Howard Phillips Lovecraft
Howard Phillips Lovecraft
20.august 1890 - 15.marec 1937
Co ve věčnosti leží, mrtvé není,
v záhadě věků i smrt se ve smrt změní.
"Najstaršou a najsilnejšou ľudskou emóciou je strach. A najstarším a
najsilnejším druhom strachu je strach z neznámeho," tvrdil človek, ktorý v
strachu prežil celý svoj život. Vďaka bezútešnosti jeho existencie však mohi
vzniknúť vynikajúce stršidelné príbehy. Vďaka tomu je H. P. L. považovaný za
otca moderného hororu.
Ak mal niekto naozaj dobrý dôvod stať sa majstrom hrôžy, bol to jednoznačne
Howard Philips Lovecraft. Vlastne, mal niekoľko dobrých dôvodov. V skutočnom
živote obklopený iba šialenstvom, nešťastím a smrťou, zvolil si existenciu v
temnom svete fantázie.
Howard Philips Lovecraft sa narodil 20. augusta 1890 v americkom meste
Providence. Zrodenie však bolo asi jedinou svetlou chvíľkou jeho života. Pri
jeho kolíske totiž zrejme stála povestná trinásta sudička, ktorá mu do vienka
nadelila iba nešťastie. Začalo sa to, už keď mal tri roky. Jeho otec, ktorý
robil obchodného cestujúceho, Windfield Scott Lovecraft, utrpel v jednom z chicagských
hotelov ťažký nervový záchvat. Domov do Providence ho priviezli vo zvieracej
kazajke. Umiestnili ho v ústave pre chorobomyseľných, kde o päť rokov neskôr
zomrel. Údajne na následky syfilisu. Malý H. P. obklopený psychicky narušenou
matkou Sarah Susan Philips Lovecraftovou a čudáckym starým otcom, ktorého
fascinovalo všetko tajuplné, záhadné a nadprirodzené, trávil detstvo v tmavých
zákutiach strašidelného viktriánskeho domu, kde sa pri svetle siečok podrobne
zoznamoval s rozsiahlou knižnicou. Vďaka tomu už ako dvojročný recitoval
poéziu, o rok neskôr sa naučil čítať a ako šesťročný aj písať. Kým dovŕšil
školský vek, mal už dôkladne preštudovanú arabskú a grécku mytológiu, ale aj
strašidelné gotické romány.
V roku 1904 však starý otec zomrel a rodina musela v dôsledku finančnej tiesne
predať svoje honosné sídlo. Stratu rodného domu najhoršie znášal H. P. Zničený
sa dokonca pokúsil o samovraždu. Nervovo sa zrútil, a to bol dôvod, prečo
nedokončil strednú školu. Čoraz väčšmi sa utavieral do seba a málokedy sa
odvážil vyjsť von. Dlhé, bezútešné dni tráil čítaním a písaním. V tom čase jeho
zviazanosť s matkou prerástla do nezravého vzťahu lásky a nenávisti. Matka,
ktorá doposiaľ neperkonala traumu z manželovej smrti, z nej obviňvoala práve
svojho syna. Často ho verbálne i psychicky napádala a v zápätí to ľutovala. V
roku 1919 sa však, podobne ako jej manžel, psychicky zrútila, a rovnako ako on
skončila v ústave, kde o dva roky neskôr zomrela. H. P. bol z jej smrti
otrasený. Našťastie, práve v tom čase sa zoznámil s druhou najdôležitejšou
ženou svojho života módnou návrhárkou klobúkov a amatérskou spisovateľkou
Soniou H. Greenovou. Táto o sedem rokov staršia vdova s ruskými koreňmi, podľa
slov Lovecraftových priateľov zlá a despotická, ho tak opantala, že ju požiadal
o ruku. Donútila ho dokonca opustiť Providence a presťahovať sa do new Yorku,
kde mala obchod. No atmosféra nešťastia, ktorá Lovecrafta celý život
obklopovala, sa ešte neskončila. Manželstvo bolo od začiatku akoby prekliate.
Sonin obchod zbankrotoval a ona čoskoro vážne ochorela. H. P. nebol schopný
nájsť si zamestnanie a písaním duchárskych príbehov rodinu nevedel uživiť.
Navyše, zistil, že New York má negatívny vplyv na jeho náturu, a začal trpieť
ťažkými depresiami. Po dvoch rokoch sa manželia rozišli a v roku 1929
nasledoval oficiálny rozvod.
Útechu našiel v písaní. Fascinácia tajomnom a nadprirodzeným, ktorá v ňom
driemala celý život, sa naplno prejavila práve počas jeho nešťastného
manželstva a krátko po rozvode. Vtedy vznikli jeho najlepšie diela, ako
napríklad Prípad Charlesa Dextera, Farba z vesmíru, no najmä Volanie Cthulhu,
na základe ktorého vznikol celý mýtus. "Všetky moje poviedky, ču už majú,
alebo nemajú súvislosť, sú založené na základnom mýte, podľa ktorého tento svet
kedysi obývala iná rasa, ale pre experimentovanie s čiernou mágiou bola
vyhostená. Žije však ďalej kdesi vonku a vždy je pripravená prevziať Zem do
svojho vlastníctva." Mýtus Cthulhu sa odvíja práve z toho tvrdenia a
označuje súbor dvanástich najlepších poviedok, ktoré tvoria čosi ako súvislú
mytológiu. Patrí sem aj kniha Necronomicon (Kniha mŕtvych mien), ktorej
autorstvo H. P. pripisuje arabskému poetovi Abdulovi Alhazredovi. Ten sa údajne
po dokončení knezy zbláznil. mnoho ľudí dodnes verí, že ide o skutočnú knihu zla.
Aj toto dielo sa však preslávilo až po autorovej smrti. Hoci počas svojho
života vytvoril takmer 80 poviedok a noviel a tri krátke romány, väčšina jeho
príspekov skončila v brakovom magazíne Weird Tales. Počas jeho života vyšla iba
jediná kniha Tieň nad Innsmouthorn. Ani H. P. nebol presvedčený o geniálnosti
svojich diel: "Som amatér a brakár a nie je veľká nádej, že sa to niekedy
zlepší." A mal pravdu, nezlepšilo sa to. Posledných desať rokov tvoril H.
P. už iba do zásuvky. V dôsledku toho trpel veľkou biedou. K tomu všetkému sa
pridužili aj kruté bolesti vnútorných orgánov, ktoré pripisoval chrípke.
"Chrípka" však v skutočnosti bola rakovinou hrubého čreva, na ktorú v
agónii po päťdňovom pobyte v nemocnici 15. marca 1937 zomrel. Zmrel neuznaný a
zabudnutý. A hoci ani teraz, šesťdesiat rokov po jeho smrti, sa rady jeho
fanúšikov nerátajú na státisíce, každý, kto nájde silu a odvahu prehrýzť sa
jeho detailnými opismi koncentrovanej hrôzy, možno aspoň na chvíľu uvidí svet
očami tohto nešťastného génia.