Ako to všetko začalo.
Central Lowlands predstavuje najsevernejší bod dosiahnutý počas rímskych nájazdov vo Veľkej Británii po roku 79. Pozostatky obranného Antoninovho valu, ktorý Rimania vybudovali medzi riekami Forth a Clyde, je možné vidieť aj v súčasnosti.
Krajina na severe (známa v Ríme ako Kaledónia) bola okupovaná bojovými kmeňmi Piktov. O Piktoch máme len málo poznatkov, ale ich pôvod a jazyk sú podobné Keltom. Známejší ako Antoninov val je Hadriánov val, s dĺžkou vyše 100 míľ, ležiaci v Anglicku blízko súčasnej hranice so Škótskom, vybudovaný Rimanmi v rokoch 122 – 132.
V 5. storočí prišli z Írska Škóti a usadili sa na západe Škótska. Čiastočne pokresťančení misionárom Sv. Kolumbánom a jeho následníkmi preorientovali Piktov a iné kmene na kresťanskú vieru. Svätý Kolumbán je pochovaný na posvätnom ostrove Iona na juhozápadnom pobreží Škótska.
Po storočiach vojen s Piktami bol v roku 843 za kráľa Škótov a Piktov zvolený Kenneth MacAlpin.
Škótsko bolo bohatou krajinou až do začiatku 14. storočia, kedy anglický kráľ Eduard I. podnietil začlenenie Škótska pod anglickú korunu. Porážka Eduarda II. pri Bannockburne v roku 1314 bola veľkým víťazstvom škótskeho nacionalizmu odzrkadľovaného v mnohých piesňach.Dlhé, krvavé a deštrukčné vojny počas nasledujúcich 300 rokov zaistili síce Škótsku slobodu, ale zároveň aj chudobu.
John Knox, edinburghský farár, zohrával dôležitú úlohu počas reformácie v Škótsku. Bola prijatá presbyteriánska tradícia nezasahovania cirkvi do štátnych záležitostí.
Škótsko a Anglicko boli spojené prostredníctvom Jakuba VI., ktorý nastúpil na anglický trón v roku 1603 po smrti kráľovnej Alžbety.
Nasledujúci anglickí monarchovia neboli Škótsku naklonení tak ako Jakub I. Kráľ Jakub II. bol porazený v bitke na Boyne v roku 1690. Po formálnych Zákonoch o únii (Act of Union) z roku 1707, keď sa Škótsky parlament dostal do rúk Anglicka, sa vystupňovala nevôľa najmä medzi Škótmi v Highlands. Jakobínske povstania v rokoch 1715 a 1745 sa neúspešne pokúšali odstrániť nárokovateľov na škótsky trón.
Bitka pri Cullodene (1746) sa zapísala do histórie ako posledná veľká bitka za nezávislosť Škótska spod nadvlády Anglicka a zároveň posledná veľká bitka na území Británie vôbec. Jednotlivé klany však neboli jednotné v podpore nezávislosti a veľa ziskuchtivých škótskych lordov bojovalo na strane Angličanov. Škótska 5 000 členná armáda pod velením princa Karola Eduarda Stewarta, pretendenta trónu, bola 16. apríla 1746 porazená 9 000 vojakmi britského kráľa Juraja II. Toto anglické víťazstvo bolo spojené s extrémnymi násilnosťami na Škótoch: začali „čistky” v Highlands, osady boli vypaľované, civilisti popravovaní, tisíce Škótov bolo deložovaných a začala ich masívna migrácia do všetkých kútov sveta. Boli prísne zakázané symboly škótskej „rebélie“, ako napr. nosiť kilt, hovoriť gaelskya hrať na gajdách.
Dňa 18. septembra 2014 prebehlo referendum ktoré rozhodlo o zotrvaní Škótska v Spojenom kráľovstve.
