Moje skúsenosti s drogami a s drogovo závislími...
Ako som spomenula v predchadzájucom článku ,že sa denno-denne stretávam s ľudmi ktorí sú závislí, či na mäkkých, alebo tvrdých drogách, bliššie to opíšem v tomto príspevku a vyjadrím svoj osobný názor.
Za svoj krátky život, som sa stretla s tuctami závislých mladých aj starších ľudí. S dobrým pocitom na duši môžem povedať že niektorým som pomohla sa z toho dostať, hoci to nebolo ľahké pre mňa ani pre konkrétnu závislú osobu. Často som žiaľ odsudzovaná za svoju povahu pomáhať iným a ochraňovať slabších. Často počúvam z rôznych strán :"načo sa s ním bavíš veď je to len feťák, môže si za to sám"...s týmto názorom si dovolím nesúhlasiť. Aj ten feťák má pravo na krásny život, život bez drog a bez toho aby ho niečo ničilo.Presne o to sa snažím ja. Pomôcť takýmto ľuďom, ktorých ostatní odsudzujú. Trávim s nimi čo najviac svojho času, rozprávam sa s nimi, o problémoch, o ich závislosti, prečo vlastne začali. Ich vety ma mnohokrát zarazia a neraz doženú až k slzám ( hoci nie som nejaká labilná povaha).
Ešte pred rokmi, keď som drogy nejako nevnímala, som si začala všímať ,že mojími priateľmi sa stávajú ľudia, ktorí holdujú drogám. Bol to nezvyk....Vidieť niekoho, koho máte radi, ako na vás pozerá nepríčetným pohľadom, s úsmevom na tvári.Prebiehali mi zimomriavky po chrbte a bolelo ma to niekde vo vnútri. Vtedy som si uvedomila ,že to nemôžem len tak nechať a začala som takýchto ľudí vyhľadávať. Priam ma až fascinovali aj fascinujú. Pýtala som sa rôzne otázky, typu: prečo to robia, čo z toho majú, čo na tom vidia, prečo neprestanú....Nakoniec som sa dozvedela a cca u 60% prípadov za to môžu rodičia(nevysvetlenie škodlivosti, málo rešpektu,...) Ľudia sa medzi sebou veľmi málo rozprávajú, a niektoré témy sú pre nich úplne tabu.Čo je chyba. Asi u 20% bola na príčine samota(zapadnúť do kolektívu, získanie partie a priateľov- nie nadarmo sa hovorí s kým si, taký si). Ďaľších 20% prípadov s ktorými som sa stretla bola príčina stereotyp, nuda, málo zábavy, nevyplnený program. Stretla som sa aj s takými ľudmi čo o tom nechceli alebo lepie povedané už ani sami nevedeli prečo vlastne začali.
Pre niekoho sú drogy zábava, odreagovanie, vytrhnutie z bežnej rutiny. Žial neraz to prepukne vo veľkú závislosť, a tam sa sranda skončí. Osobne veľmi obdivujem ľudí ktorí sa z toho dokázali dostať či už sami, alebo s niekoho pomocou.