Časť tretia - Koniec všetkým dopresiám, alebo Čo všetko sa môže povedať v jediný večer, keď nie si dosť trpezlivý počkať do rána
20. 2. 2008
"Vysrať vám na ráno múdrejšie večera!"
Veeeľmi neskoro večer (toho istého dňa čo v predošlej časti ;o) ), Kaiov spoločenský salónik sa poschodí
Na dvojmiestnej pohovke sa tlačili vedľa seba v rade Uruha, Aoi a Reita s vyloženou nohou, naproti nim v jednom kresle Ruki, nenápadne natlačený za Kaiom, ktorý sedel objímajúc si nohy s bradou na kolenách. Všetci sa tvárili tak akosi neurčito (alebo skôr prispato).
"Ehm..." odkašľal si Reita do ticha.
Nič. Žiadna odozva.
"Teda ten Yune je ale sprosťák, čo?" pustil do éteru Ruki. Aoi pokyvkal hlavou, ale nikoho nenapadlo niečo dodať. Zase ticho. Také trápne a ťaživé ticho.
"Nepôjdeme už spať?" nadhodil Kai.
"Nie!"
"Nespadá do úvahy!"
"Takto skoro?"
"Mne sa ešte nechce!"
Všetci sa ozvali. Potom sa poobzerali po sebe a sklapli.
"Tak nič," povedal zase Kai.
Rukiho mrzelo, že je atmosféra ako pri seppuku, vedel, že Kai je veselý a príliš hyperaktívny pre takéto gaze-depky.
"Choďte všetci doriti! Takto sme sedávali, keď nás zvozil Yune! Debil, nech do smrti jebe chcíple mačky, keď nám má robiť nálady aj po tom, čo sme sa ho zbavili!" vykríkol revolučne Ruki, že sa to chvíľu ozývalo, a zaprúc sa do Kaiových ramien sa zdvihol na kolená. Díval sa na mĺkvu trojicu.
Kai už veril tomu, že ďalšiu ubíjajúcu vlnu ticha neznesie, tak vstal, odtiahol Rukiho z kresla a hlasom plným potláčanej energie oznámil, že oni dvaja teraz idú pripraviť nápojové špecialitky pre všetkých, aby nezaspali. Reita pozrel z Kaia na Rukiho a naspäť na Kaia. Ruki sa tváril pasívne, zatiaľčo Kaiovi pri pomyslení na kuhcyňu svietili oči. Reita si len nebol istý, či kvôli jeho povestnej kuchárskej mánii, alebo kvôli špeciálnym kuchynským chvíľam s Rukim.
Len čo odišli, nadhodil tú problematiku:
"Ruki vyzerá šťastne, nie? Kaiovi teda 'nie' povedať nedokáže, ale nemyslím, že je to ten prípad čo s Yunem..."
"Máš pravdu," pridal sa Uruha, "Kai nie je taký obmedzený degenerovaný sviniar, zvrátený psychopat a puntičkár ako bol Yune," vyznelo zamýšľavo, ale s horkým podtónom tak netypickým pre neho. Reita v duchu poďakoval všetkým Buddhovým reinkarnáciám, že medzi nimi sedí Aoi, lebo jeho túžba chytiť Uruhovu ruku a ochranársky ju držať bola až na samom pokraji znesiteľnosti. Musel sa ale tváriť blbo, lebo Aoi naňho mrkol, dal si tú námahu a postavil sa pred nich ako pracovník nápravného zariadenia pred dvoch mladistných delikvetnov.
"Tak ktorý z vás mi povie, čo sa tu stalo?"
Blonďák hodil očkom po Uruhovi, ale ten s profesionalitou, ktorú uňho rozhodne nečakal (vždy si totiž myslel, že Uruha nie je moc inteligentný nato, aby dokázal na niečo myslieť a pritom to nedať na sebe vidieť ako plazma-obrazovka), pokýval hlavou akože netuší, o čom Aoi melie. Reita sa vážne zamyslel nad tým, čo vlastne všetko o Uruhovi nevie - vždy si bol taký istý všetkým, čo sa mu stalo, pretože Uruha buď všetko vykecal alebo sa tváril tak priehľadne... teraz na ňom nebolo poznať nič. Mohol predsa len nebyť až taký bezstarostný pri svojích obvyklých detinských až hlúpych problémoch, a to najhoršie pre nimi dokonale skrývať? Koho by to napadlo...
Keď znovu pocítil ten pochybný príval citov, radšej presunul svoju pozornosť späť na Aoia. Ten už pokojnejší skúšal z Uruhu vypáčiť detaily obvyklými ťahmi.
"Ruru-chan, nemôžeš ma klamať. Reita sa tvári previnilo, takže je jasné, že sa tu čosi zomlelo. Naziapal na teba? Povedal niečo škaredé? Rozkazoval ti? Je nervózny z tej nohy, vieš, a nedá sa s ním vydržať," jeden neobejdnaný spaľujúci pohľad smerom k Reitovi so skrytým posolstvom ako vesmírna sonda. Nehovoril som ti, že máš byť k nemu milý? Blonďák zažmurkal, že čím si to zaslúžil.
"Aoiii!" zatiahol Uruha ako z nejakého detinského anime a pritisol sa k oslovenému ako mačka, "Prosím, nechaj tak! Len sme sa trošku pochytili, lebo Reita mal nervy. Ale už mi povedal prepáč..."
"Tak dobre," Aoi pohladkal Uruhu po tvári tak jemnučko, že Reita zabudol na vďačnosť a všetky podobne trápne pocity, a zase proti nim vyštartoval. Aoi a Uruha vďaka svojej duchaprítomnosti zabránili ďalšiemu Reitovmu zraneniu, keď ho stihli zachytiť a predísť tak jeho šípke k zemi. Natlačili ho bezpečne do pohovky a sadli si ako predtým.
Reitova noha zaujala svoju predošlú pozíciu na vankúši na kávovom stole a jej majiteľ začal zabŕdať do Aoiho:
"A čo vy ste došli takí v nálade?"
"Ten obmedzený trkvas..." nechápavo zatočil hlavou, "Začal obťažovať Rukiho a dávať návrhy, tak ho Kai ukľudnil."
"Ako?" Reita a Uruha teraz už zaujato počúvali.
"No on ho tak celkom nekaiovsky chytil za golier," Aoi mával rukami vo vzduchu ako sa im to snažil ukázať, "zdvihol ho do vzduchu, primačkol ku stene v hale a dačo mu šepkal do ucha."
"ČO?"
"Neviem, nedalo sa to počuť. Ale poviem vám, podľa Yunovho výrazu sme mohli oslavovať, že to nebol ani jeden z nás, kto s Kaiom hodil reč s nohami vo vzduchu a chrbtom drtiacim stenu..."
"Waaau!"
"Supeer!"
"Však?" Aoi celkom natešene zatlieskal a zarehotal sa ako stredoškoláčka, "ale Yune si to zaslúžil za všetky tie jeho narážky a farbisté opisy Rukiho v situáciách, ktoré... no, ehm, chápete... dovtedy poznali len oni dvaja. A potom tie rady pre Kaia čo a ako a kde s Rukim. Bolo to nechutné! Bol som fakt rád, že nie som na ich mieste. Malý bol z toho dosť špatný, tak sme potom šli na chilli a saké, osláviť že sme ztade vypadli."
Kým Uruha mal slzy v očiach, blonďák to tak tragicky nevidel.
"Yune bol môj najlepší kamoš, ale betónový kretén, to hej. Ale o Rukiho by som sa nebál, sakra však je to Ruki. Ten ešte dostane od Kaia odškodné," pohodlnejšie sa usadil a zadíval sa do stropu, "také šťastie, že sa k nám tam v tom hoteli primotal..." ostrý šťuchanec a Reita okamžite sklapol.
Všetci trochu dosť očividne prekvapene čumeli na Kaia s Rukim. Boli naspäť v krátkom čase, s normálnym účesom a dokonca aj so sľúbenými koktailami.
"Čo sa deje?" povedali naraz a traja na pohovke prirýchlo pokrútili hlavami. Kai ale neriešil a Rukimu to tiež vyfučalo z hlavičky, pretože im začal ospevovať Kaia:
"Kai je svetový, chalani! Je taký skvelý a tak skromný! Mali ste to vidieť. Pokazil som úplne všetko, čo mi zveril a on sa vôbec nehneval..."
Ignorujú Rukiho nadšený hlások, všetci traja ako na povel mrkli ku Kaiovi obdivným pohľadom - poznali Rukiho prílišnú, otravnú a hlavne nežiaducu aktivitu, aj to ako veci pod jeho nešikovnými ručičkami končili. Ruki si zjavne ich pohľad nevysvetlil ako útok na jeho osobu, len celý nadšený a zakvačený do Kaia pokračoval v chválení, kým Kai naberal červenú farbu. Reita dal pohľadom vedieť Aoiovi a Uruhovi Ja som vám vravel, že Rukiho ani desať Yunov s blbou náladou nerozhádže na dostatočne dlho, keď tu má svojho nového miláčika!.
Kai už mal zjavne dosť informácií o sebe a tak mierne, ale nekompromisne zapchal Rukimu pusu koktailovým citrónom. Kým Ruki prskal a kašľal, Kai sa s výrazom typu akože nič pustil rozdávať koktailové poháre.
"Pite ich prosím pomaly a radšej nie cez slamku, lebo Ruki vám trochu doprial džinu..." bez ďalších vysvetľovaní si všetci vedeli predstaviť, ako Ruki odmeriava džin a podarí sa mu pritom pustiť fľašu, takže celý obsah skončí v ich drinku.
Prvý sa odvážil odpiť Uruha - a okamžite sa rozkašľal. Kai trochu previnilo pozrel na ostatných a podal mu pripravený pohár s vodou. Medzitým sa Rukimu podarilo dostať koktaiolový citrón z krku, trochu červený sa vrátil k ostatným a sadol si do kresla najďalej od Kaia, odkiaľ naňho urazene pokukoval. Kai sa (podľa Rukiho celkom drzo) začal tváriť, že to nevidí a otočil sa k pohovkovej trojici.
"Tak, o čo sme prišli?" pokýval k Uruhovi a Reitovi, "čo ste vy dneska zriešili?"
Všetci prekvapene pozreli na Uruhu, keď ten vyprskol a začal sa celkom neovládateľne chichotať. Kai sa obával, že ten džin vážne mali ešte zriediť a Reita sa zase obával, že gitaristu zaškrtí. Aoi sa rehnil s ním, aj keď si nebol celkom istý na čom. Ruki nervózne čakal, čo sa im snaží vyjadriť (zjavne niečo extrémne vtipné), čo sa mu aj (s menšími problémami) nakoniec podarilo:
"Že - čo - sme - zriešili... že - zriešili...!" a to bolo všetko, čo k tomu bol Uruha schopný povedať.
Veeeľmi neskoro večer (toho istého dňa čo v predošlej časti ;o) ), Kaiov spoločenský salónik sa poschodí
Na dvojmiestnej pohovke sa tlačili vedľa seba v rade Uruha, Aoi a Reita s vyloženou nohou, naproti nim v jednom kresle Ruki, nenápadne natlačený za Kaiom, ktorý sedel objímajúc si nohy s bradou na kolenách. Všetci sa tvárili tak akosi neurčito (alebo skôr prispato).
"Ehm..." odkašľal si Reita do ticha.
Nič. Žiadna odozva.
"Teda ten Yune je ale sprosťák, čo?" pustil do éteru Ruki. Aoi pokyvkal hlavou, ale nikoho nenapadlo niečo dodať. Zase ticho. Také trápne a ťaživé ticho.
"Nepôjdeme už spať?" nadhodil Kai.
"Nie!"
"Nespadá do úvahy!"
"Takto skoro?"
"Mne sa ešte nechce!"
Všetci sa ozvali. Potom sa poobzerali po sebe a sklapli.
"Tak nič," povedal zase Kai.
Rukiho mrzelo, že je atmosféra ako pri seppuku, vedel, že Kai je veselý a príliš hyperaktívny pre takéto gaze-depky.
"Choďte všetci doriti! Takto sme sedávali, keď nás zvozil Yune! Debil, nech do smrti jebe chcíple mačky, keď nám má robiť nálady aj po tom, čo sme sa ho zbavili!" vykríkol revolučne Ruki, že sa to chvíľu ozývalo, a zaprúc sa do Kaiových ramien sa zdvihol na kolená. Díval sa na mĺkvu trojicu.
Kai už veril tomu, že ďalšiu ubíjajúcu vlnu ticha neznesie, tak vstal, odtiahol Rukiho z kresla a hlasom plným potláčanej energie oznámil, že oni dvaja teraz idú pripraviť nápojové špecialitky pre všetkých, aby nezaspali. Reita pozrel z Kaia na Rukiho a naspäť na Kaia. Ruki sa tváril pasívne, zatiaľčo Kaiovi pri pomyslení na kuhcyňu svietili oči. Reita si len nebol istý, či kvôli jeho povestnej kuchárskej mánii, alebo kvôli špeciálnym kuchynským chvíľam s Rukim.
Len čo odišli, nadhodil tú problematiku:
"Ruki vyzerá šťastne, nie? Kaiovi teda 'nie' povedať nedokáže, ale nemyslím, že je to ten prípad čo s Yunem..."
"Máš pravdu," pridal sa Uruha, "Kai nie je taký obmedzený degenerovaný sviniar, zvrátený psychopat a puntičkár ako bol Yune," vyznelo zamýšľavo, ale s horkým podtónom tak netypickým pre neho. Reita v duchu poďakoval všetkým Buddhovým reinkarnáciám, že medzi nimi sedí Aoi, lebo jeho túžba chytiť Uruhovu ruku a ochranársky ju držať bola až na samom pokraji znesiteľnosti. Musel sa ale tváriť blbo, lebo Aoi naňho mrkol, dal si tú námahu a postavil sa pred nich ako pracovník nápravného zariadenia pred dvoch mladistných delikvetnov.
"Tak ktorý z vás mi povie, čo sa tu stalo?"
Blonďák hodil očkom po Uruhovi, ale ten s profesionalitou, ktorú uňho rozhodne nečakal (vždy si totiž myslel, že Uruha nie je moc inteligentný nato, aby dokázal na niečo myslieť a pritom to nedať na sebe vidieť ako plazma-obrazovka), pokýval hlavou akože netuší, o čom Aoi melie. Reita sa vážne zamyslel nad tým, čo vlastne všetko o Uruhovi nevie - vždy si bol taký istý všetkým, čo sa mu stalo, pretože Uruha buď všetko vykecal alebo sa tváril tak priehľadne... teraz na ňom nebolo poznať nič. Mohol predsa len nebyť až taký bezstarostný pri svojích obvyklých detinských až hlúpych problémoch, a to najhoršie pre nimi dokonale skrývať? Koho by to napadlo...
Keď znovu pocítil ten pochybný príval citov, radšej presunul svoju pozornosť späť na Aoia. Ten už pokojnejší skúšal z Uruhu vypáčiť detaily obvyklými ťahmi.
"Ruru-chan, nemôžeš ma klamať. Reita sa tvári previnilo, takže je jasné, že sa tu čosi zomlelo. Naziapal na teba? Povedal niečo škaredé? Rozkazoval ti? Je nervózny z tej nohy, vieš, a nedá sa s ním vydržať," jeden neobejdnaný spaľujúci pohľad smerom k Reitovi so skrytým posolstvom ako vesmírna sonda. Nehovoril som ti, že máš byť k nemu milý? Blonďák zažmurkal, že čím si to zaslúžil.
"Aoiii!" zatiahol Uruha ako z nejakého detinského anime a pritisol sa k oslovenému ako mačka, "Prosím, nechaj tak! Len sme sa trošku pochytili, lebo Reita mal nervy. Ale už mi povedal prepáč..."
"Tak dobre," Aoi pohladkal Uruhu po tvári tak jemnučko, že Reita zabudol na vďačnosť a všetky podobne trápne pocity, a zase proti nim vyštartoval. Aoi a Uruha vďaka svojej duchaprítomnosti zabránili ďalšiemu Reitovmu zraneniu, keď ho stihli zachytiť a predísť tak jeho šípke k zemi. Natlačili ho bezpečne do pohovky a sadli si ako predtým.
Reitova noha zaujala svoju predošlú pozíciu na vankúši na kávovom stole a jej majiteľ začal zabŕdať do Aoiho:
"A čo vy ste došli takí v nálade?"
"Ten obmedzený trkvas..." nechápavo zatočil hlavou, "Začal obťažovať Rukiho a dávať návrhy, tak ho Kai ukľudnil."
"Ako?" Reita a Uruha teraz už zaujato počúvali.
"No on ho tak celkom nekaiovsky chytil za golier," Aoi mával rukami vo vzduchu ako sa im to snažil ukázať, "zdvihol ho do vzduchu, primačkol ku stene v hale a dačo mu šepkal do ucha."
"ČO?"
"Neviem, nedalo sa to počuť. Ale poviem vám, podľa Yunovho výrazu sme mohli oslavovať, že to nebol ani jeden z nás, kto s Kaiom hodil reč s nohami vo vzduchu a chrbtom drtiacim stenu..."
"Waaau!"
"Supeer!"
"Však?" Aoi celkom natešene zatlieskal a zarehotal sa ako stredoškoláčka, "ale Yune si to zaslúžil za všetky tie jeho narážky a farbisté opisy Rukiho v situáciách, ktoré... no, ehm, chápete... dovtedy poznali len oni dvaja. A potom tie rady pre Kaia čo a ako a kde s Rukim. Bolo to nechutné! Bol som fakt rád, že nie som na ich mieste. Malý bol z toho dosť špatný, tak sme potom šli na chilli a saké, osláviť že sme ztade vypadli."
Kým Uruha mal slzy v očiach, blonďák to tak tragicky nevidel.
"Yune bol môj najlepší kamoš, ale betónový kretén, to hej. Ale o Rukiho by som sa nebál, sakra však je to Ruki. Ten ešte dostane od Kaia odškodné," pohodlnejšie sa usadil a zadíval sa do stropu, "také šťastie, že sa k nám tam v tom hoteli primotal..." ostrý šťuchanec a Reita okamžite sklapol.
Všetci trochu dosť očividne prekvapene čumeli na Kaia s Rukim. Boli naspäť v krátkom čase, s normálnym účesom a dokonca aj so sľúbenými koktailami.
"Čo sa deje?" povedali naraz a traja na pohovke prirýchlo pokrútili hlavami. Kai ale neriešil a Rukimu to tiež vyfučalo z hlavičky, pretože im začal ospevovať Kaia:
"Kai je svetový, chalani! Je taký skvelý a tak skromný! Mali ste to vidieť. Pokazil som úplne všetko, čo mi zveril a on sa vôbec nehneval..."
Ignorujú Rukiho nadšený hlások, všetci traja ako na povel mrkli ku Kaiovi obdivným pohľadom - poznali Rukiho prílišnú, otravnú a hlavne nežiaducu aktivitu, aj to ako veci pod jeho nešikovnými ručičkami končili. Ruki si zjavne ich pohľad nevysvetlil ako útok na jeho osobu, len celý nadšený a zakvačený do Kaia pokračoval v chválení, kým Kai naberal červenú farbu. Reita dal pohľadom vedieť Aoiovi a Uruhovi Ja som vám vravel, že Rukiho ani desať Yunov s blbou náladou nerozhádže na dostatočne dlho, keď tu má svojho nového miláčika!.
Kai už mal zjavne dosť informácií o sebe a tak mierne, ale nekompromisne zapchal Rukimu pusu koktailovým citrónom. Kým Ruki prskal a kašľal, Kai sa s výrazom typu akože nič pustil rozdávať koktailové poháre.
"Pite ich prosím pomaly a radšej nie cez slamku, lebo Ruki vám trochu doprial džinu..." bez ďalších vysvetľovaní si všetci vedeli predstaviť, ako Ruki odmeriava džin a podarí sa mu pritom pustiť fľašu, takže celý obsah skončí v ich drinku.
Prvý sa odvážil odpiť Uruha - a okamžite sa rozkašľal. Kai trochu previnilo pozrel na ostatných a podal mu pripravený pohár s vodou. Medzitým sa Rukimu podarilo dostať koktaiolový citrón z krku, trochu červený sa vrátil k ostatným a sadol si do kresla najďalej od Kaia, odkiaľ naňho urazene pokukoval. Kai sa (podľa Rukiho celkom drzo) začal tváriť, že to nevidí a otočil sa k pohovkovej trojici.
"Tak, o čo sme prišli?" pokýval k Uruhovi a Reitovi, "čo ste vy dneska zriešili?"
Všetci prekvapene pozreli na Uruhu, keď ten vyprskol a začal sa celkom neovládateľne chichotať. Kai sa obával, že ten džin vážne mali ešte zriediť a Reita sa zase obával, že gitaristu zaškrtí. Aoi sa rehnil s ním, aj keď si nebol celkom istý na čom. Ruki nervózne čakal, čo sa im snaží vyjadriť (zjavne niečo extrémne vtipné), čo sa mu aj (s menšími problémami) nakoniec podarilo:
"Že - čo - sme - zriešili... že - zriešili...!" a to bolo všetko, čo k tomu bol Uruha schopný povedať.
to be continued...
re:
(nela, 6. 3. 2008 18:32)