Ján Michálek, Spomienkové rozprávanie s historickou tematikou
Univerzita Komenského v Bratislave
Filozofická fakulta
Katedra etnológie a kultúrnej antropológie
JÁN MICHÁLEK
SPOMIENKOVÉ ROZPRÁVANIE S HISTORICKOU TEMATIKOU
(seminárna práca)
Predmet: Osobnosti folkloristiky
Školský rok: 2006/2007
Ján Michálek je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov, ktorý sa zaoberá s problematikou ľudovej prózy, najmä historickými podaniami. O tomto svedčí aj jeho publikácia Spomienkové rozprávanie s historickou tematikou, ktorá má za cieľ poukázať a hodnotiť spomienkové rozprávania a rozprávania zo života s tematikou prvej a druhej svetovej vojny, získané na západnom Slovensku v podjavorinsko – podbradlanskom kraji (Stará Turá, Myjava, Brezová pod Bradlom a ich okolie). V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim podať prehľadnejší obraz o jednotlivých kapitolách už vyššie spomenutej publikácie.
V úvodnej kapitole nám autor rozoberá jednotlivé pokusy o výskum historickej tematiky v podjavorinsko – podbradlanskom kraji, no zároveň konštatuje, že prvým systematickým výskumom historickej tematiky v ústnom prozaickom podaní je až ich výskum, uskutočnení v rokoch 1962 – 1963. V rámci príprav na výskum naštudovali socionálnu – kultúrnu minulosť tohto kraja a dôkladne sa oboznámili s terénom a stavom historickej rozprávačskej tradície. Pri štúdiu spomienkového rozprávania využili všetky prístupné výsledky bádania v tejto oblasti. Keďže štúdium ústneho podania s historickou tematikou vôbec vyžaduje si poukázať aspoň v základných črtách aj na historický rámec príslušných udalostí, z tohto dôvodu na niektorých miestach uvádzajú príslušné poznámky tohto charakteru.
V nasledujúcej kapitole sa autor venuje niektorým problémom štúdia ľudovej slovesnosti. Zdôrazňuje tu problém zotrvačnosti na štúdiu klasických foriem národopisných javov a ako východisko tu presadzuje skúmanie súčasných zmien (nové formy a prejavy) v ľudovej kultúre. S týmto súvisí aj potreba odstúpenia od starých metód a rozpracovanie nových vedeckých metód v zbieraní folklórneho materiálu, aby bolo možné podať spoľahlivý obraz o existencii folklóru v súčasných podmienkach. J. Michálek o tejto nevyhnutnosti nasledovne píše: „Pre dnešnú folkloristiku je nevyhnutné vypracovať si také metódy výskumu, ktorými možno získať veľké množstvo spoľahlivých údajov o životnosti konkrétneho folklórneho javu, žánru i o jeho funkcii v súčasnom diferencovanom prostredí.“ (Michálek, 1971: 24)
Predtým, ako by som predstavila jednotlivé historické námety v ústnej tradícii podjavorinsko – podbradlanského ľudu, je potrebné spomenúť všetky tie okolnosti súvisiace so spôsobom života obyvateľstva tohto kraja, ktoré mali značný vplyv na ľudovú tradíciu, na jej vývin i udržiavanie. Jedným z dôležitých faktorov bol konzervatívny spôsob života súvisiaci s rozptýlením kopaničiarskym osídlením a druhým bolo značné vysťahovalectvo vyplývajúce z ťažkých životných pomerov. Podjavorinsko- podbradlanský kraj je pomerne kompaktnou evanjelickou oblasťou, čo malo tiež vplyv na uchovávanie historických tradícií, predovšetkým husitskej a exulantskej.
Pokiaľ ide o historickú tematiku, medzi najstaršie tematické vrstvy možno nepochybne zaradiť fragmenty podaní s husitskými námetmi, ktoré sa sústreďujú do troch skupín. Do prvej skupiny patria rozprávačské údaje o husitskom pôvode obyvateľstva, resp. časti obyvateľstva jednotlivých obcí kraja; do druhej údaje o husitskom pôvode niektorých kostolov a nakoniec v oblastiach Starej Turej je to rozprávanie o chytení vodcu bratríckej skupiny Švehlu. Kým údaje o husitskom pôvode obyvateľstva a niektorých kostolov historická veda odmieta, tak skutočnosť o chytení Švehlu dokazuje doklad o obdarení privilegovanou listinou s Matejom Korvínom tých, ktorí Švehlu chytili. Treba pripomenúť, že znenie ľudovej tradície sa nemusí vždy úplne zhodovať s historickou skutočnosťou, ktorá stojí v jej centre. Čo sa týka rozprávaní súvisiacich s chytením Švehlu sa najčastejšie vyskytovali tieto motívy: „1.) Švehlu chytili, keď sa vypytoval na cestu cez hory na Moravu, kde nepoznal prechody, čím sa stal podozrivým; 2.) chytili ho tak, že pri odpočinku v horách zaspal a tam ho našli; 3.) poznali ho ženy, ktoré prali na potoku, keď prechádzal cez dedinu, spoznali v ňom vojenského veliteľa, čím upútal ich pozornosť; 4.) stal sa podozrivým tým, že jeho kôň mal opačne pribité podkovy a v čerstvom snehu ukazoval opačný smer schôdze, čím mal pomýliť svojich prenasledovateľov.“ (Michálek, 1971: 39)
Ďalší významný okruh látok s historickou tematikou tvoria námety o nájazdoch Turkov a protitureckom boji. V rámci historických udalostí, okrem nájazdov Turkov do podjavorinsko – podbradlasnkého kraja, treba pripomenúť aj ďalší vážny moment, a to ich usídľovanie v tejto oblasti v druhej pol. 16.str. Bezprostredným výsledkom tureckého susedstva bolo aj postupné vyľudňovanie pohraničných oblastí. Do tohto obdobia spadá i začiatok kopaničiarskej kolonizácie na Myjave, v trenčianskej oblasti a v niektorých oblastiach stredného SR, ktorá práve súvisí s útekmi poddaných zo slovensko-tureckého pohraničia. Táto skutočnosť sa výrazne prejavuje aj v ústnej tradícii, kde pozornosť sa sústreďuje na osud jednotlivca a jadrom tejto tradície je citová alebo rodinná dráma. Značne rozšírený je v tomto kraji aj motív o dieťati, ktoré Turek preklal šabľou, ďalej je to strašný obraz o osude chytenej ženy, ktorú Turek uviazal za vlasy koňovi o chvost a vliekol ju tak dlho, kým nezomrela. V podaniach s tureckou tematikou si ďaleko najvyspelejšiu podobu zachovala látka povesti o zajatom synovi - janičiarovi. Táto látka je vo folklóre známa, námetom i formálnym spracovaním patrí medzi medzinárodné tradície. Na Slovensku sa látka o zajatom synovi - janičiarovi stala v básnickom spracovaní veľmi známa najmä od roku 1868, keď vyšlo prvé vydanie spevov Sama Chalupku a medzi nimi aj báseň Turčín Poničan, ktorú napísal podľa predlohy z ľudového prostredia. V takomto zmysle Chalupkovo literárne spracovanie malo vplyv na udržiavanie folklórnej látky o zajatom synovi – janičiarovi v ľudovom prostredí.
V ústnom podaní podjavorinsko - podbradlanského ľudu sa vyskytujú ďalej:
- námety zbojnícke – najčastejšie spomínaným zbojníkom je postava Hrajnohu, ktorý tu zbojníčil a zdržiaval sa najmä v okolí Bielej hory;
- námety súvisiace s udalosťami revolučných rokov 1848 – 1849 – v rámci ktorých vyrastala postava Hurbana, ako vynikajúceho agitátora, schopného očariť ľudové masy;
- námety s vysťahovaleckou tematikou.
Spomienkové rozprávania o svetových vojnách zachytávajú v podstate priebeh vojny od vzniku až po jej skončenie. Najčastejšie sa v nich zdôrazňujú sociálne momenty, dosah vojnových udalostí na život prostého človeka. V rámci prvej svetovej vojny najbohatšiu skupinu tvoria rozličné príbehy z frontového života. Lokalizované sú na viaceré fronty I. svetovej vojny, najčastejšie však na taliansky a ruský. V príbehoch dominuje spomienka na silný osobný zážitok z frontových udalostí a smeruje k hrdinskému podaniu, ktorého stupeň takejto náplne do značnej miery určuje už samotná predloha, predovšetkým však sám rozprávač. „Zima, voda, dážď, hlad na jednej strane, dlhotrvajúce boje, zranenia, smrť kamaráta, hazardovanie so životmi prostých vojakov a s tým všetkým súvisiace, neraz až neskutočne znejúce detaily zážitkov na strane druhej, to sú najčastejšie motívy rozprávania z frontov prvej svetovej vojny.“ (Michálek, 1971: 61) Ďalšiu výraznú skupinu v rámci I. svetovej vojny tvoria príbehy, viažuce sa k severotalianskej rieke Piave.
Medzi hnutiami odporu počas II. svetovej vojny vynikali predovšetkým partizánske oddiely. „Tematika partizánskych bojov v ústnom podaní vytvára obraz zodpovedajúci priebehu udalostí, ale tak, že sa sústreďuje do niekoľkých okruhov. Odvaha bojovníka - partizána, odhodlanie, vynaliezavosť a vtip pri riešení ťažkých situácií, vysoké ohodnotenie akejkoľvek pomoci, poskytnutej ľudom v nebezpečenstve a odsúdenie udavačov a zradcov, morálne hodnoty prostého človeka z ľudu, to sú myšlienky, ktoré najčastejšie stoja v centre príbehu rozprávača.“ (Michálek, 1971: 72) Tematicky do popredia spomienkového rozprávania s príbehmi partizánskych bojov vystupujú najmä tri celky: 1.) o postave plukovníka Dibrova; 2.) o kapitánovi Milošovi Uhrovi; 3.) o udalostiach, súvisiacich s najväčšou partizánskou bitkou pod Javorinou, v Cetuni. Okrem toho je potrebné brať do úvahy v prípade tematiky o národnooslobodzovacom boji ľudu počas II. svetovej vojny, aj značnú tematickú šírku tohto materiálu. Začleňujú sa sem aj rozprávania o zachytávaní utečencov a ich ukrývaní už dávno pred vypuknutím Povstania, príbehy o preletoch anglicko-amerických leteckých zväzov ponad toto územie a k udalostiam s tým súvisiacim, spomienky na príhody z partizánskeho života, spomienky na represívne opatrenia (domové prehliadky, kontroly, razie) Nemcov, atď.
Autor publikácie v rámci poslednej kapitoly – O folklórnej hodnote spomienkového rozprávania – sa venuje problematike:
- pojmového označenia materiálu;
- významu tvorcu – jednotlivca;
- tematického členenia rozprávania zo života a spomienkového rozprávania;
- vzťahu rozprávača a kolektívu;
- rozsahu záznamov spomienkového rozprávania;
- otázkam štýlu a formy spomienkového rozprávania atď.
V rámci týchto vymenovaných problémov väčšiu pozornosť chcem venovať pojmovému označeniu materiálu. J. Michálek za jednoznačne najvyhovujúcejší považuje termín „rozprávanie zo života“, pretože veľmi dobre vystihuje stupeň vzťahu ku skutočnosti a najlepšie vyjadruje aj stupeň začlenenia konkrétneho podania do ústneho procesu. Z tohto vyplývajúc navrhuje, aby sa pod termínom rozprávanie zo života rozumeli také podania, ktorých predmetom je rozprávačov osobný zážitok, ním prežitá udalosť a nakoniec pod termínom spomienkové rozprávanie rozumeli také podania, ktoré „nie sú už bezprostredným zážitkom rozprávača, ale rozprávač v nich spomína, uvádza to, čo on už len počul od svojho otca, príslušníka staršej generácie, resp. svojho súčasníka, ktorý prípadne bol, ale tiež už nemusel byť v priamom vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom konkrétneho rozprávania.“ (Michálek, 1971: 106) V súlade s O. Sirovátkom ďalej navrhuje, aby okrem pojmov rozprávanie zo života a spomienkové rozprávanie prevzali a ustálili ako jednotný spoločný pojem cudzí termín memorát, resp. memorabile.
Publikácia sa končí s výberom materiálu z výskumu spomienkového rozprávania s historickou tematikou a tematikou I. a II. svetovej vojny v podjavorinsko – podbradlanskej oblasti. Pri každom zázname sa uvádzajú príslušné údaje o rozprávačovi a mieste zápisu, meno zberateľa a nakoniec čas a spôsob záznamu.
Kniha Spomienkové rozprávanie s historickou tematikou vo všetkých súvislostiach vyčerpáva tento žáner ľudovej prózy a podáva nám ucelený obraz od prvotných záujmov o túto problematiku až po čias a pôsobenie samotného autora, Jána Michálka.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
MICHÁLEK, J.: Spomienkové rozprávanie s historickou tematikou. Bratislava: SAV 1971,
216 s.
Komentáře
Přehled komentářů
Zareagujem, aj keď práca nie je moja: je to referát a písala to študentka, ktorej materinský jazyk nebol slovenčina. Avšak dovolím si podotknúť, keďže ju osobne poznám, že to bola študentka veľmi dôsledná a precízna. Asi polovica príspevkov na stránke sú študentské referáty a výpisky od rôznych študentov.
Zvláštna práca???!!!
(Anonym, 24. 2. 2012 11:53)Táto Vaša práca je obvsvlášt zvláštna.??!!
kk
(kk, 24. 2. 2012 15:17)