebe počkáme.
Jinak příběh se mi líbí, mas to pěkně promyšlené, jako ostatně vždy. A jsem moc ráda, že z Hermiony není Olexia..;-) Musím říct, že zachránit takovyhle svět by se mi moc nechtělo, tedy.. Byla bych takhle zpětně asi totálně zklamaná.. Snad se hermioně povede dobře.
Jsem docela zvědavá co bude dělat Harry.. Chtěla bych vidět, jak ho bude bavit dělat bystrozora ve skutečnosti..asi už zapomněl, že bystrozoři museli vždycky skákat jak pískalo ministerstvo.. Nějak pochybují, že by mu to vyhovovalo...:-)
:-)
(mami, 2. 10. 2015 19:23)
Neviem, kde začať. Rowla nikdy nespomýnala spôsob akým sa to financovalo a prečo boli takí ako Hermiona ponechávaní v nevedomosti, bez základných info o novom svete, o pravidlách a možnostiach, ktoré majú. Mali ich len ako žoldnierov, Gastarbeiterov vhodných na špinavú prácu.
Hrôza, že "najmúdrejšia" bola vlastne ťahaná za nos a potom odstrčená na bok. Donútená zaprieť rodinu a korene.
Som zvedavá, čo si si pre nás pripravila.
Sirael
(soraki, 19. 9. 2015 19:04)
zlatíčko, jsem TAK ráda, že ses ozvala, už jsem měla černé myšlenky! Prosím, moc se opatruj, kdybych ti tak mohla nějak pomoci...
a teď si to jdu přečíst, prvně jsem tě musela pozdravit ;-)
Re: Sirael
(soraki, 19. 9. 2015 19:31)už jsem to zhltla ;-). A máš pravdu, teď si zpětně uvědomuju, že ty klíčové pozice opravdu měli v rukou čistokrevní, i ty nákupy Weasleyových... zase mám brouka v hlavě, já si snad přečtu znovu originál, nebo co... nicméně jsem velmi zvědavá na změnu, co se s Hermionou stala a taky, co na to Harry a vůbec, moc se těším na další kousek, ale nestresuj, jen se kurýruj, my vydržíme ;-)
Jej
(Lily, 6. 10. 2015 8:54)