*profesorka Vás čaká sediac na katedre a pohupujúc nohami. Po tom, čo vojde do triedy posledný žiak, prútikom zatvorí dvere a zhupne sa z katedry* Vítam Vás v predposlednom ročníku, som rada, že Vás tu vidím a dúfam, že budete pracovať aspoň tak dobre ako doteraz *privíta ich s entuziastickým úsmevom.* Na dnešnej hodine si preberieme extrémne nebezpečných tvorov, stretnutiu s ktorými by sa väčšina z nás radšej vyhla. Prvým z nich je obrovský hovoriaci pavúk Acromantula *mávne prútikom a na tabuli sa objavia poznámky* Nech sa páči, opíšte si*
Acromantula
Obludný pavúk s ôsmimi očami, vie rozprávať ľudskou rečou, pochádza z nepreniknuteľných džunglí Bornea. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, ktoré mu pokrývajú celé telo, rozpätie nôh dosahujúce až päť metrov, čeľuste, ktorými acromantula hlasno cvaká, keď je rozrušená alebo nahnevaná, a jedovaté výlučky. Acromantula je mäsožravá a uprednostňuje veľkú korisť. Na zemi tká siete v tvare kupoly. Samica je väčšia ako samec a naraz môže naklásť až sto vajíčok. Sú mäkké a biele a dosahujú veľkosť plážovej lopty. Mladé sa z nich vyliahnu za šesť až osem týždňov. Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov definovalo vajíčka acromantuly ako nepredajný tovar kategórie A, čo znamená, že za ich dovoz alebo predaj sa udeľujú vysoké pokuty.
Tohto zvera údajne vyšľachtili čarodejníci, možno s cieľom, aby strážil čarodejnícke obydlia alebo poklady, ako to u príšer vytvorených čarami býva1. Napriek vysokej, takmer ľudskej inteligencii acromantulu nemožno vycvičiť a je veľmi nebezpečná pre čarodejníkov i pre muklov.
*čaká kým si žiaci opíšu poznámky a počas toho sa prechádza pomedzi lavice. Z času na čas nakukne niekomu do poznámok, no keď si uvedomí, že to žiakov rozrušuje a rozčuľuje, tak s tým prestane a prejde späť ku katedre. Po tom ako všetci dopíšu, zmení učivo na tabuli a pozoruje ich z katedry o ktorú je opretá*
Bazilisk
Prvého zaznamenaného baziliska vychoval Herpo Smradľavý, grécky čierny mág, ktorý ovládal parselčinu. Po nespočetných pokusoch zistil, že z kuracieho vajca, keď ho vysedí ropucha, sa vyliahne mimoriadne nebezpečný obrovský plaz.
Bazilisk je jasnozelený had, ktorý dorastá až do dĺžky pätnástich metrov. Samec sa od samice odlišuje šarlátovým chocholom na hlave. Má mimoriadne jedovaté zuby, ale jeho najnebezpečnejšou útočnou zbraňou je pohľad do veľkých žltých očí. Každý, kto sa do nichpozrie, ihneď umrie. Ak má bazilisk dostatok jedla (žerie všetky cicavce, vtáky a väčšinu plazov), môže sa dožiť vysokého veku. Bazilisk Herpa Smradľavého údajne žil takmer deväťsto rokov.
Chov baziliska bol ilegálny už od stredoveku, hoci v praxi sa dá veľmi ľahko utajiť, lebo pri návšteve inšpektora a Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov stačí kuracie vajce vytiahnuť spod žaby. Okrem znalcov parselčiny, baziliskov nemôže ovládať nikto. Sú nebezpečné aj pre väčšinu čiernych mágov a najmenej štyristo rokov neexistuje záznam, že by niekto videl baziliska v Británii.
A posledný tvor *oznamuje im počas menenia poznámok a ilustrácie*
Smrtochvat
Tvor, ktorý sa našťastie vyskytuje zriedkavo a výlučne v tropickom podnebí. Pripomína čierny plášť, asi tak dva a pol centimetra hrubý (po požití nejakej obete je hrubší), ktorý sa v noci plazí po zemi. Najstaršie zmienky o smrtochvatovi pochádzajú z pera čarodejníka Flavia Belbyho, ktorý mal to šťastie, že v roku 1782 cez prázdniny v novoguinejskej Papue útok jedného z nich prežil. Podľa Belbyho rozprávania je Patronus jediné známe zaklínadlo, ktoré odpudzuje smrtochvata. Pretože však zvyčajne napáda spiacich, jeho obete zriedka majú šancu použiť proti nemu nejaké čary. Keď už smrtochvat obeť úspešne zadusí, zožerie ju hneď na lôžku so všetkým, čo má na sebe. Potom sa o trochu hrubší, čo je pri takej veľkej koristi zvláštne, odplazí sa z domu a po sebe či po obeti nezanechá žiadnu stopu. Zrátať počet obetí smrtochvata je takmer nemožné, pretože nezanecháva po sebe nič. Ľahšie sa spočítajú čarodejníci, ktorí z nejakých vlastných bezohľadných dôvodov predstierali, že ich zabili smrtochvaty. Najčerstvejší ríad sa vyskytol v roku 1973, keď zmizol Janus Thickey, ktorý na nočnom stolíku zanechal iba náhlivo napísaný lístok: "Och, nie, dostal ma smrtochvat, dusím sa." Jeho manželku a deti to presvedčilo, keďže na posteli po ňom nenašli ani najmenšiu stopu. No ešte v období hlbokého smútku celej rodiny sa odhalilo, že Janus žije päť míľ od nich s majiteľkou hostinca U zeleného draka.
Tak touto tragikomickou príhodou ukončíme dnešnú hodinu. *oznámi im keď všetci dopíšu* ešte si zapíšte domácu úlohu a môžete ísť *s úsmevom sa s nimi lúči*
Domácu úlohu mi posielajte buď do formulára nižšie, alebo sovou na adresu alumera.kimura@yahoo.com. Odpovedajte VLASTNÝMI SLOVAMI. Kopírovanie poznámok neuznávam a rapídne zaň strhávam body a manu! Radšej mi napíšte menej a k veci ako zbytočné omáčky.
Domáca úloha
- Popíšte mi ako vyzerá a ako sa správa Acromantula. (5b)
- Ako rozlíšite samca a samicu Baziliska? (5b)
- Ako sa Bazilisk rozmnožuje? (5b)
- Ako by ste sa zachovali pri stretnutí so smrtochvatom? (5b)