16. storočie
Roku 1521 sa rozpadla Kalmarská únia a švédskym kráľom sa stal Gustav Vasa, ktorý zreformoval švédsku cirkev a rozsiahlymi reformami prešla aj štátna správa. Väčšie právomoci boli dané miestnym komunitám, čo malo za následok vyberanie vyšších daní.
- r. 1 527: Protestantská reformácia vo Švédsku.
- r. 1 550: Založené Helsinky Gustavom Vasom, ale dve storočia zostali iba väčšou rybárskou osadou.
- r. 1 551: Mikael Olai Agricola, biskup v Turku, preložil do fínčiny Nový Zákon.
Kráľ Gustav Vasa zomrel v roku 1560 a jeho korunu prevzali postupne jeho traja synovia. Za vlády kráľa Erika XIV. začala éra rozširovania kráľovstva. Švédsko v roku 1561 prevzalo Tallinn. Nasledovalo obdobie vojen, ktoré trvalo celých 160 rokov. V prvej fáze Švédsko bojovalo o Estónsko, Livónsko (Lotyšsko) s Dánskom, Poľskom a Ruskom. Obyčajní Fíni v týchto časoch trpeli pod nájazdmi, vysokými daňami a zločinmi vojakov. Udalosti vyvrcholili v roku 1596 povstaním, tzv. palicovou vojnou, ktorá bola krvavo potlačená.
Dôležitou súčasťou histórie Fínska v 16. storočí je zväčšovanie oblastí obývaných roľníkmi. Koruna podporovala poľnohospodárov z provincie Savo, aby sa usadili v rozľahlých divočinách stredného Fínska. Tak sa aj stalo a pôvodní obyvatelia Laponci museli často odísť. Niektoré obsadené územia si ale nárokovali aj karelskí lovci. V 80. rokoch 16. storočia v niektorých oblastiach šarvátky prerástli do krvavej partizánskej vojny medzi fínskymi osadníkmi a Karelcami.
17. storočie
Medzi rokmi 1 617 a 1 632 vládol vo Švédsku kráľ Gustáv II. Adolf, ktorého reformy zmenili švédsku armádu zo sedliackej domobrany na efektívny vojnový stroj, pravdepodobne najlepší v Európe. Livónsko už bolo dobyté a po uzatvorení Stolbovskej zmluvy pripadli Švédsku aj niektoré časti vnútorne nejednotného Ruska. Švédsko sa rozhodlo zasiahnuť do veľkých bojov medzi nemeckými protestantmi a katolíkmi. V roku 1 630 švédska a fínska armáda vpochodovala do strednej Európy.
V rokoch 1630-48 Fíni bojovali v tridsaťročnej vojne. Fínska ľahká jazda svojou bojovnosťou a krutosťou šírila medzi katolíckymi vojskami strach. So švédskym vojskom vtrhli Fíni aj do Čiech. Po Vestfálskom mieri roku 1 648 sa Švédsko zaradilo medzi európske veľmoci. Už počas vojny kráľ urobil vo Fínsku dôležité reformy.
- V rokoch 1637-40 a 1648-54 sa fínskym guvernérom stal gróf Per Brahe. Pod jeho vedením sa krajina rozvíjala. Zakladali sa napríklad nové mestá.
- Roku 1640 bola v Turku na návrh guvernéra založená prvá univerzita vo Fínsku, Academia Aboënsis. Pretože ju založila kráľovná Kristína Švédska, hovorí sa, že je to jediná univerzita v Európe, ktorú založila žena.
- V roku 1642 bola vo fínčine vydaná celá Biblia.
Pokračujúce vojny, vysoké dane a studené podnebie zmenilo fínskym roľníkom skvelé švédske časy na ponurú dobu. V rokoch 1655 až 1660 zúrili nové vojny, ktoré priniesli fínskych vojakov na bojiská v Livónsku, Poľsku a Dánsku. V roku 1676 sa Švédsko zmenilo na absolútnu monarchiu.
Zo stredného a východného Fínska sa vyvážalo veľké množstvo dechtu, ktorý európske armády používali pri udržiavaní svojich lodí. Podľa niektorých teórií tu začínajúci kapitalizmus priniesol ku koncu 17. storočia do kraja hony na čarodejnice. Ľudia vďaka prosperite viac očakávali od budúcnosti, a keď sa ich želania neuskutočňovali, rýchlo za to vinili čarodejnice. Bol to tiež dôsledok viery luteránov, ktorá bola do Fínska prinesená z Nemecka. Z náboženského pohľadu bolo 17. storočie érou veľmi prísneho ortodoxného protestantizmu.
V rokoch 1697 až 1699 zasiahol Fínsko hladomor, ktorý zabil okolo 30 % populácie. Hneď na to začala severná vojna (1700 - 1721).
Dejiny Fínska (2/4) << Dejiny Fínska (3/4) >> Dejiny Fínska (4/4)