Som stratená? Nájdená?
Posledné dve kázne farárskej služby na Slovensku.
Lúčila som sa nielen so zborom, ale definitívne aj so službou.
Teda tak som mienila, lebo som nevidela iné východisko.
Aké iné by bolo východisko pre mňa?
Bola som predsa jednomyseľne odsúdená.
A ak som nechcela celú vec predostrieť pred svetský súd, v cirkevných predpisoch už miesto
na ďalšie odvolanie a spravodlivosť pre mňa nebolo.
Tak som bojovala aspoň v sebe.
No predsa nie sama.
Boh je vždy a všade.
No najma, kde Ho najviac treba.
Pri nás, aj v našom srdci a mysli.
3.nedeľa po Svätej Trojici
Nájdenie strateného
„Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka, menom Matúš, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho.
Potom sedel v dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriečnici, stolovali s Ježišom
a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom:
Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi?
Ježiš to počul a odpovedal: nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí.
Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem a nie obeť;
lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
Milé sestry a bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Cítili ste sa niekedy stratení?
To znamená: Zrazu ste nevedeli kde ste, prečo sa tam nachádzate, čo ste, dokonca ste niekedy uvažovali nad tým kto ste, kam patríte?
Ak áno, čo ste urobili?
Alebo čo ste chceli urobiť?
Colník v prečítanom príbehu, mimochodom ho sám neskôr napísal, píše:
„Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, videl človeka, menom Matúš, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho.“
Toto, že on sám neskôr napísal svoje životné oslovenie,- považujem za dôležité zdôrazniť .
Medzi tým musel prejsť čas.
Medzi tým musel prežiť mnoho vecí, ktoré ho utvrdili o správnosti nechať sa osloviť Ježišom.
Medzi tým musel prejsť čas, aby sa Matúš uistil, že urobil to najlepšie, čo mohol urobiť.
No najdôležitejšie, prečo si máme uvedomiť túto vec je preto, že z tých slov cítiť,
že už sám sebou nepohŕda.
To znamená, už nie je stratený, ale nájdený.
Krásne to vidieť zo slov, že sám sa už nenazýva colník.
Píše: „Ježiš videl človeka, menom Matúš, sedieť na colnici.“
Takto pekne sa o sebe vyjadriť môže len človek, čo vie kam patrí.
Takto pekne sa môže vyjadriť len človek, ktorý vie, čo má robiť, aký je zmysel jeho života,...
Nerozumiete súvis?
Colníci boli v tej dobe nesmierne znevažovaní ľudia.
Každý ich vedome odcudzoval.
Národ, lebo vedel, že colníci vlastne národ okrádajú, aj keď vyberali dane pre národ,
no viac pre seba.
Odcudzovali ich aj náb.vzdelaní ľudia, lebo vedome prestupovali B.prikázanie.
Židia ich verejne vyhlasovali za ľudí, čo už majú cestu do pekelnej mučiarne istú.
Žiť ako colník vôbec nebolo ľahké.
Len teraz , prosím nepovedzte, že prečo si zvolili túto prácu, každý sa môže rozhodnúť sám,...
lebo by ste odsúdili aj samy seba.
Pre nás je teraz dôležité uvedomiť si, že Matúš sa sám nazýva
„človek, menom Matúš, čo sedel na colnici“
Nie colník, ktorým každý, aj on sám sebou opovrhuje, takže nemá síl žiť inak.
Matúš už sám sebou nepohŕda.
Je si vedomý svojho životného programu a má silu ísť ďalej.
Píše o sebe ako o Matúšovi.
Matúš, čo znamená darovaný od Boha.
Čo sa stalo medzi tým, životom odsúdeniahodného colníka a človekom, ktorý si uvedomil,
že je darovaný Bohom pre seba, pre rodinu, pre tento svet?
Čo tak prevratné sa v jeho živote stalo?
Sám to opisuje:
„Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, videl človeka, menom Matúš, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho.“ Nasleduj ma!
Teda poď za mnou!
Koľkokrát sme počuli my toto oslovenie?
Koho nasledujeme my?
Za kým v svojom živote ideme?
Zaslúži si ten človek, aby sme za ním šli, aby sme ho nasledovali?
Je toho ten človek hodný, aby sme ho nasledovali?
Prečo ho nasledujeme?
Je náš život tým, že ho nasledujeme lepší, kvalitnejší?
Máme v živote vďaka tomu, koho nasledujeme viac svetla, sme vďaka nasledovaniu toho človeka lepší?
Muž menom Matúš „vstal a nasledoval Ho“
Matúš sa pre Ježiša jednoducho rozhodol.
Cítil v tom oslovení svetlo, nádej, nový život, zároveň aj silu.
Nemecký teológ F.Rieneker to opisuje takto: „Aj dnes existujú dva druhy ľudí.
Takí, ktorých život sa podobá sedeniu, a iní, ktorých život sa podobá chodeniu a ponáhľaniu, napredujúcemu nasledovaniu Ježiša.“
Medzi ktorých patríme my? Stále sedíme, alebo sa hýbeme, lebo život s Ježišom nám dáva odvahu, silu veriť Jeho zasľúbeniam, tak ich chceme skúsiť?
To zn, naozaj ísť. Nestáť na jednom mieste.
Matúš ďalej opisuje:
„Potom sedel v dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom
a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je
s colníkmi a hriešnikmi?“
Ježiš často sedel, stoloval, teda pozýval, vlastne nechával sa pozývať do domácností pochybných ľudí, prijímal pochybných ľudí.
Prečo?
Čo Ježiša priťahovalo na týchto ľuďoch?
Ich hriech?
Bieda?
Cítil sa ako oni?
Mal niečo nevysporiadané vo svojom živote, že Ho priťahovali práve takí?
Ježiš to vyjadril v slovách: „nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí“.
Kvôli nim prišiel, aby im pomohol, aby ich zachránil.
Aby im dal nádej, silu, odvahu, nový pravý život.
Už pre nás niekto niečo výnimočné urobil?
Cítili sme lásku, tak ako colník Matúš, kvôli ktorému Ježiš nechal opovrhnúť, odsúdiť seba? Je to dôležité, aby pre nás niekto také niečo urobil?
Iste.
Máme niekoho takého, kto by to pre nás urobil?
Pán Ježiš iste.
Aj teraz nás k sebe pozýva...
Aby sme sa necítili stratení, samy,...
Sme nájdení.
Buďme nimi.
Amen.
