Jdi na obsah Jdi na menu

Ach. Povzdych. A hneď na začiatku.
Viem, niektorí sa pousmejú, ostatní sa zhrozia.
Ale je sa čoho? Veľa krát uvažujem o veciach, nad ktorými ostatní ani nepostoja. Možno je to mojim osobným postojom. A možno nie. Nakoľko veľa krát píšem len to, čo ma práve napadne, veľa mojich textov je pre bežného čitateľa o ničom. A možno práve o tom to je.....

Asi by sa patrilo predstaviť sa, nuž dobre teda,ale varoval som Vás....

Volám sa Tichomír a priezviskom som Ivan. Narodil som sa v znamení vodnára a predpokladám, že v tom znamení aj umriem. Presne povedané, oči som otvoril 7. februára 1984 v Bratislavskej pôrodnici "U Kocha". Vyrastall som ale v Stupave, prepáčte, v Máste, a možno, to ale nik nevie, tam aj raz umriem. Toto životné obdobie som sa pomaly prepracoval na podnájom. V Stupave. Mojim snom bolo ísť žiť do Banskej Štiavnici. Ale asi sa odkláňam od životopisnej témy....
So školami to nemám ľahké. Mám ukončené základné školské vzdelanie bez problémov. Problémy nastávajú až so strednou školou. Začal som študovať chémiu na SOU chemickom, konkrétne pre Slovnaft (MOL?), ale po dvoch rokoch som dospel k názoru, že chémia nie je pre mňa to pravé orechové. Nuž čo. Od prvého ročníka som nastúpil na SOU elektrotechnické - cirkevné. Spomeniem, že nie som pokrstený. Toto ma bavilo, tak som ako jediný z ročníka zakončil štúdium výučným listom ako prospel s vyznamenaním. Maturitu som chcel dokončiť externe, nepodarilo sa, nakoľko som bol jediný externista. Druhý pokus to bola súkromná obchodná akadémia, hm, neskončil som pre nedostatok financií. Tretí pokus... No a v roku 2011 som maturoval na Slovanskom Súkromnom Gymnáziu. Vysoká škola...

V roku 2010 som sa oženil a v roku 2014 otatil. V roku 2016 som sa odženil. Mám krásneho syna.

Asi by sa patrilo opísať záujmy.

ObrazekUrčite tam patrí historický šerm. Založil som a viedol skupinu historického šermu Tuatha De Dannan. Bolo to v októbri roku 2003. Darilo sa nám vcelku dobre a som rád, že som tento krok podstúpil, pretože ľudia, čo tam pôsobili, boli vlastne moja rodina. Aj keď sme mali trochu zmätok v tom, čo sme vlastne chceli robiť, bolo nám dobre.

Ďalší môj fetiš je hudba. V skupine Roc'hann som hral na perkusie. Špecializujem sa na bodhrán, cajon a darbuku. Ale zahrám si s kýmkoľvek kdekoľvek. Mám rád rámové bubny a bicie ako také.

V roku 2016 som prepadol vášni argentínskeho tanga.

V neposlednej rade k mojej radosti patrilo študovanie Aikida, japonského bojového umenia. Aikido dojo Uzumaki .

No a rád píšem. Ako sa dá nazvať moja tvorba, to neviem, veď prečítajte a posúďte sami.

Tak dúfam, že som Vás veľmi neotrávil, ale aspoň, chápete, to ach.

Tošiak