Poradňa
by Eli (sprostredkuváva Dameniqua)
Ahoj Poradňa!
Mám 17 rokov, chodím rok so svojim o päť rokov starším priateľom, milujem ho, ale občas mám pocit, že ho nenávidím.
Veľmi ma obmedzuje. Napríklad nemôžem chodiť na diskotéky, lebo sa bojí, že ho podvediem alebo keď chcem ísť na brigádu si zarobiť, tak mi to nechce dovoliť, že vraj sa o mňa postará on. Zato som mu síce vďačná, ale aj tak sa mi nepáči, ako ma obmedzuje. Keď ide on von, musím ísť aj ja, lebo že vraj sa bezo mňa nevie zabaviť. Teraz mi povedal, že v auguste pôjdeme spolu s jeho mamou na chatu, ale moja mama nesúhlasí. Keď som mu to povedala, povedal, že aj tak pôjdeme. Vždy keď s niečím nesúhlasím, povie, že som sebec a že myslím iba na seba a potom sa na mňa nahnevá...
Ja ho mám naozaj veľmi rada a je pravda, že mi finančne veľmi pomáha ako študentke, ale mrzí ma, že ma takto obmedzuje a že mi aj nejaké veci vyčíta. Prosím, poraďte mi, aký máte na to názor. Ďakujem. (17 ročná)
Ahoj 17 ročná,
Ak by som sa mala vyjadriť k Tvojmu vzťahu s priateľom, tak môj názor je taký, že váš vzťah funguje na princípe „niečo za niečo“. Z Tvojich slov mám totiž pocit, že sa pri ňom cítiš neslobodná, neotvorená a bojíš sa povedať nahlas čokoľvek, len aby sa Tvoj priateľ nenahneval.
Tvoj priateľ Ti dáva peniaze, ale vyžaduje za ne poslušnosť, vďačnosť, chce rozhodovať o Tebe a pri tom si neuvedomuje, že si ešte len mladé dievča – stredoškoláčka, máš vlastný svet, vlastných priateľov. Ignoruje Tvoje prežívanie, chce, aby si žila podľa jeho predstáv. On rozhodol, kam pôjdete cez leto, on rozhodol, že nepôjdeš na brigádu, on rozhodol, že bez neho nemôžeš chodiť na diskotéky. Takže ty máš síce peniaze. Ktoré sú momentálne pre Teba bezpochybne dôležité, no nemáš slobodu. Si mladá, máš vlastných rodičov, vlastné záujmy a takto mám dojem, že žiješ v zbytočnom napätí.
Vrátim sa k augustu, lebo to je niečo, čo ťa ešte len čaká. Čiže: Píšeš, že Tvoj priateľ chce ísť v auguste na chatu, Tvoja mama celkom pochopiteľne ( nie si plnoletá, bojí sa o Teba...) Ťa nechce pustiť. Ale... Čo chceš ty? Aká by bola Tvoja slobodná odpoveď? Chceš s ním vôbec niekam ísť? Chceš s ním stráviť svoj čas prázdnin? Cítiš sa nato? Skús si sama a pravdivo odpovedať na tieto otázky...
A zapamätaj si, keď sa budeš v budúcnosti rozhodovať, čo chceš robiť, kam chceš ísť a s kým, rozhoduj sa za seba, za to, čo chceš TY. Podľa mňa, láska nemá podmienky, nevyžaduje vďačnosť, neobchoduje, nepozná žiadne „Milujem Ťa, ale...“.
(Eli)
Ahoj Poradňa!
Mám jeden problém – so školou. Správanie tam mám veľmi dobré, učím sa tak stredne, ale mám problém s dochádzkou. To tu ale nechcem rozoberať.
Chcem sa opýtať. Kvôli tomu problému ma učiteľka poslala k psychologičke alebo psychiatričke, neviem teraz ktorá je to z týchto možností. No ale ja neviem, čo sa ma budú pýtať, neviem, čo mám robiť, keď tam prídem, neviem vôbec nič. Prosím, poradíte mi, ako to všetko bude prebiehať? Ďakujem dopredu za radu. (13 ročná)
Ahoj 13 ročná,
Predpokladám, že navštíviš psychologičku, nie psychiatričku. A ako to na takej návšteve vyzerá? Myslím si, že predovšetkým je dôležité, aby si s touto návštevou súhlasila Ty, lebo ak tam pôjdeš len preto, že Ťa tam poslala učiteľka, poprípade rodičia, tak táto návšteva psychológa by nemala význam.
To, ako bude psychologička postupovať, čo sa ťa bude pýtať – neviem. Totiž nepoznám psychologičku, ku ktorej pôjdeš a každá má iné prostriedky, ktoré počas stretnutí s klientmi používa. Ale v každom prípade, vaše stretnutie začne rozhovorom, aký je dôvod Tvojej návštevy. Tiež sa priprav nato, že stretnutí s ňou budeš mať pravdepodobne viac.
Čo sa týka tvojho správania, myslím si, že bude fajn, ak budeš sama sebou. Správaj sa prirodzene, nepripravuj si žiaden scenár. Bude totiž dôležité, ako si spolu „sadnete“, tak ako je to aj v bežnom živote s inými ľuďmi. Podľa toho si okolo seba vytvárame priateľstvá alebo sa s ľuďmi rozchádzame...
Najradšej by som Ti povedala, že sa tejto návštevy nemusíš báť, ale opak je pravdou. Dôvod Tvojho strachu nepoznám, ale dúfam, že spolu so psychologičkou prídete na „koreň“ veci.
(Eli)
Ahoj milá poradňa!
Mám jeden problém. Veľmi sa mi páči jeden obľúbený chlapec. Ale on si ma vôbec nevšíma! Neviem, ako by som mala upútať jeho pozornosť.
Keď sa mu prihovorím, neviem o čom sa mám s ním rozprávať. Ale popri tom som do neho naozaj "zbláznená"!!! Raz som mu aj napísala SMS, načo mi aj odpísal, ale potom už viackrát nie. Veľmi ma to mrzelo a už neviem, čo by som mohla robiť. Prosím ťa poraď... Ďakujem.
Mimuš
Ahoj Mimuš,
Tvoj list, naozaj zaváňal zamilovanosťou po "obľúbenom chlapcovi". Ihneď, ako som si prečítala toto slovné spojenie, ma napadla celá rada otázok: Ako sa prejavuje, že je obľúbený? Uvedomuje si to ten chlapec, že je obľúbený? Nie je vďaka tomu viac sebavedomý? A teda menej prístupný... Keď si na tieto otázky skúsiš zodpovedať a aj tak prídeš k záveru, že Ti stojí zato o neho bojovať, potom s tým môžeš niečo robiť. V prvom rade, by si sa mala skúsiť menej sústrediť nato, aký je dokonalý. Sama píšeš, že si do neho fakt zbláznená. Ak nám na niekom príliš záleží a je to všetko v počiatkoch, je to pre nás zväzujúce a nevieme byť "svoji"... To znamená, že sa nechováme tak, ako inokedy je u nás zvykom a správame sa viac kŕčovito. Skús sa teda trochu uvoľniť, nemyslieť nato, že práve ON je niekto viac. Predsa... Je to len človek, tak ako ty, či Tvoja mama alebo kamarátka. Keď si toto uvedomíš, pôjde všetko ľahšie.
Pýtaš sa, ako ho máš zaujať. Moja rada znie, rozprávaj sa s ním, pochváľ ho za niečo, prejav mu, že v niečom čo robí, sa Ti páči..., ale nepredvádzaj sa. A o čom sa zhovárať? To musíš vedieť ty. Len ty vieš aký je. Nik, kto ho nepozná osobne, to nemôže vedieť lepšie. Ale odporúčala by som Ti, začať sa baviť o bežných veciach, o tom čo má rád a čo máš rada ty. O záujmoch, škole a podobne. Som presvedčená, že ak sa uvoľníš a nebudeš tlačiť "na pílu", mala by si s ním bez problémov aspoň nadviazať kontakt a tak vyzistiť, či sa k sebe viac hodíte. Prajem Ti veľa šťastia :-).
(Eli)