24.9.2008

Dobrý večer,

pravdu povediac, neviem, prečo vám práve teraz píšem. Písala som už dvaakrát, ale asi ste môj mail nedostali.

Viem, že toho máte veľa a vaša pomoc "nám obyčajným smrteľníkom" sa mi zdá byť úžasná. Potrebovala som ju pred časom aj ja, momentálne neviem, čo potrebujem.

Teda viem, ale to mi nikto nepovie. Chcem sa spýtať, či sa dá spojiť aj s dušičkami, ktoré práve teraz žijú medzi nami svoj život. Neviem, či mi rozumiete, ale môj život sa pred pár mesiacmi nečakane obrátil o 180 stupňov. Po šťastnom a očakávanom druhom tehotenstve sa nám narodila dcérka, ktorá má ťažkú vývinovú chybu mozgu a jej prognózy sú veľmi zlé. Nikto mi však nepovie, čo bude ďalej, aký bude jej život a tiež náš. Možno si teraz myslíš, že som sebecká a ide mi o vlastné pohodlie, ale nie je to tak. Haničku milujem z celého srdca, len nechcem, aby sa trápila. Už máme za sebou epileptické záchvaty, ktoré sa vraj budú takmer určite opakovať. Ten pohľad, keď sa vaše dieťa zmieta v kŕčoch a nemôžete mu pomôcť, je hrozný. Ten pocit beznádeje sa vo stále strieda s pocitom odhodlania neveriť lekárskym prognózam.

Prepáčte, že vám píšem a mojím mailom vás oberám o čas. Chcela by som len vedieť, či moja dcérka nebude v živote zbytočne trpieťbolesťami, či bude aspoň v rámci možností šťastná a či jej môžem nejako pomôcť. Milujeme ju z celého srdca, len to ukrutne bolí...

S pozdravom,

Lucia

... a ešte raz PREPÁČTE..

Milá  Kytička,

 písala som vám len prednedávnom a vtedy som vlastne ani nevedela, čo chcem. Ale situácia sa zmenila a ja potrebujem pomoc. Vašu pomoc.... Prosím! Neviem, prečo mi nechcete odpovedať. Stane sa niečo zlé, alebo som to ja, prečo neodpovdáte? Neviem, ale potrebujem vedieť niečo viac, čo nás čaká, aký bude mať naša dcérka život. Prosím! Neviem sa už tešiť zo života, dokonca ani môjmu synovi sa už občas nedarí vytrhnúť ma z môjho zúfalstva. Prosím, pomôžte mi...

P.S. Pripájam vám najkrajšiu fotku našej Haničky, ktorá mi aspoň trošku pomáha.

Milá Kytička,

 keď som dnes spúšťala počítač, videla som, že mi prišla nejaká správa. Neviem prečo, ale bola som si istá, že je od Vás. Nešla som hneď zistiť moje tušenie - nebolo to treba. Ale keď som si sadla večer k mailu a začala som čítať správu od Vás, neď som mala v očiach slzy a stále sa mi vracajú pri predstave toho, čo som vykonala v minulom  živote. Neviem síce, ako takéto veci dokážeš aj cez počítač, ale netušíš, ako mi tvoj mail pomohol. Ďakujem. Plačem síce, ale som ti neuveriteľne vďačná. Strašne to bolí a ani si neviem predstaviť, ako som mohla byť schopná niečo tak ukrutné urobiť. A teraz musí za to moje srdiečko trpieť. Viem síce, že ju to nebolí (ako ste mi napísali), ale moje srdce matky trpí.

Máte pravdu, naozaj je stále akoby v kŕči. Lekári to nazývajú hypertonus, ale mne sa stále zdalo, že to nie je všetko. A pravda je aj to, že prežívam všetky tie pocity, čo ste napísali. Na jednej strane by som bola vďačná, aby si ju Pán Boh vzal k sebe, aby sa netrápila, ale pri tej predstave je mi veľmi smutno. Keby som si ju už nemohla privinúť, pritúliť, pobozkať. Chcem, aby bola šťastná a aby sa u nás cítila dobre. A k tomu sa musím zmeniť - ukľudniť sa a prehodnotiť svoje požiadavky na mojich blízkych. Najmä na syna. Ďakujem, že ste mi pomohli si to uvedomiť. Veľmi prosím každý deň Boha, aby mi dal silu zvládnuť tento údel. Chcem ju vidieť šťastnú. Preto, že je moja dcéra. Aj preto, že mi je hrozne ľúto, aká som bola príšerná...

Dúfam, že dokážem túto úlohu splniť. Milujem ju a chcem ju prijať celým srdcom. Hoci sa stále bojím, nejakým spôsobom mi Váš mail pomohol. Vlastne sa mi dejú v poslednej dobe naozaj zvláštne veci, ktoré pripisujem božej moci. To, že som objavila Vaše stránky je jednou z nich. A asi pred mesiacom som bola u jednej kartárky (prvýkrát v živote a snáď aj posledný). Tá mi povedala, že budem mať ešte dieťa. Nie som si tým istá, lebo mám obrovský strach, aby sa znovu nezopakovala Haničkina diagnóza. Ale teraz by som rada vedela, či mala naozaj pravdu a my budeme mať tretie dieťatko.

Ešte raz Vám naozaj veľmi pekne ďakujem. Hoci ma strašne bolí obsah Vášho mailu, som rada, že už viem PREČO. Ak by ste si na mňa ešte niekedy našla čas, budem Vám vďačná. A ak Vám to nebude vadiť, rada by som sa Vám ešte ozvala. Veľmi mi pomáhate...
Lucia