exteriér skokového kona
Exteriér skokového koňa
Zdroj: Anthony Paalman "Skokové ježdení"
Neexistuje norma týkajúca sa stavby tela dobrého športového koňa ani pravidlo, podľa ktorého je možné skokového koňa vybrať. Napriek tomu existuje niekoľko záchytných bodov, ktorými sa môžeme pri výbere skokového koňa riadiť. Nezaručia nám, že z koňa bude prvotriedny skokan, ale dávajú určitý predpoklad k tomu, aby kôň mal dosť predností.
Pri výbere skokového koňa by sme mali klásť dôraz na niekoľko hľadísk:
- vhodná stavba tela - exteriér,
- dobrá a uvoľnená mechanika pohybu,
- odvaha a chuť ku skákaniu, charakter.
Samozrejme dúfame, že nájdeme koňa, ktorý bude mať všetky tieto vlastnosti v rovnováhe, ale vždy musíme dať prednosť výkonu a charakteru pred krásnym vzhľadom.
Exteriér
Hlava
Výraz hlavy nemá s výkonom koňa nič spoločného, iba je možné
predpokladať, že veľké otvorené oči a široké čelo znamenajú
inteligenciu a chytrosť.
Veľmi dôležité je dobré nasadenie hlavy,
pretože kôň nielen pekne vyzerá, ale uľahčuje mu to výcvik. Zle
nasadená hlava so silnými žuchvami je zdrojom neustálych problémov,
pretože koňa je ťažké prijazdiť. Okrem toho hrozí zvieranie vývodov
slinných žliaz, čo vedie k ďalším problémom.
Krk
Ideálny krk skokového koňa je pekný, vznosne nesený, dlhý a dobre
nasadený. Krk a jeho nasadenie majú veľký význam, pretože skokový kôň
pomocou hlavy a krku udržuje rovnováhu. U krátkeho a silného krku je
vyvažovanie sťažené. Aby sa silný krk stal pružným, potrebuje kôň viac
drezúry.
Rovnako nieje vhodný vysoko nasadený a jelení krk,
pretože kôň vysoko drží hlavu, vystrkuje nos príliš pred seba a zle sa
udržuje pod kontrolou. Tlak zubadla pritom nepôsobí iba na spodnú
čeľusť, ale tiež na zadné stoličky, čím kôň získava tvrdú hubu.Kone s
jelením krkom majú okrem toho väčšinou vrodený mäkký chrbát, ktorý sa
pri jazdení presedláva a následkom toho sú päty príliš ďaleko od seba.
Len veľmi dlhým cieleným tréningom sa môže svalovina chrbta vyvinúť
tak, aby sa chrbát zaguľatil, pätové kĺby sa dostali viac k sebe a
dovolili lepšie podsadenie.
Kone, ktoré naopak nosia hlavu a krk príliš nízko a ich horná línia
krku a chrbta tvorí takmer priamku, sú väčšinou prestavaní, čím sú
zaťažené predné končatiny. Kone sa ťažko dostávajú do rovnováhy a preto
je potrebné usilovať sa o také osvalenie, aby váha zaťažujúca predok
bola prenesená na zadok koňa.
Kohútik
Najvyšší bod kohútiku má byť o niečo vyššie než najvyšší bod zadku. Pri
príliš vysokom kohútiku je potrebné používať dobre stavané sedlo,
pretože inak sedlo na kohútik tlačí. Príliš nízky kohútik nevytvára pre
sedlo miesto, a to sa potom ľahko pohybuje do strany.
Kohútik má
byť silne a výrazne osvalený, pri príliš mäsitom kohútiku hrozí, že sa
sedlo bude posúvať príliš dopredu. Mäsitý kohútik má väčšina mladých
koní v prvom roku výcviku. Aby sa pri posúvaní sedla neodrela koža od
podbrušníku, doporučuje sa potiahnuť ho dušou z motocyklu. Guma pri
zapotení kĺže a chráni odrené miesta. Ochrana z vlny alebo baránka sa
zaparí a dráždi kožu ešte viac.
Lopatka
Ideálna pre skokového koňa je dlhá šikmá lopatka. Príliš strmá lopatka je zvyčajne spojená so strmou sponkou a ľahko prehnutou prednou nohou. Okrem toho spôsobuje vady chodu, kôň cupká a jazdcovi sa zle sedí.
Hrudník
Hruď má byť v oblasti podbrušníka hlboká a široká, aby bol veľký priestor pre pľúca a srdce. Taktiež je potrebné všímať si klenutie rebier, ktoré nemajú vytvárať sudovitý tvar hrudníka.
Chrbát
Nemal by byť ani príliš krátky, ani príliš dlhý. Taktiež príliš rovný
chrbát je strnulý a vedie k tvrdosti huby. Proti kapriemu chrbátu
nemožno namietať, ak je vrodenou vadou. Ale ak je dôsledkom
pretrénovania v mladosti, je kôň nepoužiteľný a je možné ho vyliečiť
len dlhou pracovnou prestávkou. Kone s vrodeným kaprím chrbtom majú
spočiatku ťažkosti, ale systematickou prácou sa z nich väčšinou stávajú
kone zvlášť silné, pretože majú od prírody viac podsadený zadok.
Bedrá majú byť dobre osvalené, široké a silné.
Zadok
Zadok má byť dlhý a široký, so silnými bedrovými kĺbmi a dobre nasadeným chvostom.
Nohy
Končatinám je potrebné venovať zvláštnu pozornosť, pretože pri skokovom
športe musia vydržať veľké zaťaženie. Je potrebné dbať na to, aby mal
kôň všetky štyri nohy zdravé a silné, so silnou a plochou strelkou,
krátku a silnú holeň a suché šľachy.
Obzvlášť je treba všímať si
pätové kĺby, pretože majú pri skákaní funkciu pružiny. Mali by byť
nízko nasadené a silné. Nevhodné sú tiež kone so sudovitým postojom,
pretože pri pohybe vytáčajú päty vonku, čo spôsobuje otáčanie kopyta
pred odrazom. Taký kôň sa zle odráža prednými končatinami od zeme a
zvlášť na kolmých prekážkach zhadzuje predkom.
Sponkový kĺb má mať silný a stredne dlhú, šikmú sponku. Vtedy má kôň
dostatočnú pružnosť v pohybe i pri doskoku za prekážkou. Príliš dlhé
sponky sú slabé, príliš krátke sponky sú strmé a nedostatočne pružné.
Kopytá musia byť zdravé a v poriadku.
Chody
Na chody koňa by sme sa mali obzvlášť zamerať, lebo ani o dobre
stavanom koni nemožno jednoduch povedať, že má zároveň i dobré chody.
Zásadnesa nemožno pri posudzovaní riadiť prvým dojmom, pretože by sme
mohli potom zažiť veľké prekvapenie. Aby sme si urobili jasný obraz o
prirodzenom pohybu koňa, necháme si ho predviesť najprv vo voľnosti
alebo aspoň na ruke, a to jak koňa už jazdeného, tak i nejazdeného. Kôň
pritom nesmie byť poháňaný bičom.
Krok má byť uvoľnený,
priestorný a stopa zadného kopyta by mala ďaleko presahovať stopu
predného kopyta. Klus má byť kmihuplný, pružný, s ľahkým vznosom a bez
ťahania kopýt po zemi. Cval je pre skokového koňa chodom základným. Má
cválať svižne dopredu v prirodzenej rovnováhe i potom, čo zvýši
rýchlosť, a nemá posúvať ťažisko dopredu.
Remontu posudzujeme len vo voľnosti, jazdenéhokoňa si necháme predviesť
i pod jazdcom, a ak je to možné, vyskúšame si ho aj sami.