Kokriky
Originálny názov plemena : American Cocker Spaniel
Krajina pôvodu : USA
Doba vzniku : 19. storočie
Pôvodné využitie : Lov na bažanty a jarabice
Dnešné využitie : Spoločník
Priemerná dĺžka života : 13-14 rokov
Hmotnosť : 11-13 kg
Výška : 34-39 cm
História
Americkí
aj anglickí kokeršpanieli majú rovnaký pôvod. V dávnej histórii boli
všetci španieli považovaný za jedno plemeno. V roku 1570 dr. Caius,
lekár kráľovnej Alžbety II., popísal vo svojej knihe dve plemená
španielov – poľovného psa, ktorý bol silnejší a väčší, a malého
španiela, ktorý bol skôr prítulným maznáčikom. Menší a väčší španieli
sa začali rozlišovať až v polovici 19. storočia, kedy psy vážiace viac
ako 11 kg boli označované ako poľné, a tie menšie ako kokeri. V dnešnej
dobe poznáme dve plemená kokeršpanielov – amerického a anglického.
Americký kokeršpaniel je najmenším zástupcom týchto poľovných psov, ako
samostatné plemeno bol uznaný v roku 1946, kedy AKC pristúpil na
rozličné hodnotenie oboch typov kokeršpanielov, a tieto medzi sebou
chovatelia prestali krížiť. Americký kokeršpaniel je pomerne moderné
plemeno, a preto sa stále ešte vyvíja. Toto plemeno je v USA a Kanade
veľmi obľúbené, a získalo si svojich priaznivcov aj inde vo svete.
Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad
Americký
koker pôsobí ako dobre osvalený pes s inteligentným a pozorným výrazom.
Hlava je zaoblená, s guľatými, plnými očami, ktoré majú ľahko mandľový
výraz. Farba očí je tmavohnedá až čierna u tmavých psov, u svetlých
jedincov musí byť aspoň oriešková, všeobecne však platí, čím sú oči
tmavšie, tým lepšie. Uši sú previsnuté, dlhé a dobre osrstené rovnou
alebo jemne vlnitou srsťou. Telo je kompaktné s hlbokým hrudníkom a
širokým, dobre osvaleným zadkom. Chvost je u týchto psov kupírovaný a
je nesený v línii chrbta.
Srsť a farba srsti
Srsť
je na hlave jemná a krátka, na trupe strednej dĺžky s hustou podsadou.
Srsť má byť lesklá, rovná alebo mierne vlnitá. Farba srsti je čierna,
čierna s pálením, svetlo krémová až temne červená, hnedá, hnedá s
pálením alebo viacfarebná. U jednofarebných psov sú povolené biele
znaky na hrudi alebo hrdle, inde na tele sú neprípustné. Viacfarebné
psy musia mať dve alebo viac farieb od sebe zreteľne ohraničené, jedna
z týchto farieb musí byť biela. Odchýlky vo farebnosti sa na výstavách
penalizujú alebo diskvalifikujú. Presná farebnosť je uvedená v chovnom
štandarde tohoto plemena.
Povaha
Americký
kokeršpaniel je dobre vychovateľný, inteligentný a milý pes. Jeho
povaha je vyrovnaná a veselá, je veľmi temperamentný a živý, nikdy
nebýva nudný. Je to príjemný spoločník a kamarát.
Spoločenská charakteristika
Americký
kokeršpaniel potrebuje tesný kontakt so svojim pánom, ktorému je veľmi
oddaný, niekedy je na ňom až citovo závislý. Celej rodine býva veľmi
príjemným a veselým priateľom a ideálnym kamarátom. Miluje ľudí, a aj k
cudzím ľuďom sa chová väčšinou pekne a disciplinovane. Je to veľmi
spoločenský pes a súžitie s ostatnými psami alebo inými domácimi
zvieratami býva bez problémov.
Vzťah k deťom
Americký
kokeršpaniel miluje aj deti, je im výborným spoločníkom pri ich hrách.
Je však nutné ho uchrániť pred príliš divokým vystrájaním detí, pretože
nemá rád hrubé zaobchádzanie a nenechá si to páčiť. Pokiaľ deti
tolerujú potreby psa, býva ich vzťah veľmi priateľský a pekný.
Výchova
Výchova
amerického kokeršpaniela nebýva zložitá. Má dobrú schopnosť rýchlo sa
učiť a veľmi dobre reaguje na tón hlasu. Jeho výchova by mala byť
mierna a zrozumiteľná, ale taktiež dôsledná.
Originálny názov plemena : English Cocker Spaniel
Krajina pôvodu : Veľká Británia
Doba vzniku : 19. storočie
Pôvodné využitie : Aportovanie drobnej zveri
Dnešné využitie : Spoločník
Priemerná dĺžka života : 13-14 rokov
Hmotnosť : 13-15 kg
Výška : 38-41 cm
História
V
dávnej histórii boli všetci španieli považovaný za jedno plemeno,
neskôr, zhruba v polovici 19. storočia, sa však začali rozdeľovať podľa
váhy. Psy, ktoré boli menšie sa začali nazývať kokermi a boli používané
k vyháňaniu slúk a bažantov, a k ich aportovaniu. Ako samostatné
plemeno bol anglický kokeršpaniel uznaný v roku 1893 a v roku 1902 bol
vytvorený jeho chovný štandard, ktorý bez väčších zmien platí dodnes. V
súčasnosti je kokeršpaniel veľmi obľúbeným plemenom a využíva sa skôr
ako spoločník do mestských bytov než ako lovec.
Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje vo viacerých varietach.
Všeobecný vzhľad
Kokeršpaniel
je robustný, športový pes. Hlava má rovnako dlhý nos ako temeno, ňufák
je hranatý. Oči sú veľké, tmavohnedé alebo tmavo orieškové, nikdy nesmú
byť svetlé, s priateľským, inteligentným výrazom. Uši sú dlhé, nasadené
nízko, a sú porastené dlhou, hodvábnou srsťou. Telo je silné, s hlbokým
hrudníkom a širokými, krátkymi bedrami. Chvost je kupírovaný, je
nasadený nízko a je nesený rovno.
Srsť a farba srsti
Priliehavá
srsť je hodvábna, stredne dlhá, na bruchu a na nohách tvorí prápory.
Farba srsti je rôzna, u jednofarebných však nie je povolená žiadna
biela, s výnimkou malého znaku na hrudi.
Povaha
Kokeršpaniel
je temperamentný pes vyrovnanej povahy, ktorý sa človeku dokáže vo
všetkých smeroch prispôsobiť. Je veľmi spoločenský, ale nie je na
človeku závislý, skôr je samostatný. Je to veľmi inteligentný, veselý a
hravý pes.
Spoločenská charakteristika
Tento
pes miluje spoločnosť ľudí, ale rád si užíva aj spoločnosť iných psov.
Je hravý a medzi ostatnými psami nebýva pôvodcom konfliktu. Taktiež
súžitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez komplikácií. Zle
vychovaný pes však môže prejaviť svoju dominantnosť tak voči cudzím
ľuďom, ako aj voči svojej ľudskej rodine.
Vzťah k deťom
Dobre
vychovaný pes si dobre rozumie s deťmi, ktoré ho tolerujú a
nezaobchádzajú s ním hrubo. Neznesie zlé zaobchádzanie, preto pri styku
s malými deťmi je nutný dohľad dospelého. K cudzím deťom väčšinou
pristupuje s nedôverou. Kokeršpaniel so sebou nenechá narábať ako s
hračkou.
Výchova
U
tohoto plemena je dôsledná a trpezlivá výchova veľmi dôležitá. Nemali
by však byť používané príliš tvrdé metódy, pes môže prestať človeku
dôverovať. Je dobre a ľahko učenlivý a inteligentný, ale niekedy býva
aj tvrdohlavý, a nikdy nebude slepo počúvať vaše príkazy. U niektorých
jedincov, zvlášť u jednofarebných, sa vyskytuje vrodená porucha
správania, ktorá sa prejavuje zvýšenou agresivitou psa ku okoliu bez
akéhokoľvek podnetu. Chovateľom sa postupom času tuto vadu podarilo
skoro úplne vykoreniť, je však vhodné pred zaobstaraním šteňaťa zistiť
si podrobnosti o jeho rodinnej anamnéze.
Držanie
Kokeršpaniel
je pes, ktorý sa ľahko prispôsobí tak životu v mestskom byte, ako aj na
vidieku. Chovaný by však mal byť vždy doma, nie je vhodné umiestniť ho
do búdy alebo do koterca, pretože nado všetko miluje prítomnosť svojho
pána.
Pracovné využitie
Kokeršpaniel
je pracovné plemeno a zachoval si lovecké schopnosti svojich predkov.
Je to dobrý sliedič, a je výborný pri dohľadávkach zveri. Väčšina
kokerov sú vynikajúci aportéri. Možno ich taktiež využiť ako
špecialistov na pachové práce, napríklad záchranárske práce či
vyhľadávanie drog.
Pohyb
Kokeršpaniel
potrebuje veľa pohybu a vzruchu, je veľmi hravý, rád aportuje. Pri
voľnom pohybe vonku je treba mať psa pod kontrolou, pretože v ňom môže
prevládnuť duch lovca, môže sa rozbehnúť za korisťou a stratiť sa.
Rovnako tak je dôležité zabezpečenie záhrady, kde sa pes voľne pohybuje.
Starostlivosť
Srsť
kokeršpaniela vyžaduje neustálu pozornosť, aby zostala krásna a zdravá.
Každodenné kartáčovanie a česanie je nevyhnutné, a je taktiež nutné
pravidelné vyšklbávanie odumretej srsti na tlapkách, ušiach, hlave a
chvoste. Strihom sa upravuje srsť na nohách, prebytočné chlpy na
tlapkách sa môžu miesto vyšklbania taktiež vystríhať. Zastrihuje sa
taktiež prečnievajúca srsť na ušiach. Občas je nutné psa vykúpať, je
dôležité použiť šampón, ktorý je určený pre umývanie psov a neodmasťuje
srsť. Kokeršpanielovi je dobré denne čistiť okolie očí, uši je potrebné
udržovať v čistote a pazúriky krátke.
pekne
(clovek, 5. 12. 2010 18:28)