Tak stalo sa to cez zimné prázdniny, keď som bol v Bratislave u sestry, boli sme v Avione na nákupoch a zastavili sme sa aj vo zveráči, len tak popozerať na zvieratká, a že čo tam majú. No a tam som zbadal aj potkanov, boli to asi ruskí modri pravdepodobne, hneď sa mi zapáčili a chcel som ich. Kúsok som sledoval ako si tam žijú a tak...potom sme už mali ísť, ale sme ešte išli do vedľajšieho obchodu, ja som zatiaľ zavolal mame, že či si môžem kúpiť potkana, no reakcia bola samozrejme negatívna, aj po presviedčaní. Nakoniec som si potkana z prázdnin domov do Bardejova nedoniesol. A tak ešte medzi tým som si začal na internete vyhľadávať informácie o chove, o potkanovi, čo to vlastne za zvieratko je, aké su varianty sfarbenia a pod. Zoznámil som sa aj s Phocou, mojou super kámoškou (v odkazoch je odkaz na jej stránku). S ňou si odvtedy píšeme a kamarátime sa. Tak pokračujeme v príbehu. Takto som túžil po potkanovi strašne dlho, každý deň som bol na internete na fóre o potkanoch a písal si s ľudmi, ktorí ich chovajú a závidel im. Tesne pred letom sa mi konečne mamu podarilo presvedčiť a potkana mi dovolila. Najprv som si vo zveráči tu v Bj objednal potkaňátko, ale po pár dňoch som to aj zrušil, lebo som zistil, že známa z fóra má ešte voľné mláďatká z vrhu A, tak som si zistil, či bude možný nejaký dovoz na východ. Bol, brala si krpca aj Zorka, šéfka nášho fóra. Tak som si rezervoval miminko a vo zveráči som to pôvodné zrušil. A v auguste som si bol v Košiciach pre Riša. Tak a odvtedy mám potkaníka. Teda dnes už troch. A som na nich nesmierne pyšný.