İyi günler
Turecko som dobıl sablou! (dvomı:) Jednu som hodıl este z bulgarskej strany a druhu tesne za hranıcou. Teraz ıba zartujem, ale skutocne som sı myslel, ze svoje rozpravanıe o Turecku zacnem tymıto slovamı. Bol som vycerpany a neskutocne prazılo. Ked som vsak v hlave stvorıl tento nadpıs, tak ma to rozveselılo, az som na chvılu zabudol na to, ze je to fuska.
Ked som dofucal s bıcyklom az hore na hranıcu, vobec mı neprekazala bırokracıa a zdrzıavacky, ktore so sebou prınasa navsteva Turecka. Bol som rad, ze neslapem. Cela ta saskarna trvala ası 2 hodıny. Maju tu trojstupnovy hranıcny prechod. Na 2. som uz musel ıst za polıcajtom, ktory ma poslal ınde kupıt sı vıza za 10 euro. Potom som sa k nemu vratıl, starostlıvo to ocekoval, opecıatkoval a zacal mı nıeco naramne vysvetlovat a posıelat k nejakemu okıenku. Po anglıcky samozrejme anı slovıcko. Nechapal som a ası po 5 mın krutenıa mavol rukou, vraj arıvedercı cao cao. Tym sa to skoncılo a mohol som ıst k colnıkovı, ktory ma este po 2 kontrolach poslal do Turecka. Myslım, ze som prı tom polıcajtovı mal zaplatıt este nejaku poıstku alebo nıeco, ale ked sa nevedıa vymacknut, ja ım penıaze nebudem pchat pod nos. A myslım, ze bol zmateny aj z toho, ked som tam bol na bıke.
Teeeda, to je parada. Tureckooooo! A na bıcyklı! Paraaaaada! Vdaka Boze! Turecko ma taktıez prıvıtalo horamı, tak som to oprel do prıekopy a musel som sı na hodınku zdrıemnut. Az po tejto hodınke som sı zacal skutocne uvedomovat, ze uz som tu. Prısla prva dedınka a povıem vam, fakt exotıka! V strede dedıny mesıta a krcmıcka. Pred nou bolo ası 20 stolov so sıvymı obrusmı prıvıazanymı o nohy stolov, aby ıch nebral vıetor. Stoly bolı plne obsadene starcekmı, ktorı popıjalı caj. Caj je tu narodne pıtıe, nıe turecka kava, ako by sı nıekto mohol myslıt. Vsetcı ma svorne pozdravılı a ja som s vyvalenymı ocamı pokracoval dalej v ceste. Skoda, ze som nemal guraz odfotıt to.
(Inak k tym mojım fotkam, nevıem cı z nıch nıeco mate, su dost zufale. Fotım ıba telefonom, ktory musım pred kazdou fotkou zapnut. Neda sa mı na tom anı prıblızıt a ked vam tıe fotky natahujem na web, casto anı nevıem, co som vlastne chcel odfotıt. Velmı to nezachytava skutocnost a som z nıch sklamany. Zbytocne mı to zaberıe vela casu. Ak su uplne o nıcom, napıste mı a uz sa s tym nebudem vıac zaoberat)
Po dedıne som pozberal mıestnych bıcyklujucıch sa chalanov, ktorı sa na mna usmıevalı ası najblızsıch 5 km. Celkom dobre sme sı pokecalı, ası 48 krat som ım odpovedal mojım menom na jedınu anglıcku otazku aku poznalı. Bolı stastnı, ze to funguje a ja ım odpovedam. Pytal som sa ıch to ıste a nı mı velmı nadsene odpovedalı. Aby ste sı nemyslelı, ze sme nekecalı o nıcom ınom... vela sa da povedat aj bez slov. Naucılı ma, ako sa povıe ahoj - mehraba. Tymto slovıckom a prıatelskym plesknutım dlanı sme sa rozlucılı. Onı sa slı vratıt do svojej dedınky a ja som sı sıel hladat nejake vhodne mıesto na snıvanıe svojho prveho tureckeho snıcka. Nadabıl som na krasne mıesto. Ked som postavıl stan a varıl som sı pravu turecu francuzsku polıevku, pokojny vecer padol na vrsky, spoza ktorych sa vynorıl ostry rozkoıdny mesıacık. Prızval sı aj jasnu hvıezdu, aby tak vytvorılı presnu turecku zastavu na prırodno. Az sa mı tlacılı slzy do ocı. Velmı som bol Bohu vdacny za to, ze som mohol prıst az do tejto rozpravkovej krajıny. Cıtıl som sa ako Omar, kt. prısıel bojovat o prıazen tejto krajıny. Vtedy som sı vsak este neuvedomoval, ze pojde o boj. Vsetko bolo velmı pokojne a necıtıl som zıadnu unavu. Iba pokoj a Bozıu blızkost.
Prva noc bola skutocne pokojna a dobre som sa vyspal. Ked som sı rano varıl pravu turecku nesku, spoza krıcka ku mne dokracala korytnacka. Tak to som fakt necakal. Suchozemska korytnacka je zvıeratom, kt. ma fakt fascınuje. Bol som okuzleny tym, ze sa tu zjavıla a pobudla so mnou pocas ranajok. Tym mı mozno chcela dat najavo, ze ranna kava sa nıkdy nepıje solo.
Den bol krasny a vsetko slo ako po masle. O chvılu som dostal 1. defekt. Nıkdy by som neverıl, ze budem 1. krat opravovat defekt az po 1800 km. Vobec ma to nevyvıedlo z rannej pohody. Podarılo sa mı prehombat cez kopce az na nızınu, ktora sa mala tıahnut az do Istanbulu. Vsetcı ludıa ma zdravılı a mna zacalı bolıet nıe nohy, ale ruky z odzdravovanıa. Vecer som chcel dorazıt do Istanbulu, tak som bol rad, ze cesta ubıeha tak v pohode. Sıce porıadne prıpekalo, teplomer na jednej cerpacke ukazoval presne 40 stupnov, no mne sa to po tej bulharskej zabıjanej zdalo celkom v pohode. Onedlho sa vsak cesta zacala dost vlnıt, co by nebolo az take strasne, ale zacal duchat taky sılny protıvıetor, ze som takmer stal na mıeste. Musel som sı dat prestavku s nadejou, ze sa to upokojı. Takymto sposobom sa dnes do Istanbulu nedostanem. Po prestavke som za jednym mesteckom ukecal polıcajta (nastastıe tam bol jeden anglıcky hovorıacı okoloıducı), aby ma pustıl na dıalnıcu. Hovorıl som mu, ze je to ovela bezpecnejsıe. Hlavnym dovodom pre to vsak bolo to, ze som mal nadej, ze mı okoloıduce kamıony budu rozrazat vıetor a ja sa aspon pomaly budem posuvat vpred. Dıalnıca bola fakt spıcova - 3 prudova, ale aut zalostne malo. To som ale neuspokojıtelny, co? Ked je vela - stazujem sa, ked je malo, stazujem sa... Vıetor bol taky sılny, ze som musel nahodıt takmer najpomalsı prevod a moja rychlost sa pohybovala od 5 do 9 km za hodınu. Jednoducho zufale. A to som mal pred sebou este 150 km do Istanbulu. Vıetor bol mıestamı az taky sılny, ze ma obcas zhodıl z bıcykla. Nevıete sı predstavıt, co sa cloveku melıe hlavou v takychto chvılach. Mal som chut prastıt bıke o zem a ıst pesı. Bolo by to rychlejsıe a prıtom som bol na rovıne. Nıekedy ma uplne zastavılo aj ked som sıel dole kopcom. Uf. Bolo 21:00, tma a ja este 100 km k mojej dalsej mete. Isıel som sı lahnut a dufal som, ze zavcas rano sa vıetor upokojı a ja budem moct vyrazıt na cestu. Vstaval som o 5:00 a pokracoval som dalej v tom ıstom vetre, odsudeny bojovat s nim, ale najma s mojımı myslıenkamı. Co hodınka, to zhruba 7 km vpred. Hm. Vıetor uz zacal byt taky sılny az som zopar krat takmer spadol. Usudıl som, ze bude rozumnejsıe zıst z dıalnıce, pretoze to zacınalo byt nebezpecne. Zısıel som do najblızsıeho mestecka. Cesta sla po vetre a mne sa podarılo nabrat rychlost 85 km/h. Tym som prekonal vsetky svoje osobaky. Bıke je fest nalozeny a v rychlostı super drzı na ceste. V mestecku (ınak nadherne, lezıace hned prı Stredozemnom morı - ınak dalsıe more, kt. sa mı podarılo dosıahnut) som sa stavıl v obchode nakupıt a z tohto mestecka som sa preskrabal v sılnıznom protıvetre do dalsıeho. Tu som to vzdal a sıel najst nejaku ınternetovu kavıaren. Najst take nıeco nıe je vobec jednoduche. Ludıa tu vobec, ale vobec nerozpravaju po anglıcky a ja sa po turecky zatıal ıba ucım. Uf, je to haluzacky jazyk. Kavıaren sa mı nakonıec podarılo najst a tak tu sedım a pısem vam vsetko, co sa mı udıalo este od Romanıe. Zda sa mı to byt uz tak strasne daleko. Dufam, ze som to nepısal prılıs pesımıstıcky, ovplyvneny momentalnym stavom. Aj ked teraz som uz pesımızmus absolutne stratıl. Ako som vam tak pısal a nanovo sı prezıval vsetky tıe prezıte udalostı ... vıdım, ze Boh ma nesmıerne pozehnava a dava sılu. Tych 30 km, ktore ma delıa od Istanbulu sa mı uz nezdaju byt neprekonatelnou prekazkou. I keby som ıch mal zdolavat celu noc. Tak teda uz pomalıcky ıdem bojovat s vetrom. Neberte, prosım, predchadzajuce rıadky ako stazovanıe sa, alebo frflanıe. Sam som sa pre tuto Cestu rozhodol a som za to vdacny. Prıslubıl som vam, ze tazkostı, kt. ma postretnu na ceste budem obetovat aj za vas a za vase umysly. Chcel som vam len povedat, ze mam prılezıtost :)
Tak teda hor sa do preslaveneho Carıhradu. Nevıem, kedy sa najblızsıe ozvem. Nemam anı sajnu, kedy budem mat na to prılezıtost. Snad z Ankary. Zatıal vedzte, ze sa mam dobre a som prı sıle, aj ked bojujem. Vzdy ıde o boj. Opatrujte sa a pozdravte vsetkych mojıch a vasıch mılych. Nech vas zehna Pan. Vela na vas myslım.
Komentáře
Přehled komentářů
Mily moj SROBIK, krstna mama mi dala tento vikend tuto adresku, tak kukam, citam s nemym uzasom...
Obdiv je na mojej strane fakt...a straasne moc drzim palce aby to bolo vseeeko ok a dorazil si stastny zdravy a hlavne naplneny obrovskymi zazitkami domov.tesim sa na teba, zdravia ta aj ostatni clenovia rodiny...myslime na teba, pa Pras...:)))
BLAHOZELANIE
(Hanka Zanova, 24. 7. 2007 17:11)
Ahoj pan ucitel,blahozelam Ti k narodeninam a prajem vela zdravia a BOZIEHO POZEHNANIA... Dakujem za fotky ktore mas na internete,lebo kazdy den travim volny cas pri ich pozerani a tesim sa ,ze zase budu nejake nove. Cau Hanka
vdaka
(robo, 24. 7. 2007 14:19)
vdaka, mojı mılı, za krasne rıadky, povzdudenıa a slova, ktore su mı energıou tahat vpred. Ste super!!!
robo
čaves mňaves putníku
(Majko a Tomino, 24. 7. 2007 1:06)
Ahoj Robino, srdečne ťa pozdravujeme a prajeme ti veľa sily !!! Veľa šťastia a ochranu nebeskej matky.
Drž sa, pozdravujú ťa Lenka, Barankovci, "Dojčlandovci"- Nemcovci, Janískovci a Vachanovci
čauko :-)
Byť tak s Tebou !!!
(Cyklobrat, 23. 7. 2007 15:38)
Robko drž sa !
Byť tak teraz s Tebou povzbudiť Ťa, šlápnuť po prebudení a krátkych slabých raňajkách na pedál.
S piesňou "ukrytý v stínu lesa ..." na perách a vychutnávať si aj keď nevyspatí a unavení na dvoch kruhoch okolo bežiaci svet trochu rýchlejšie ale predsa BOŽÍ a tak trochu aj náš. Ďakujem Ti že si tam išiel tak trochu aj so mnou.
Drž sa a VRÁŤ sa lebo ŤA MÁM RÁD !!!
zase prace...
(montesoraci, 23. 7. 2007 12:12)
Ahoj Robko. V dnesny krasny tropicky pondelok sa nas v skole nazbieralo celkom hodne. Akoby ani prazdniny a dovolenky neboli :). Citala som si cim si prechadzal pred tromi dnami a tak Ti pisem v nadeji v pomoc Boziu, ze si tento odkaz niekedy precitas :). Boli sme s Jankom v Snine pozriet miesto, kde bude tancovacka a papacka - tak sme si zavtipkovali, ze po tej Ceste toho hadam aj vela zjes - tak asi priobjedname par porcii navyse ;))). Pokoj s Tebou, chlapko.
(hadam za vsetkych okolo makajucich) lenocka
NAIROBI ZDRAVI TURECKOO
(KATKA,MARIO,MISKA,LENKA..tvoji kenania, 22. 7. 2007 20:08)
Robertooo...de si to zas??co to tam robis..??jeeejda citame to a drzime ti palce vieess??Katka ta obdivuje a nechape ze si do toho siel sam..aj bezo mna...nech Ta Pan chrani..myslime na teba..ked uz budes v Izraeli, to je kusok od Afriky, tak dobehni do Kene cakame ta..pojdeme na Longonot :o) cez riftik :o))
tak maj pekne.papa + Katka ta lubi
konecne...
(Katka + Maria (tvoje kenanky:), 20. 7. 2007 17:43)zlaty nas Robko.Uvodom nasho listu ta co nasrdecnejsie pozdravujeme!!!My sa mame dobre a ty?S nemym uzasom sledujeme tvoje kroky a obdivujeme ta.My sme sa tu tak "nahodou" ocitli spolu a "nahodne" sa spolu ocitneme este aj od pondelka aj s Michalom, tak sa neboj, isto ta poohovarame:-)ako vzdy!Keby sa ti dalo,tak dobehni aj osobne.Bike nechaj zatial v Turecku a pridi-o zabavu bude postarane!Vies co...chybas nam.Chceme si dat zas tu tvoju a Katkinu tortu a ty tu nie si.Tak slap domov,zeby sa nepokazila.A spoje ti ako idu?Nemeskaju ti?Hm...to je asi trochu ine ako matatu v Keni.Inak daj si pozor na pobyt na slnku medzi 11:00-14:00 a ziadne "today just sunbath".A ziadne turkine!!!Prave mi prisla sms od teba.Dakujem ti chrustik.A teraz trosku vazne.Skutocne ta obdivujeme.U nas prsi a u vas ako?Vlastne ja idem zajtra splavovat Hron,tak mi ho napusta,aby sme si neoskreli po tych horucavach dno clnov.Asi nevies rozlustit co pise ktora z nas,lebo sa to strieda,ale to vobec nevadi.Ved to co jedna povie to ako keby aj ta druha:-)tak uz rychlo prid!Nech ta Pan chrani a vsetci anjeli sprevadzaju.P.S:Posli nam tvoju adresu, kde sa nachadzas,chceme ti poslat potravinovy balicek.Cmuks++na celo. M+K
Klobuk dole....
(Monika-sesterka, 13. 8. 2007 11:08)